Archív značiek: Mojžiš

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Nedeľu 31.10. 2021.

„V Británii existuje fráza, “Čo bolo skôr, vajce alebo sliepka?” Naznačuje, že je tu tajomstvo alebo neriešiteľná hádanka, na ktorú nikto nevie odpovedať. Ale ten problém tu existuje iba pre tých, ktorí dokážu vnímať iba vo fyzických, ľudských alebo slepačích pojmoch. Toto je filozofická otázka, ktorú nemožno nikdy zodpovedať z fyzickej perspektívy. Avšak je tu aj duchovná perspektíva. Kontrast medzi týmito dvomi perspektívami, fyzickou a duchovnou, je možno vidieť v zákone o zachovaní hmotnosti, ktorý ako prvý definoval Francúz Antoine Lavoisier v roku 1789. “Hmota nemôže byť ani stvorená ani zničená.” Ak človek berie do úvahy iba fyzický svet, vtedy je to naozaj zákon, ktorý podopiera veľa z moderného myslenia vo fyzike. Ale pre tých, ktorí prežívajú duchovný svet, je to nezmyselné. Podľa nich musí byť prvotné stvorenie, lebo inak by hmota od počiatku nemohla existovať. Nemohol by existovať ani zákon o zachovaní hmotnosti! A stvorenie, alebo viera v stvorenie, sú pre nich preukázané ich vzťahom k Stvoriteľovi. Tento vzťah je mostom medzi duchovným a fyzickým svetom; prijatie dobrých duchovných zásad prináša reálne, pozorovateľné zlepšenia v pocitoch, v myšlienkach a skutkoch, dokonca aj zlepšenia charakteru. Tie zlepšujú vzťahy a rodinnú kultúru. Napokon každý, kto prijme Pravdu, je ňou premenený.

Mojžiš tomu rozumel čiastočne. Zažil tento účinok vo svojom vlastnom živote, ale nedokázal Izraelitom sprostredkovať vzťah s Bohom. Boh ho ponúkol, ale Izraeliti odmietli prijať vzťah s Bohom, ktorého sa báli. Tak Boh dal Izraelitom Zákon, aby mohli poznať jeho hodnoty a priority aj bez toho, aby ho osobne stretli. A Mojžiš naliehal na Izraelitov, aby zachovávali všetky nariadenia Zákona, tak ako sľúbili, aby Boh na oplátku dodržal svoje prisľúbenia voči nim. Budú dlho žiť v krajine, ktorú im dá a budú prosperovať, lebo Boh bude žiarlivo ochraňovať svoj ľud. Vidíš, ako sirotské srdcia dokážu zredukovať Boží dar na obyčajný obchod?  

Ján tomu rozumel plnšie. Jeho prikázania môžeme zachovávať iba ak chceme, pretože ho milujeme. Ján tomu rozumel, pretože Ježiša miloval a chcel, aby ho viedol. Ale tým ľuďom, ktorí nikdy nezakúsili, čo je to byť milovaní, nedokázal sprostredkovať lásku k Bohu. Tak im vydal toto svedectvo, “Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo“, hovorí Pán, „a môj Otec ho bude milovať, a prídeme k nemu.” Mal nádej, že túžba po prežití Božej lásky podnieti ľudí, aby zachovávali jeho prikázania a tak získali to, čo si želali. To je už lepšie, ale stále je to obchod.  

Ale Ježiš rozumel úplne. Aj keď človek naplno miluje Boha a zachováva jeho prikázania; a dokonca aj keď miluje svojho blížneho ako seba samého, ešte stále nie je v Božom kráľovstve, ale nie je ďaleko od neho. Ježiš to povedal mužovi, ktorý sa ho spytoval. Nebol ďaleko od Božieho kráľovstva, lebo v tej chvíli bol blízko pri Ježišovi. Ježiš dal tomu mužovi takú istú ponuku, akú dal Boh Izraelitom.  Ale ten muž nedokázal vidieť duchovný svet, ktorý bol priamo pred ním, tak ako Izraeliti nedokázali vidieť duchovný svet, ktorý mohol byť iba zjavený na úpätí vrchu. Tak ten muž od Ježiša odišiel. Neprijal vzťah, ktorý mohol otvoriť jeho duchovný zrak. Božie kráľovstvo môžu vidieť iba tí ľudia, ktorí sú v ňom, alebo ktorí po ňom túžia. A to si vyžaduje vieru. Viera znamená byť si istý v tom, v čo dúfame a čo nemôžeme vidieť. Ale viera nie je slepá! Naopak, obsahuje pohľad, ktorý okamžite ocenia tí, ktorí ho majú alebo ho chcú mať.

Božie kráľovstvo nie je kráľovstvo vymyslené v ľudskej mysli. Je to zjavenie. Ak je niečo neviditeľné zjavené, stáva sa viditeľným. Je to skutočné duchovné kráľovstvo, ktoré má reálne účinky na všetko, čo prežívame v našich fyzických životoch.  Keby ten muž zostal s Ježišom, videl by Pravdu, a už by nemal žiadne otázky. Ale on nedokázal milovať svojho blížneho dostatočne na to, aby s ním zostal trochu dlhšie. Nedokázal zachovávať tie dve prikázania, o ktorých tvrdil, že si ich cení a rozumie im. Nedokázal pochopiť Boží dar, a tak si chcel zaslúžiť lístok do neba. Bol to stále obchod.  

Kde sa nachádzaš v tomto všetkom? Si ako Izraeliti? Ak áno, tak sa raduj, že si bol vyvolený a prijmi ponuku na vzťah s Bohom. Alebo si ako ľudia okolo Jána? Ak áno, tak sa raduj, že si na správnej ceste. Ale maj vzťah s Bohom založený na vzájomnej láske. Potom budeš vidieť tak ako on vidí, pretože on je láska. Alebo si ako muž, ktorý sa vypytoval Ježiša? Blízko Kráľovstva, ale ešte nie v ňom. Ak áno, tak sa raduj, že si iba na krok od vzťahu lásky s Bohom. Pozvi Ježiša do svojho života ako svojho Pána a Spasiteľa. Neodíď preč; urob jeden krok a zaži všetko. Prijmi objatie od toho, ktorý dal za teba svoj život. A on ťa bude viesť k tvojmu milujúcemu Otcovi, a ty sa staneš jeho synom alebo dcérou. Už nebudeš musieť nič viac urobiť, lebo láska je dar a nie obchod. Ale ty budeš chcieť robiť všetko, čo robí tvoj Otec, ako dar lásky pre neho.

Myslím si, že toto je pravý zmysel Zmluvy. Je to vzťah založený na láske, nie obchod.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na utorok 27.07. 2021.

„Včera sme rozoberali, ako Boh zveril autoritu a múdrosť Mojžišovi, aby mohol byť otcom svojim “deťom“ (Izraelitom) a aby ich viedol. Dnes máme konkrétnu ilustráciu tohto viacgeneračného vzťahu. Mojžiš volal na Pána a Pán odpovedal opisom svojej vlastnej podstaty. Na prvý pohľad sa však môže zdať, že v tom, čo Pán povedal, je rozpor. Všimol si si to? „Pán, Pán je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný.” Zatiaľ to znie dobre. „On preukazuje milosrdenstvo tisícom, odpúšťa neprávosť, zločiny a hriech…“ Čím ďalej, tým lepšie. “…ale nič nenecháva nepotrestané: on navštevuje vinu otcov na deťoch a detných deťoch až do tretieho a štvrtého pokolenia!“ Čo? Ako môže Pán odpustiť tisíckam generácií a zároveň trestať deti a vnúčatá, a to nielen za ich vlastnú skúsenosť, ale aj za hriechy ich otcov? Toto je potrebné preskúmať, keďže Boh si nemôže protirečiť a nie je nespravodlivý – hoci na prvý pohľad to tak nevyzerá.

Existujú dve rôzne veci: Božia prirodzenosť a ľudská prirodzenosť. Boh je vo svojej prirodzenosti odpúšťajúca osoba. Koniec koncov, Ježiš je dokonalým vyobrazením Boha a pri niekoľkých príležitostiach povedal: „Tvoje hriechy sú odpustené.“ Nepovedal: „Ale za hriech tvojho otca ťa potrestám.“ O čo tu teda ide? Boh je vo svojej prirodzenosti odpúšťajúci. A človek prirodzene viacgeneračný. To znamená, že zvyky a názory rodičov sa prenášajú na ich deti rovnako ako ich fyzický vzhľad. Ak majú rodičia deštruktívne myslenie, prenesú toto myslenie na svoje deti, dokonca aj na tretiu alebo štvrtú generáciu. Izraeliti v púšti chceli uctievať zlaté vyobrazenie teľaťa. Ich deti a vnuci chceli uctievať modly, ktoré objavili v Kanaáne. Izraeliti rozmýšľali ako otroci a ich deti a vnuci rozmýšľali ako otroci, hoci boli slobodní. Chceli len taký vzťah s Bohom, aký má pán so svojimi otrokmi: „Povedz nám, čo chce, a my to urobíme.“ A boli potrestaní tým, že nemali vzťah s milujúcim Otcom. Vidíme teda, že existujú vzorce deštruktívneho správania, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Príkladom je alkoholizmus, zneužívanie, drogy, hnev, zrada… Možno ich pozoruješ na ostatných, alebo sú prítomné v tvojej vlastnej rodine.

Vidíš to? Boh je vo svojej podstate odpúšťajúci, ale my svojou vlastnou prirodzenosťou uvaľujeme tresty až na tretiu alebo štvrtú generáciu. Boh teda nie je rozporuplný ani nespravodlivý, ale my môžeme byť a máme duchovný vplyv – či už dobrý alebo zlý – na tri alebo štyri generácie po nás. Čo sa z toho teda môžeme naučiť? Je naozaj dobré prijímať od Boha autoritu a múdrosť, a nie riadiť sa svojím vlastným úsudkom. Tak bude odpustenie prúdiť na tisíc generácií.“

Richard Rohr – Na prahu premeny 291.: Muži a príroda

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto deväťdesiaty prvý

„Všimli ste si niekedy, že k väčšine podstatných mužských stretnutí s Bohom v Biblii došlo vonku v prírode? Abrahám bol na ceste, Mojžiš u horiaceho kríku, Dávid pásol stádo oviec, Ján Krstiteľ u rieky, Ježiš štyridsať dní na púšti, Ámos sa staral o sykomory, Pavol cestoval do Damasku. Vypadá to, že k týmto stretnutiam nikdy nedochádza v chrámoch, svätyniach. školách ani v synagógach.

Príroda je jediná vec, ktorú muži rešpektujú sami od seba; vedia, že je väčšia a mocnejšia než oni. V prírodnom svete je pre mužov ľahšie, aby sa otvorili, plakali, vzdali, odpustili, objavili seba samých a poznali extatickú radosť. Svoju pravú modlitbu robí veľa mužov práve vonku v prírode.

Kde som sa stretol s Bohom?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 320.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Štvrtok 18.03. 2021.

Dnešné čítanie obsahuje pozoruhodný rozhovor medzi Mojžišom a Bohom. Účelom rozhovoru bolo vyskúšať Mojžišovo srdce. Boh chcel v Mojžišovi odhaliť akýkoľvek vlastný záujem. Dal mu tú najúžasnejšiu ponuku, ale mala háčik. Aby Mojžiš dostal tento úžasný dar, musia zomrieť iní ľudia. Boh povedal: „Nechaj ma teda, aby na nich vzplanul môj hnev, aby ich strávil. Z teba potom urobím veľký národ.“ Inými slovami, ‘Choď odtiaľto preč, aby som ich zničil bez toho, aby som ublížil tebe. Keď sa vrátiš, budeš otcom veľkého národa.‘ To mi pripomína situáciu, keď Boh hrozil zničením Sodomy ohňom, ale neurobil to, kým Lót a jeho rodina neodišli. Lót a jeho rodina skutočne odišli a Sodoma bola zničená. Mojžiš za podobných okolností odmietol odísť. Namiesto toho prosil o milosť pre Izraelitov a tí neboli zničení. Mojžiš sa vzdal príležitosti byť otcom veľkého národa, aby prosil o milosť pre Izraelitov. 

Vidíte, že rovnakej skúške bol podrobený Lót aj Mojžiš, ale odpovedali odlišne kvôli tomu, čo mali zapísané v srdci. Keď dostal Lót ponuku na výber akejkoľvek zeme, ktorú chcel, vybral si pre seba to najlepšie a nechal svojmu strýkovi Abramovi (neskôr Abrahámovi) hornatú krajinu. Vlastný záujem bol ešte stále v jeho srdci, keď zanechal Sodomu radšej napospas osudu, než aby prosil ako Mojžiš. Nehovorím, že Mojžiš bol lepší ako Lót. Obaja sú opísaní ako spravodliví. Boh však chcel obom týmto mužom ukázať, čo majú v srdci. 

Keď budete mať nabudúce príležitosť na nejakú výhodu na cudzí úkor, pomyslite na Lóta a Mojžiša. Ak požiadate Boha, aby požehnal ostatných, a odmietnete mať osoh na ich úkor, ukážete tým svoje pokorné srdce. A Ježiš povýši pokorných srdcom. Ale ak sa rozhodnete, tak ako Lót, zachrániť na úkor iných, potom vám Boh ukáže vaše srdce sledujúce vlastný záujem. A zistíte, tak ako Lót, že život nie je vôbec ľahký, keď sa vyberiete touto cestou. A môže byť naďalej ťažký, kým nedovolíte, aby vám Duch Svätý dal dar pokorného srdca. S pokorným srdcom môže Boh s vami hovoriť osobne, rovnako ako s Mojžišom. Osobný vzťah s Otcom Bohom je najlepším darom, aký môžete kedy dostať.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 23.01. 2021.

Sobota 23.1.2021

„Boh dal Mojžišovi pokyny, ako postaviť svätyňu, alebo stan stretnutia. Táto svätyňa bola postavená preto, aby Boh mohol prebývať medzi svojim ľudom. Oveľa neskôr dostal Dávid plány na to, aby postavil chrám. Aj napriek tvrdosti sŕdc a hriešnosti ľudí chcel Boh stále prebývať medzi nimi. Svätyňa a chrám slúžili “obrazu a tieňu nebeskej skutočnosti.” (Hebr 8,5) Vonkajšia časť svätyne bola svätým miestom, kde bol svietnik, stôl a obetné chleby. Kňazi, ktorí tam slúžili, zastupovali ľud, a prinášali obety za hriechy. Raz do roka vstúpil veľkňaz dovnútra, do Svätyne svätých, aby konal pokánie za hriechy ľudu. Predtým, ako vstúpil, sa očistil, aby jeho prítomnosť bola prijateľná pred Bohom. 

Obeta, alebo pokánie za hriechy bola krvavá, a vo svätyni a v chráme sa uskutočnilo množstvo obiet. Ale keď prišiel Ježiš, on uskutočnil jednu a konečnú obetu, keď zomrel na kríži. On zaplatil cenu za všetky hriechy, minulé, prítomné a budúce. Už nebola potrebná žiadna ďalšia bariéra medzi Svätyňou a Svätyňou svätých. Keď zomrel, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje od vrchu až po spodok. Bariéra medzi človekom a Bohom, medzi Otcom a jeho deťmi, bola zničená. V skutočnosti už nebol potrebný ani chrám, a my vidíme jeho zničenie Rimanmi v roku 70 AD. 

Vidíme, ako Ježiš vystupuje na trón, sprevádzaný radostnými zvolaniami. Zasadol po pravici Otca. Čo je ešte lepšie, prichádza, aby prebýval v nás, takže my môžeme žiť v Božej prítomnosti; čo bolo jeho pôvodným zámerom.

Vieš si predstaviť Svätyňu a Svätyňu svätých, ktoré oddeľovala opona? Opona bola roztrhnutá vo dvoje, takže už nič nebráni nášmu stretnutiu s Ježišom a s Otcom. Chcel by si sa stretnúť s Otcom? Chcel by si prejsť cez túto oponu? Keď som si to predstavovala prvýkrát, tak som len opatrne nahliadla cez oponu. Nebola som si istá, akú bude mať Otec náladu, a či je bezpečné prísť k nemu bližšie. Neskôr som už bola schopná prejsť a sadnúť si Otcovi na kolená. Keď som sa tretíkrát snažila prejsť, vstup bol zatvorený. Cítila som, ako mi Otec hovoril, že už tou cestou nepotrebujem ísť, keďže on žije vo mne. Žehnám tvoju predstavivosť, aby si bol schopný spojiť sa s Otcom spôsobom, ktorý ťa požehná.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 18.01. 2021.

Pondelok 18.1.2021

Ježišova služba sa začala v tichosti, no veľkolepo, keď na svadbe v Káne premenil vodu na víno. Netrvalo však dlho a dostal sa do problémov. Najprv niekomu odpustil hriechy a uzdravil ho. Iba Boh môže odpustiť hriechy, a tak ho vodcovia obvinili z rúhania. Bolo to v rozpore so zákonom. Po druhé, jedol s hriešnikmi. V Starom zákone platilo, že keď sa niekto nečistý dotkol niekoho čistého, čistý človek sa stal nečistým. Aj to teda bolo v rozpore so zákonom. Po tretie, on ani jeho učeníci sa nepostili. Keď Mojžiš priniesol zákon, iba jeden deň v roku bol dňom pôstu. V Ježišových časoch však už existovalo veľa dôvodov na pôst a mnoho dní bolo pôstnych. Ježiš teda opäť raz porušoval zákon.

Keď sa ho pýtali na pôst, použil obraz svadby. Kto by sa postil na svadobnej hostine? Je to čas radosti a osláv. On je náš ženích – poznať ho a byť s ním znamená, že aj my sa môžeme radovať a oslavovať. Nie sme povolaní postiť sa, ale ak nás oddanosť Bohu vedie k pôstu, potom je to dobrá vec.

Ježiš použil ešte dva ďalšie príklady: o novej záplate na starom odeve a novom víne v starých vínnych mechoch. Ani jedno z toho nefunguje. Starý odev a starý mech na víno predstavujú Starú Zmluvu: riaď sa Zákonom. Novú látku a nové mechy na víno zjavil Ježiš. Všetko je o vzťahu. Všetko je to o láske – láske, ktorá sa prejavuje ako dobrota voči druhým.

Nasledujúce otázky nám môžu pomôcť zistiť, akým spôsobom žijeme: Keď sa pozriem na svoj život: kde robím veci, pretože musím, a nie kvôli láske? Chodím do práce, aby som zarobil peniaze, alebo chcem byť požehnaním pre svoje okolie, predovšetkým pre môjho šéfa? Chodím na omšu, pretože by som mal, alebo aby som rozvíjal svoj vzťah s Ježišom? Sú prípady, kedy sa riadim zákonom a túžbou mať pravdu namiesto toho, aby som sa rozhodol pre lásku? Rozhodnutie pre lásku pravdepodobne povedie k radosti a oslave.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 17.01. 2021.

Nedeľa 17.1.2021

Mám rád čítania, ktoré predstavujú čitateľovi celkom novú perspektívu. Dnešné čítanie je jedno z nich. Najprv kladie otázku, ktorú si väčšina kresťanov nikdy nepoložila; potom dáva odpoveď, ktorú by dalo iba málo kresťanov.

Položená otázka znie, ‘Načo je ľudské telo?’ Inými slovami, prečo sme boli vlastne stvorení s fyzickými telami? Boh stvoril celé nebo a nebeské bytosti, ale to mu nestačilo. Stvoril fyzický svet, ktorý obývame, spolu so všetkými rastlinami a stvoreniami. Potom z prachu Zeme stvoril fyzické telo pre Adama. Inak povedané, všetko, čo bolo predtým, viedlo k fyzickému stvoreniu Adama ako domova pre jeho ducha, Dych Života. Duch Boží našiel bydlisko a to bola ľudská bytosť. Takže to je odpoveď na túto otázku. Ľudské telá mužov a žien majú byť príbytkami pre Božieho ducha. A ak v človeku neprebýva Boži duch, je ako rodinný dom, ktorý je neobývaný a chátra. To je pre mnohých ľudí úplne nová perspektíva.  

Ale pravdaže, do ľudských sŕdc vstúpil hriech a dych Života v Duchu odišiel, lebo Boh a hriech nemôžu byť spolu. Ako mohol Boh vyriešiť tento problém? Veď všetci zhrešili a nebol nikto, u koho by si mohol urobiť príbytok. Keďže tu nebol nikto, kto by mu ponúkol domov, býval na najsvätejšom mieste, aké mohol nájsť; jeho sláva spočívala medzi cherubmi na vrchnáku Archy zmluvy, skrytá pred ľuďmi. Niekedy spočinul na ľuďoch ako Mojžiš alebo proroci, ale Božia sláva sa časom strácala. To mi pripomína človeka vymknutého zo svojho domu, ktorému je stále viac zima. 

Jedinou cestou dopredu bolo odstrániť hriech od mužov a žien a zaplatiť zaň ako požadoval Zákon. To urobil Ježiš. Zaplatil zničením svojho tela a tak mohol získať naše telá. A teraz žije v každom veriacom. A tak v mojom tele nežije jeden ale dvaja. To som ja a Ježišov Svätý Duch. Dych Života sa vrátil. A tak Ježiš vidí všetko, čo vidím ja. Ježiš počuje všetko, čo počujem a prežíva so mnou všetko, čo robím. Takže som zodpovedný za to, aby som svoje telo používal tak, aby sa to Ježišovi páčilo. Prečo? Pretože vlastní moje telo. Zaplatil zaň. Ak sa pridržiavam týchto právd vo svojom srdci, vtedy nemravnosť alebo akýkoľvek hriech prestanú byť pre mňa príťažlivé. Ak zhreším, je to preto, lebo som zabudol na tieto pravdy alebo som ich nerešpektoval. To je odpoveď na tú otázku. Zmyslom a účelom môjho tela je poskytnúť domov pre Ježiša, v ktorom bude rád bývať.

Keď si nabudúce uvedomíš pokušenie k hriechu, uvažuj o svojom tele a jeho zmysle, a o tom, kto v ňom býva a z akých zážitkov by sa tešil. Čoskoro pocítiš príťažlivosť k iným činnostiam než predtým. A budeš mať viac Života než kedykoľvek predtým.“

Vlastná úvaha
Dnes by to bolo na rozsiahlejšie písanie.
Viaceré veci ma v tomto zamyslení vyrušili. Tak ich len nakúsnem:

„Ježiš zaplatil“ je jednou z nich. Myslím, že to nie je úplne to, čo sa stalo Ježišovým životom, smrťou a zmŕtvychvstaním. Na „zaplatenie“ predsa stačilo, aby na zlomok času vstúpil Ježiš do Sveta a zase odišiel. Na to nebol potrebný kríž. Nie žeby kríž nebol potrebný. Bol! Ale myslím, že nie k tomuto účelu.
Spája sa my s tým skôr slovo „zadosťučinil“, než zaplatil. Zadosťučinil spravodlivosti, lebo Boh je verný sám sebe a svojmu Slovu, teda aj Zákonu, ktorý sám vytvoril.

„Takže som zodpovedný za to, aby som svoje telo používal tak, aby sa to Ježišovi páčilo. Prečo? Pretože vlastní moje telo. Zaplatil zaň.“ je druhé miesto, ktoré ma vyrušuje. Prečo? Pretože v Ňom hýbeme sa a sme. Sme Božím vlastníctvom? A to preto, že Ježiš zomrel a vstal? Boh nás stvoril, a udržiava, ale sme preto Jeho vlastníctvom? Myslím, že nie. Myslím, že tu je dôležitý práve prvok ľudskej slobody, ktorú človek dostal od Boha. Som od Boha. Som Bohom stvorený. Som Bohom chcený. Som Bohom udržiavaný v každý moment môjho bytia. Som v Bohu. A predsa som slobodný odmietnuť patriť Bohu. To bol a je hriech. Čo si myslím, že Ježiš spravil a robí naprieč vekmi, je práve to, že jedno rozhodnutie nie je naveky. Že moje rozhodnutia nepatriť Bohu môžem predniesť Ježišovi a hoci podľa zákona by som bol trvalo oddelený, v milosrdenstve Kristovho príchodu, smrti a zmŕtvychvstania, je obnovené moje spojenie s Bohom. Čiže som Božím vlastníctvom, ale nie len preto, že Ježiš zomrel, ale svojou smrťou toto odovzdanie sa do vlastníctva opäť umožnil. Hriech potom môžeme v istom kontexte vnímať ako spreneveru: ja ako správca Božieho majetku hriechom tento majetok odovzdávam diablovi alebo niekomu inému, alebo si ho beriem pre seba. Prichádzam (som vedený) k Ježišovi a On my umožňuje (On sám to robí) dať veci na poriadok. Ba viac, lebo nie so už „len správca“, ale som aj spoluvlastník. Keď sa spájam s Ježišom, už nie som len správca Božieho majetku, ale som aj spoluvlastníkom. Už nie som len dedičstvom, ale som aj dedičom.
V ľudskej povahe akosi je, že o to svoje sa starám nejak lepšie, než o to cudzie a Boh dobre pozná ľudskú povahu.

Tých vecí k úvahe by tu bolo viac, ale na dnes stačí.

ZAMYSLENIE MANŽELOV HOXAROVCOV

Z Otcovho Srdca

Piatok 17.7.2020

„Toto dnešné čítanie je o tom, kto má kontrolu. Farizeji si mysleli, že ich úlohou bolo kontrolovať iných ľudí, aby chránili Mojžišov Zákon. Preto povedali Ježišovi: „Pozri, tvoji učeníci robia to, čo nie je dovolené robiť v sobotu.“ Povedali to Ježišovi, aby kontroloval svojich učeníkov. Súdili aj Ježiša, keďže tí, čo porušili Zákon, boli jeho učeníkmi. V čom je ich pochopenie nesprávne? Mojžišov Zákon nebol napísaný, aby Izraelitov kontroloval, ale aby ich chránil. Aby ich ochraňoval pred kým? Nie pred Bohom, ale pred nimi samými a pred sebou navzájom. Ale motívom sŕdc farizejov nebolo Izraelitov ochrániť, ale chrániť Zákon pred skutkami Izraelitov.

Ježiš vysvetlil, že Dávid porušil Zákon, aby ochránil svojich mužov pred hladom. Taktiež aj kňazi, ktorí pracujú cez sabat, sú chránení pred zákonom, ktorý vyžaduje, aby odpočívali. Vo svete ľudia používajú moc, aby kontrolovali, ale v nebeskom kráľovstve Boh používa moc, aby ochraňoval.

Otec chce milosrdenstvo, nie obetu. A tí, čo nasledujú Ježiša, tiež chcú milosrdenstvo, nie obetu. Ale čo ty a ja? Keď sme zranení, vyžadujeme si, aby niekto trpel za to, že nás zranil? To je rovnaké ako vyžadovanie si obety. Alebo im ponúkneme milosrdenstvo tým, že im odpustíme? Ak sa rozhodneme im odpustiť, potom budeme spokojní. Ak budeme žiadať, aby trpeli, potom budeme sklamaní. Pečo? Pretože nás Otec im chce ponúknuť milosrdenstvo. Syn človeka je pánom soboty. To znamená, že Ježiš je väčší než Zákon. A ak si prajeme byť slobodní od súdenia druhých, potom musíme prenechať spravodlivosť jemu. Našou úlohou je ľudí milovať; dokonca aj svojich nepriateľov. Keď toto robíme, sme podobní nášmu Otcovi v nebi. A kto má teda kontrolu? Nikto! Nebeské kráľovstvo si cení slobodu viac než kontrolu. A koho chráni takáto perspektíva? Nás, a tiež aj tých, ktorí nás zranili.“

#Zamyslenie #Hoxarovci #ZamyslenieManželovHoxarovcov #DennéZamyslenie #OtcovoSrdce #ZotcovhoSrdca

#Kontrola #Súd #Milosrdenstvo #Izraeliti #Zákon #Farizeji #Mojžiš #MojžišovZákon #Ježiš #Učeníci #Dávid #Boh #NebeskéKráľovstvo #Odpustenie #Moc #MocKOchrane #MocKuKontrole #Obety #Otec #MilovaťNepriateľov #SynČlovekaJePánomSoboty #Zranenie #Utrpenie #Bolesť #Trest #Rozhodnutie