Archív značiek: Otec

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Sobotu 04.06. 2022.

„Toto čítanie ukazuje ďalší rozdiel medzi svetom a kráľovstvom neba. Vo svete má každý svoj vlastný názor na to, čo sa momentálne deje. Mnohí radi pozerajú správy a čítajú noviny.  Kedysi som sa aj ja snažil mať prehľad aj niekoľko krát do dňa, Ale už to viac nerobím. Dôvodom, prečo som prestal, bolo, že mi to neprinášalo pokoj. Správy boli väčšinou o iných, ktorí robili zlé veci, alebo o ľuďoch, ktorí trpeli kvôli tomu, že sa im niečo zlé stalo. Samozrejme, nič z toho nie je novinkou pre Ježiša. On vie, akí sú ľudia. On sa netrápi tým, akí sú ľudia teraz, viac je motivovaný tým, akými sa môžu stať. A toto je nebeská perspektíva. 

Ak by si sa pozeral na ľudí z nebeskej perspektívy, tak ak by kedykoľvek niekto urobil niečo zlé, videl by si to inak. Skutky pochádzajú z myšlienok a myšlienky z toho, čomu veríme. Zlé skutky nám hovoria, že tam sú aj nejaké zlé presvedčenia. Ak by sa ale presvedčenia zmenili; ak by nebeská múdrosť nahradila svetské posudzovanie, potom by ten človek bol spojený s Kristom. Možno sa pýtaš, či je niečo, čo by si mohol urobiť alebo povedať, čo by ho zmenilo. Ale je toto tvoja starosť? Nie je! Si povzbudzovaný, aby si sa staral o jeho súčasné potreby, zatiaľ čo Ježiš sa stará o jeho potenciál. 

V dnešnom čítaní Ježiš hovorí s Petrom, zatiaľ čo Ján kráča za nimi. Ježiš povedal Petrovi, že zomrie za svoju vieru. A Peter sa opýtal Ježiša, “A čo bude s ním?” Možnože chcel Peter vedieť, či Ján tiež zomrie. Ale potom Ježiš povedal Petrovi, “Čo teba do toho? Ty poď za mnou!” 

Predstav si, že by si veril, že Otec urobil takýto plán v živote každého človeka. Každý jeden plán by bol rozdielny, aby dosiahol ten istý cieľ. Aký je teda dôvod súdiť iných iba preto, že robia zlé veci? Čo očakávaš, že budú robiť Siroty? Ježiš sa stará o ich potenciál. Tvojou starosťou je nasledovať Ježiša, aby si využil svoj potenciál. Toto dosiahneš, ak budeš milovať seba, druhých a Boha. Ak toto budeš robiť, môžeš pomôcť aj iným. Táto nebeská perspektíva buduje milujúce a duchovne zrelé vzťahy. 

Nabudúce, keď sa pristihneš, ako si zameraný na niekoho zlé správanie, len sa zamysli nad týmto čítaním. Možno budeš počuť Ducha, ako šepká do tvojich myšlienok. “Čo ma do toho? Ja budem nasledovať Ježiša.”“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Pondelok 30. 05. 2022.

„Dostali ste aj Ducha Svätého, keď ste uverili?“

„Včera večer som bola s priateľkou, ktorá hovorila o prijatí Ducha Svätého. Tu je jej svedectvo:
„Bola som kresťankou už niekoľko rokov, ale keď som mala dvadsaťpäť rokov, cítila som, že Pán chce v mojom živote urobiť niečo nové. Videla som iných veriacich, ako dostávajú od Pána viac, no zdalo sa mi, že mňa Boh takto nepožehnáva. Cítila som strach, keďže som si nebola istá, čo chce Pán urobiť, ale vedela som, že chcem pre svoj život od Neho to najlepšie.

Moja rodina bola kresťanská, ale nerozumela tomu, ako Pán pôsobí v životoch ľudí a ako ich požehnáva. Nebola som si istá, či mi porozumie. Vedela som však, že Pán má pre mňa dobrú vec a nechcela som premeškať príležitosť.

Stála som vo svojej kuchyni, keď mi Pán povedal, že teraz je ten čas urobiť krok a prijímať od Neho. Videla som pred sebou otvorené dvere a vedela som, že ak chcem prijať Ducha Svätého, budem musieť fyzicky prekročiť prah dverí, t.j. dôverovať všetkému, čo sa Pán chystá urobiť.

Vykročila som vpred a cítila som, akoby ma obmývala teplá voda, od hlavy až k nohám. Stála som tam a cítila som sa milovaná. Musela som ísť von a mala som pocit, že sa vznášam. Bol to začiatok toho, že Pán skutočne vstúpil do všetkých oblastí môjho života. Vstúpil do mojich emócií a ukázal mi veci, ktorých som sa potrebovala vzdať, pretože pre mňa neboli dobré. Pán ma previedol cez všetky zmeny.

O niekoľko rokov neskôr som cítila, že Pán chce, aby som „hovorila iným jazykom od Neho“. Prijala som múdru radu iného kresťana, ktorý sa za mňa modlil a povzbudzoval ma, aby som vyslovila prvé slovo. Keď ma Pán učil tento modlitebný jazyk, prišli ďalšie slová.“

Moja priateľka našla pokoj a požehnanie vo vzťahu s Bohom. V Jánovom evanjeliu Ježiš hovorí, že v ňom máme pokoj. On je Kniežaťom pokoja. Tiež však povedal: „Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.“ Dovoľ mi rozpovedať ti môj príbeh. Počas doby troch mesiacov od môjho stretnutia s Ježišom bol život úžasný. Cítila som jeho lásku, teplo a pokoj. Potom na mňa však doľahli svetské trápenia: naša najmladšia dcéra vážne ochorela a bola v nemocnici, Robert prišiel o prácu a ja som potrebovala operáciu vyskočenej platničky. Kde bol Ježišov pokoj? Potrebovala som Ducha Svätého a o dva roky neskôr som ho prijala. No nebola som spokojná. Cítila som, že je ešte niečo viac. O desať rokov neskôr som zažila Otcovu lásku. Predstavujem si svoj život ako stojan s tromi nohami: Ježiš je jednou z nôh, Duch Svätý druhou a Otec treťou. Aby bol môj život stabilný, a aby ho nerozkolísali životné problémy, potrebujem všetky tri nohy. Až keď som spoznala všetkých troch členov Trojice, dostala som pevný základ, ktorým problémy života nemôžu otriasť. A keď sme spojení s Trojicou, potom – rovnako ako Ježiš – nikdy nie sme sami.

Otec nás miluje. Chce nám byť otcom, obrancom, ochrancom a dobrodincom. Volá nás po mene, čím nám dáva identitu – sme jeho deťmi.

Možno potrebuješ niečo viac. Ak áno, povzbudzujem ťa, aby si sa modlil k Duchu Svätému, Otcovi a Ježišovi, aby ti dali viac. Žehnám ti, aby si osobne prijal dar Božieho pokoja.“

Richard Rohr: Na prahu premeny 319.: Všetko má svoje miesto

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň tristo devätnásty

„Ježišova ústredná, centrálna téma je „Božie kráľovstvo“. „Kráľ“ je proste a jednoducho len iné slovo pre otcovskú, či dedovskú energiu, pre onoho silného a stabilného muža, ktorý dokáže ustáť chaos, strach a pochybnosti vo vnútri väčšieho dobra a väčšej veľkosti. Keď je v dome dobrý otec, je dom v bezpečí psychologicky i fyzicky. Už keď Ježiš len vstúpi do domu, ľudia sú uzdravení a ich démoni prchajú. Toto je vnútorná moc dobrého otca a dobrého kráľa. Ježiš, najvyšší „kráľ kráľov“, dokáže spraviť to isté s rôznorodými časťami vašej duše, dobrými i zlými – a rovnako tak s dobrými i zlými stránkami ostatných.

Ježiš pozíva k hostine každého, „zlých i dobrých“ (Mt 22; 10). Váš vnútorný kráľ je tou časťou vás samých, ktorá nepotrebuje nikoho a nič vylučovať, Kráľ je dosť silný, dosť veľký a dosť priestorný, aby všetko mohlo „mať svoje miesto“.

Kto, pokiaľ vôbec niekto, slúžil, či slúži v mojom živote ako otec a kráľ?
Čo som sa naučil o tom, ako byť vnútorným kráľom, tým, kto dáva druhým ľuďom pocit bezpečia?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 350.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na pondelok 26.07. 2021.

Dnešný deň je pre nás s Vicki špeciálny. Svätá Anna je patrónkou babičiek, svätý Joachim zas patrónom starých otcov. Dnes je teda deň, kedy si uvedomujeme hodnotu a význam širšej rodiny – trojgeneračnej rodiny. Model viacgeneračnej rodiny nachádzame vo sv. Písme. Izraeliti žili a cestovali v skupinách viacgeneračných rodín. Starší členovia rodiny boli nositeľmi autority a múdrosti, ktorú odovzdávali mladším členom.

Fyzický svet možno považovať za viditeľné znázornenie neviditeľného duchovného sveta. A my žijeme vo viacgeneračnom duchovnom svete. Koniec koncov, Boh je náš Otec, ktorý žije v nás. Vďaka tomu máme k dispozícii jeho autoritu a múdrosť, ktorá vedie nás a naše deti.

Čítanie z knihy Exodus vykresľuje presne túto skutočnosť. Mojžiš je otcom svojho ľudu a Boh je Mojžišovým Otcom. Hovoril s Mojžišom z tváre do tváre. Dal Mojžišovi autoritu viesť Izraelitov a zveril mu múdrosť tým, že mu zjavil svoje prikázania. Mojžiš zasa vychovával svoje „deti“ a súčasne sa za ne u Boha prihováral, keď zhrešili. A Boh ich netrestal tak, ako by si pre svoje hriechy zaslúžili, ale čakal a čakal. Vždy im dal príležitosť na pokánie. Žalmista vystihol túto situáciu, keď napísal: “Už povedal, že ich vyhubí, keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného. On si stal v prielome pred neho, aby odvrátil jeho hnev, aby ich nezničil. Oslavujte Pána, lebo je dobrý.”

Dnes máme ešte lepšiu osobu, ktorá je naším obhajcom pred Bohom. Je to Ježiš. Z lásky k nám zaplatil za všetky naše hriechy, aby v Bohu už nič nevzbudilo ničivý hnev. Teraz môže byť svojim deťom milujúcim a zhovievavým Otcom. A láska je ako kvas nebeského kráľovstva. Spomeň si na ženu, ktorá vezme tri dávky múky (možno tri generácie v rodine) a pridáva kvas (lásku), až kým sa neprekvasí všetko cesto. Čo sa stane? Každý je vychovávaný (povzbudzovaný) v atmosfére lásky.

Starí rodičia, modlite sa, aby sa láska k Bohu rozšírila do celej vašej širšej rodiny. Môžete tiež požiadať svätých Joachima a Annu, aby sa modlili za vaše deti a vnúčatá. Požiadajte Ježiša, aby sa zjavil vašim deťom a vnukom. Tak spoznajú svojho nebeského Otca, ktorý má autoritu aj múdrosť, aby ich previedol životom na zemi. A môžete požiadať o vedenie pre seba samých, aby ste do svojej rodiny vnášali čoraz viac Božej lásky. Takáto rodina môže začínať s malou vierou (ako horčičné semienko). V kultúre duchovnej lásky však viera vždy rastie, kým nie je veľká ako strom, na ktorom hniezdia nebeské vtáky (Duch Svätý je prítomný v celej rodine).“

Vlastná úvaha

Nezabúdajme aj, že opačne to nejde. Existujú isté zákonitosti. Starí rodičia požehnávajú nové generácie. Rodičia požehnávajú svoje deti. Majú na to duchovnú autoritu. S autoritou a sa spája aj zodpovednosť. Tak starí rodičia, ako aj rodičia sú pozvaní, aby vytvárali atmosféru lásky, kde sa otvárajú srdcia všetkých pre Božie Požehnanie. V takejto atmosfére nezostane jediná kvapka hojného dažďa Ducha Svätého bez úžitku. Deti však majú mať v úcte rodičov a starých rodičov. Všímajme si: pre jedných je silno odporúčané budovať atmosféru lásky, pre druhých je odporúčaná úcta. Deti nezachránia vo svojej rodnej rodine to, čo nezvládli rodičia a starí rodičia a nemajú za to ani zodpovednosť. Myslím, že je to časté trápenie detí, ktoré sa usilujú zachraňovať svojich rodičov. Zodpovednosť deti nadobudnú, keď sa samé stanú rodičmi a starými rodičmi, avšak opäť, neplatí to spätne. Vlastným budovaním atmosféry lásky môžu deti, ktoré sa stali rodičmi, vo svojich vlastných kmeňových rodinách vytvoriť priestor na uzdravenie pre ich rodičov a starých rodičov. Toto sa krásne spája s pôsobením Ducha Svätého v rodine. Či predchádzajúce generácie vstúpia alebo nevstúpia do tohto uzdravujúceho prostredia, to opäť a zas nie je zodpovednosťou detí!

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Ozcovho Srdca na sobotu 15.05. 2021.

V 16.kapitole Jánovho evanjelia Ježiš pripravuje svojich učeníkov na svoju smrť a návrat k Otcovi. Ale, ako to často robieval, hovoril obrazne, aby videl, či jeho učeníci budú rozumieť. Ježiš hovoril o čase hlbokého smútku a bolesti, po ktorom bude nasledovať čas veľkej radosti. Pripodobnil to radosti matky, ktorá práve prežila bolesť pôrodu. Hovoril o svojej smrti a zmŕtvychvstaní. Keď príde ten čas, učeníci budú mať priamy prístup k Otcovi. Nebudú potrebovať Ježiša ako prostredníka. Bariéra hriechu, ktorá spôsobovala odlúčenie od Otca, bude zničená. Takže Ježiš urobil cestu pre nich aj pre nás, aby sme mohli mať vzťah s Otcom. Pretože poznáme Ježiša, preto, že On je náš Spasiteľ, a preto, že sme odetí v Kristovi, môžeme sa rozprávať priamo s Otcom a on nám dá, čo budeme chcieť. 

Tvrdenie, že on nám dá čokoľvek, o čo ho budeme prosiť, je pre mňa výzvou, pretože ja nedostávam všetko, o čo prosím. Možno je to preto, že ja prosím o niečo, namiesto toho, aby som sa opýtala otázku, čo je kontextom tohto tvrdenia. Alebo možno moje prosby vychádzajú z mojich osobných plánov, čo sa nezhoduje s Ježišovou podstatou. 

Nedávno sme s Robertom urobili rozhodnutie, ale neboli sme si istí, či je správne. Tak som sa o tom rozprávala s Otcom a prosila som ho o vedenie. Ako Gideon som predložila pred Boha rúno. Nedostala som takú odpoveď, akú som očakávala, ale v tom procese sme aj ja, aj Robert dostali potvrdenie, že robíme správnu vec. Pamätám si, že som sa vtedy zamyslela nad týmto úryvkom z Písma a rozmýšľala som, že by to dávalo zmysel, keby som prosila o vyjasnenie situácie. Bola som prekvapená, keď som tento úryvok videla v ďalšom čítaní. 

Ježiš prišiel od Otca a vrátil sa k Otcovi. Prišiel nám zjaviť Otca. A teraz, preto, že my veríme a milujeme Ježiša, sám Otec nás miluje a počúva nás. S kým sa rozprávaš ty? Môžeš sa rozprávať s Otcom? On chce mať s tebou vzťah.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Utorok 16.03. 2021

Boh je prítomný v chráme a z chrámu prúdi rieka života. Spočiatku je plytká, ale na svojej ceste naberá čoraz väčšiu hĺbku. O tejto rieke môžeme uvažovať ako o našej ceste s Bohom. Na začiatku mojej cesty som si myslela, že keď som už stretla Ježiša, je to všetko. Bol to však len začiatok. Božou túžbou je dať mi nové srdce a novú myseľ.

Modlitba „Stvor vo mne srdce čisté“ skutočne vracia do môjho života radosť, hoci táto cesta nemusí byť vždy ľahká. Boh chce zmeniť našu myseľ, ako nás sv. Pavol uisťuje v Liste Rimanom 12, 2: „A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania.“ A opäť v Liste Filipanom 2, kde nás povzbudzuje pripodobňovať svoju myseľ Ježišovi. Toto je cesta nášho života, kde sa s každou zmenou rieka Božej lásky v nás prehlbuje.

Boh je mojím útočiskom, mojím hradom a mojou vždy prítomnou pomocou v čase núdze. Keď som si istá touto pravdou a keď mu úplne dôverujem, nebudem sa báť, nech sú okolnosti akékoľvek. Bez ohľadu na to, čo sa deje okolo Covidu alebo vo svete okolo mňa, s akými ťažkosťami sa stretávam v rodine a vo svojom vlastnom živote, keď som mu úplne odovzdaná a dôverujem mu, nebudem sa báť. Budem prežívať pokoj. Ešte tam nie som, ale viem, že som bližšie, ako keď som začínala.

Vieš si predstaviť tú rieku? Vyviera zo zeme ako pramienok vody, maličký a bezvýznamný, možno len niekoľko centimetrov hlboký. Predstavujem si ho vo vysokých horách, kde sa bojuje o prežitie a rastliny majú drsné podmienky pre život. Ako steká nižšie, dorastá do malého potoka, ktorý sa prediera krajinou a na svojej ceste sa smeje a bubloce. Voda siaha po členky, časom až po kolená. Jeho hĺbka a šírka postupne narastá a on ako rieka ľahúčko a nežne preteká krajinou. Popri rieke rastú stromy, ktoré dávajú plody a liečia. Predstavujem si, že si dokážem ľahnúť na vodu a vznášať sa a nechať prúd, aby ma priviedol tam, kam bude chcieť. Som uvoľnená a v pokoji.

Kde v rieke sa vidíš? Aká hlboká je rieka? Si ochotný dovoliť Otcovi, aby ťa vzal hlbšie? Pamätaj, že nech si na svojej ceste kdekoľvek, Božiemu srdcu prináša radosť aj malý potôčik. Teší sa z teba. Prinášaš mu radosť.“

Kniha proroka Ezechiela   −   Ez 47, 1-9. 12

Videl som vodu vytekať z chrámu; a všetko, k čomu sa táto voda dostala, ozdravelo

„Anjel ma obrátil k bráne chrámu a hľa, spod prahu chrámu vyvierala voda smerom na východ – na východ bolo totiž obrátené chrámové priečelie – a tiekla z pravej strany chrámu, južne od oltára. Potom ma vyviedol severnou bránou von a obrátil ma smerom k vonkajšej bráne, obrátenej na východ, a hľa, voda vytekala z pravej strany.

Vtom vyšiel smerom na východ muž s meradlom v ruke. Odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu – bola po členky. Zasa odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu – bola po kolená. Znova odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu – bola po pás. Odmeral ešte tisíc lakťov a bola to rieka, cez ktorú som nemohol prejsť, lebo voda sa tak zdvihla, že bolo po nej treba plávať; bola to rieka, ktorú nemožno prebrodiť.

A povedal mi: „Videl si, syn človeka.“

Potom ma zaviedol na breh rieky a obrátil. Keď som sa obrátil, videl som na oboch brehoch rieky veľké množstvo stromov. A povedal mi: „Táto voda prúdi do východnej krajiny, preteká cez Arabu, vleje sa do mora, do slaných vôd, a vody sa uzdravia. A všade, kam sa rieka dostane, bude žiť všetko, čo sa hýbe; bude veľmi mnoho rýb všade, kam sa dostane táto voda; ozdravie a žiť bude všetko, k čomu sa rieka dostane.

Pri rieke, na oboch jej brehoch, budú rásť rozličné ovocné stromy. Lístie z nich neopadne a nikdy nebudú bez ovocia. Každý mesiac prinesú čerstvé plody, lebo jej voda vyteká zo svätyne. Ich ovocie bude pokrmom a ich lístie liekom.““

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca

Utorok 23.2.2021

„Sme zvyknutí na to, že Ježiš Božie kráľovstvo opisuje prostredníctvom prirovnaní. Dávno pred Ježišom však Boh Otec takéto pozoruhodné prirovnanie zjavil Izaiášovi. Pôsobenie Božieho slova vo svete pripodobňuje kolobehu vody. Každé dieťa v Británii sa učí o tom, ako sa voda odparuje zo zemského povrchu a vytvára oblaky. Oblaky vo forme dažďa navracajú vlahu späť na zemský povrch. Voda sa zhromažďuje do riek, ktoré ústia do mora. Na západnom pobreží Británie, kde žijeme, bolo od polovice novembra do začiatku februára mokré a daždivé počasie, takže kolobeh vody sme mohli pozorovať každý deň.

Takže, prvá vec, ktorú treba vedieť o Božom slove, je, že pôsobí nepretržite. Dňom i nocou, týždeň čo týždeň, rok čo rok, svetom neustále koluje Božie slovo. Práve teraz okolo teba prechádza Božie slovo. Rovnako ako kolobeh vody funguje všade na zemi, prúdi aj Božie slovo tam, kde sa práve teraz nachádzaš. A ak sa zastavíš a uvedomíš si svoje myšlienky, pocity a túžby; ak si uvedomíš, ktoré slová od iných ľudí alebo z médií sa ti prihovárajú, potom – s trochou cviku – môžeš aj ty začať rozpoznávať, čo ti Boh hovorí.

To nás privádza k druhej dôležitej vlastnosti Božieho slova: kolobeh vody prináša dobré ovocie. Rastliny prijímajú vodu a produkujú semená pre toho, kto seje a chlieb pre toho, kto je. Kto seje a kto je chlieb? Ľudia! Rovnakým spôsobom ľudia profitujú z prijímania a rozlišovania Božieho slova. Božie slovo poskytuje semená múdrosti tým, ktorí sa chcú učiť a duchovný pokrm tým, ktorí po ňom túžia. A máme tu Ježiša ako vzor. Je dokonale múdry a zároveň je chlebom duchovného života. Ako to však má fungovať v našom každodennom živote? Ak uvažujeme nad slovom, ktoré by mohlo byť od Boha, môžeme rozlíšiť, či prinesie dobré duchovné ovocie (lásku, radosť, pokoj, zhovievavosť, dobrotu, láskavosť, vernosť, miernosť, zdržanlivosť). A keď vidíme ovocie Ducha Svätého rásť v našom vlastnom živote a v životoch iných, máme potvrdenie, že sme rozlišovali správne. Týmto spôsobom budeme čoraz viac schopní rozlíšiť jeho slová a myšlienky od všetkých ostatných slov a myšlienok. Náš život viery sa tak premení na osobný vzťah s naším Otcom.

Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 10.02. 2021.

Streda 10.2.2021

Už tretí deň za sebou máme príbeh o stvorení, ktorý je obsiahnutý v prvých dvoch kapitolách knihy Genezis a v Jánovi 1, 1-5. Na počiatku bol Boh; Otec Boh, Ježiš syn (Slovo), a Duch Svätý. Zem bola prázdna, beztvará, tmavá a bez formy. Biblia hovorí  o ničote, bezodnej prázdnote a atramentovej čierňave. Potom Boh prehovoril a bola stvorená Zem a vesmír a všetky živé tvory a vegetácia; to všetko bolo dobré. Boh najskôr sformoval Zem a potom ju umiestnil vo vesmíre. Prečo je Zem taká ústredná, taká dôležitá? Môže byť, že je to pre nás darček z lásky? Vytvára pre nás domov, aby sme sa z neho tešili; niekde, kde sa môže stretnúť so svojimi milovanými deťmi. 

Láska dáva. Otec, Ježiš a Duch Svätý sú láska; navzájom si dávajú lásku, ale majú toľko lásky, že ju chcú dávať iným. Preto sa rozhodli urobiť človeka. Predstavujem si anjelov, ako sledujú proces stvorenia a počujú, ako Boh všetko povoláva do bytia. Potom sa však stane niečo iné. Boh z prachu tvaruje človeka a zohýna sa. Čudujú sa, čo robí, a sú ohromení, keď do prachu vdychuje život a stvorený je človek; človek stvorený na Boží obraz. Adam sa stáva bytosťou s duchovným životom, keď prijíma dych, otvára oči a pozerá do tváre lásky. Prvá vec, ktorú kedy poznal alebo zažil, bola dokonalá láska. Viete si predstaviť, aké to bolo byť Adamom? Zatvorte oči, vdýchnite dych života a vydýchnite  všetko, čo nie je od Boha, a keď ste pripravení, pozrite sa očami svojho srdca do Božích očí lásky. 

A na istý čas bola láska všetko, čo Adam poznal. Žil v záhrade Eden a v chládku dňa chodil s Bohom. V strede záhrady boli dva stromy; stromy, ktoré definujú náš osud. Božou túžbou a plánom bolo, že budeme jesť zo stromu života a žiť s ním po celú večnosť. Láska však druhého nenúti ani neovláda; láska stvorila slobodnú vôľu. Adam mohol jesť z ktoréhokoľvek stromu, ale dostal odporúčanie nejesť zo stromu poznania dobra a zla. Poznanie správneho a nesprávneho, dobra a zla vedie k posudzovaniu, odsudzovaniu a odlúčeniu od lásky, čo prináša smrť. Adam bol varovaný. 

Niektoré účinky jedenia zo stromu poznania dobra a zla vidíme v evanjeliových čítaniach včera i dnes. Včera sa farizeji rozhodli urobiť to, čo bolo v ich očiach správne, ale zároveň negovalo lásku. Sú chvíle, keď sa rozhodnete radšej mať pravdu než mať dobrý vzťah? Uvedomujete si, že niekedy vedie voľba mať pravdu ku konfliktom alebo k rozpadu vzťahu? Dnes vidíme, že to, čo vychádza z človeka, odhaľuje to, čo má v srdci: zlé myšlienky, klamstvo, žiadostivé myšlienky a činy, chamtivosť, hnev a žiarlivosť. Počujeme, čo je vo vnútri ľudí, keď sú pod tlakom alebo v nestráženom okamihu, keď ústa vyslovia nestrážené slovo. Spoznávate niečo z toho v sebe? Spomínate si, čo z vás vyšlo v takú nestráženú chvíľu naposledy? Otec to vie, ale to mu nezabráni milovať vás. Príďte k nemu a požiadajte Ducha Svätého, aby vás viedol k slobode.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 26.01. 2021.

Utorok 26.1.2021

Bývame v spoločnom dome s našou dcérou, jej manželom a deťmi. V Spojenom kráľovstve je veľmi neobvyklé, aby tri generácie žili pod jednou strechou. Je to škoda, pretože je to veľkým požehnaním – nielen z praktických dôvodov, ako je starostlivosť o deti, ale aj kvôli blízkym rodinným väzbám, ktoré sa takto vytvoria.

Timotejova matka bola Židovka, ktorá sa vydala za pohana. Jej viera musela byť silná, pretože zmiešané manželstvá vtedy veľa ľudí tvrdo odsudzovalo. Predpokladá sa, že Timotejov otec zomrel, keďže sa o ňom ďalej už nič neuvádza. A tak, ako mnoho dnešných rodín s jedným rodičom, aj Eunika (Timotejova matka) potrebovala podporu svojej matky Loidy. Máme tu teda trojgeneračnú rodinu. Timotej však potreboval otca a možno aj preto s ním Pavol zaobchádzal ako so svojím synom.

Všetci dobrí otcovia dávajú svojim deťom to najlepšie. Aj Pavol dal Timotejovi to najlepšie, čo mal. Vkladaním rúk mu dal dar Ducha Svätého. Tento duch sa nepodobal tomu, ktorého Timotej dostal od svojej vlastnej rodiny. Pavol mu nedal ducha bojazlivosti, ale ducha sily, lásky a rozvahy. Každý chlapec potrebuje otca, aby by ho naučil, ako sa stať mužom. Pavol to učil Timoteja. Buď si vedomý toho, kým si! Nehanbi sa za svoju vieru, ani za mňa! Timotej mal otca v nebi a otca v Pavlovi. Už nebol bez otca. A vieme, že Timotej počúval Pavla, pretože v sebe roznietil Boží dar. Stal sa prvým kresťanským biskupom v Efeze, kde zomrel okolo roku 97. Je zaujímavé, že v tom čase v Efeze žil aj svätý Ján, takže Timotej mal ďalšieho duchovného priateľa, ktorý mu pomáhal. Ján zomrel v Efeze niekedy po roku 98.

Keďže Boh zjavne rozmýšľa viacgeneračne, je dobré, aby sme sa všetci starali o duchovné dedičstvo našich detí. Môžu to byť naše vlastné deti alebo duchovné deti. Ako to máme robiť? Pavol nám radí. Máme byť Bohu vďační za tieto vzťahy a neustále na ne pamätať vo svojich modlitbách, vo dne i v noci. Máme túžiť po opätovnom stretnutí s nimi a očakávať radostné zvítanie, plní dôvery v ich úprimnú vieru. Samozrejme, že v tomto momente nemusia preukazovať veľa úprimnej viery, ale Boh je verný. Žije v nich tá istá viera, ktorá žila v minulých generáciách a tá vzplanie v pravý čas.

Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si zjavil maličkým (svojim deťom) tajomstvá Božieho kráľovstva.“