Archív značiek: Denné zamyslenia

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Piatok 03.06. 2022.

„Pred mnohými rokmi Robert videl pôvodný film Krotitelia duchov, keď pracoval v New Yorku. Keď sme sa potom dostali do nejakých ťažkostí, jeden z nás povedal: ‚Koho zavoláš? Krotiteľov duchov“. Nie že by Krotitelia duchov vyriešili nejaký z našich problémov, ale bola to chytľavá fráza.

Keď som pracovala ako lekárka, boli chvíle, keď som si nebola istá, čo je pre pacienta najlepšie. Niekedy som diskutovala o pacientovi s ostatnými kolegami na pracovisku, zatiaľ čo inokedy som pacienta poslala ku špecialistovi v miestnej nemocnici. Potrebovala som radu a odbornosť iných ľudí.

Festus mal problém. Vo svojej práci bol nový, a tak navštívil Jeruzalem, aby sa stretol so židovskými vodcami. Žiadali o láskavosť, totiž aby bol Pavol prevezený do Jeruzalema a ‚dostavil sa na súd‘. Ich cieľom bolo prepadnúť ich a zabiť ho pri prevoze. Pavol bol v Cézarei, a tak sa Festus rozhodol vypočuť ich sťažnosti v Cézarei. Ich sťažnosti však nedávali zmysel a Pavol, ktorý nechcel byť zabitý na ceste do Jeruzalema, sa odvolal k cisárovi. Takže Festus mal poslať Pavla do Ríma, ale aké bolo jeho obvinenie? O niekoľko dní neskôr Festa navštívil kráľ Agrippa. Rozumel židovským záležitostiam a tak sa s ním Festus rozprával o Pavlovi.

Hovoríme s druhými ľuďmi, ale Ježiš má inú perspektívu; „Duch Svätý vás naučí všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril.“ Mohli by sme teda pristupovať k svojim ťažkým situáciám inak? Zaujíma sa Duch Svätý o naše problémy? Verím, že odpoveď na obe tieto otázky je „áno“. Počula som svedectvo muža, ktorý mal v práci problémy s počítačom. Programátori povedali, že neexistuje žiadne riešenie jeho problému. Nemal východisko. Ale potom raz v noci zacítil, že k nemu Boh hovorí, a zapísal si, čo bolo povedané. Bol to kód. Keď jeho žena vložila ten kód do počítača, jeho problém bol vyriešený. Wau!

Takže bez ohľadu na našu situáciu, akýmkoľvek ťažkostiam čelíme, môžeme hovoriť s Otcom a prosiť Ducha Svätého o múdrosť. Môžeme nájsť odpoveď v našich myšlienkach, v slovách z Písma, prostredníctvom priateľa, ktorý hovorí do nášho života, alebo môžeme zažiť nadprirodzené stretnutie s Duchom Svätým. Modlím sa, aby vo vašich ťažkostiach bol Duch Svätý vašou múdrosťou a vodcom.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovo Srdca na Štvrtok 02.06. 2022.

„Dnešné čítanie ukazuje jasný rozdiel medzi nebeským kráľovstvom a svetom. Nebeské kráľovstvo je založené na jednote; zatiaľ čo ľudia vo svete medzi sebou súťažia, aby vyhrali. Ježiš opísal túto jednotu ducha, keď povedal: „Ja a Otec sme jedno,“ a znova, keď svojim nasledovníkom povedal: „Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo; a môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu a urobíme si u neho príbytok.“ Táto jednota opisuje spoločenstvo s jedným srdcom a mysľou. Biblia opísala nejednotnosť sveta: „V tých dňoch nebolo v Izraeli kráľa. Každý si robil, čo sa mu páčilo“ (Sudcov 21,25). To je jeden z dôvodov, prečo si s Vicki tak vysoko ceníme jednotu. Radšej budeme postupovať v jednote medzi sebou a s ostatnými, ako by sme trvali na svojej vôli.

Pavol chápal nejednotnosť svojich žalobcov a hovoril múdro. Vyhlásil, že je farizej a je obvinený, pretože uveril vo vzkriesenie z mŕtvych. Jeho žalobcovia sa okamžite  rozdelili na dva tábory a vášnivo sa medzi sebou hádali, presne ako Pavol predpokladal. (Farizeji uvažovali v duchovných pojmoch, keď verili v život po smrti, v anjelov a duchov, zatiaľ čo saduceji mysleli vo fyzickejších pojmoch, keď všetky tieto veci zavrhli.) Boli to dve strany, ktoré súperili o srdcia a mysle národa. Človek môže patriť do jednej alebo druhej skupiny, ale nie do oboch. Obe strany chceli vyhrať, čo nevyhnutne znamenalo víťazstvo nad protistranou. Pavla pred rozruchom zachránil veliteľ, ktorý sa obával, že by mohol byť roztrhaný na kusy.

Čo sa z toho môžeme naučiť? Ak chceme žiť v jednote a mieri, potom budú mnohí proti nám. Ale budú nám odporovať z rôznych dôvodov. Napríklad kresťanskej viere odporujú rôzni ľudia; niektorí sú proti našej viere, pretože sa hlásia k inej viere, iní preto, že uvažujú čisto svetsky. Súperov dokážeme veľmi ľahko frustrovať. Ak budeme jednoducho konať dobro v reakcii na ich zlé slová a činy a zároveň budeme mlčať, potom zvíťazíme. „Duchovná skupina“ nebude počuť nič, s čím by sa mohla hádať, a sekulárna skupina nebude vidieť nič zlé na našich činoch. Môžu sa medzi sebou hádať o tom, čo je zlé na našej viere, ale my sa nenecháme vtiahnuť do žiadnej konfrontácie, pretože naše činy sú bez viny a nič nebudeme hovoriť. A zvíťazíme, pretože zatiaľ čo niektorí sa hádajú, iní boli požehnaní našimi dobrými činmi a budú s nami chcieť mať vzťah. Keď budeme mať vzťah založený na dôvere, otvorenosti a komunikácii, môžeme sa o svoju vieru podeliť s tými, ktorí budú počúvať.

Zamyslite sa nad týmto princípom a uvidíte, kde ho môžete uplatniť vo svojom živote. Tam, kde sú ľudia, ktorí sú proti vám, existuje istá cesta k pokojnému a víťaznému výsledku. Vďaka za dobrý príklad veliteľa, ktorý sa nepridal na žiadnu stranu, a vďaka za múdrosť Pavla.“

Richard Rohr: Na prahu premeny 13.: Kozmické vajce

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň Trinásty

„Mnoho veriacich ľudí je presvedčených, že západná civilizácia sa ocitla v stave akútnej duchovnej krízy. Od všetkých hlavných vyznaní húfne odpadá množstvo ľudí a nových stúpencov akoby získaval len fundamentalizmus. Množstvo ľudí žije s s obrovskou dezilúziou. Problém spočíva v tom, že sme stratili symbolický vesmír zmyslu – „Kozmické vajce“ sa rozbilo a na utvorenie nového sa stále ešte čaká. Koherentný svet, v ktorom do seba kedysi jednotlivé veci zapadali a dávali zmysel, je na kúsky. Duša môže žiť bez odpovedí, ale bez zmyslu žiť nemôže.

Zúfalo hľadáme mystický vesmír, v ktorom by sme zaujali svoje miesto a dodali svojim životom relevanciu a hrdinský rozmer. Ak mám byť úprimný, čím ďalej tým častejšie mi napadá, či touto novou – a súčasne najstaršou – mytológiou, ktorú hľadáme, nie je samotná kozmológia, so skutočným kozmickým Kristom. Pokiaľ niečo všetci zdieľame, potom je to bezo sporu tento vesmír, ktorého súčasť všetci tvoríme. Tento vesmír nás všetkých zhromažďuje vo vnútri obrovského sveta zmyslu a krásy, avšak aby na nás tento zmysel a krása mohli plne zapôsobiť, potrebujeme k tomu aspoň štipku vedecko-mystickej duše.

Aké dôkazy puknutia kozmického vajca – súdržného vesmíru – nachádzam vo svojom živote?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 35.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Stredu 01.06. 2022.

„Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si mi dal, aby boli jedno, ako sme my jedno.“

„Pamätáte si, keď anjel Pánov vo sne prehovoril k Jozefovi: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ Meno, ktoré dal Otec Boh, bolo Ježiš. Koho zachránil? Svoj ľud, teda tých, ktorí v neho veria. A pred čím nás zachránil? Pred následkami nášho hriechu. A ako sa to podarilo? Jednotou! „…aby boli jedno, ako my sme jedno.“ Otec a Ježiš sú zjednotení. Sú jedno. Táto modlitba vás a mňa pozýva do duchovnej jednoty s nimi. S Ježišom a Otcom sme zjednotení duchovne tak, ako s ním bola Mária fyzicky zjednotená počas tehotenstva. Nie je to tak, že sa vo všetkom zhodneme. My asi nie a učeníci tiež nie. Ale napriek našim rozdielom sme duchovne zjednotení. Ak tomu uveríte, zmení to, ako zmýšľate o Bohu, ako zmýšľate o sebe a ako o druhých, s ktorými ste zjednotení.

Dnes náš zať James priniesol novú kolóniu včiel, aby žili v úli na záhrade. Včely sú dokonalým príkladom niečoho. Celok je väčší ako súčet častí. Všetky včely sú jednotlivci, ale správajú sa tak, že celá kolónia je väčšia ako všetky včely spolu. Celá kolónia má odlišný účel a život, ktorý nemôžu splniť jednotlivé včely. Keď sme zjednotení s Otcom a Ježišom, sme schopní mať odlišný cieľ a život, ktorý by inak nemohol nastať. Naším cieľom je byť súčasťou nebeského kráľovstva tu na zemi. Náš život je duchovný život, v ktorom nie sme pod kontrolou. Každý, kto je ochotný, sa podriaďuje Božej vôli, aby celé spoločenstvo mohlo dosiahnuť Otcov zámer pre celé spoločenstvo; teda cirkev.

Keď budete nabudúce chcieť vedieť, aká je Otcova vôľa pre váš život, spomeňte si na včely. Jeho vôľa je pre niečo väčšie ako vy alebo ja osobitne. Jeho vôľou je, aby sme boli s ním zjednotení, aby mohol uskutočniť svoju vôľu cez nás všetkých. Už nepatríme do sveta, kde je každý jednotlivo. Patríme Ježišovi. A Ježiš hovorí, že nás bude strážiť a ani jeden z nás sa nestratí. Náš duchovný život v jednote s Otcom a Ježišom pokračuje aj po skončení nášho fyzického života. A Ježiš sa postará o to, aby sme sa vy ani ja nestratili. Ako to môže byť? Sme s ním zjednotení.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Utorok 31.05. 2022.

„Zvítania a rozlúčky sú dôležité – odrážajú, nakoľko si ľudí vážime. Pavol sa lúčil so svojimi priateľmi z Efezu s vedomím, že má poslednú príležitosť s nimi hovoriť. Najprv im pripomenul čas, ktorý spolu strávili a potom hovoril o zmysle svojho života, ktorým bolo oznamovať radostnú zvesť o Božej milosti. Čo je však milosť? Je to nezaslúžená priazeň, čo znamená, že Boh s nami zaobchádza lepšie, než si zaslúžime. Zaslúžime si byť odsúdení, uznaní za vinných, pretože sme zhrešili, ale Ježiš nás oslobodzuje (Rim 3, 23-24). Ďalej, jeho milosť je mocná a umožňuje nám žiť svoj život lepším spôsobom. Pozri napr. 1 Kor 15,10 alebo 2 Kor 9,8 a 12,9. Možno poznáš ďalšie príklady. Mne je blízka Božia milosť ako sila, ktorá mi pomáha v mojej slabosti. Pamätám si tú úzkosť a neistotu, keď som sa cítila slabá, neistá a bezmocná. Ale jeho milosť mi pomohla dôverovať Bohu, prekonať svoju slabosť a vzdať sa potreby ovládať každú situáciu. Jeho milosť nám tiež pomáha odpúšťať neodpustiteľné: V roku 1987 v Severnom Írsku odpálili teroristi bombu, ktorá zabila mladú zdravotnú sestru. Jej otec Gordon Wilson tiež uviazol v troskách, ale prežil. O svojej strate hovoril: „Stratil som svoju dcéru a bude nám chýbať. Ale neživím v sebe horkosť. Necítim nenávisť.“ Tento otec odpustil vrahom svojej dcéry (prevzaté z Consolatio.com). Vojna vyplavuje v ľuďoch na povrch to najlepšie aj najhoršie.

A napokon, keď sa Ježiš lúči, počujeme jeho slová úžasnej pravdy. Máme večný život, pretože poznáme Ježiša a poznáme Otca. Aká radosť!“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Pondelok 30. 05. 2022.

„Dostali ste aj Ducha Svätého, keď ste uverili?“

„Včera večer som bola s priateľkou, ktorá hovorila o prijatí Ducha Svätého. Tu je jej svedectvo:
„Bola som kresťankou už niekoľko rokov, ale keď som mala dvadsaťpäť rokov, cítila som, že Pán chce v mojom živote urobiť niečo nové. Videla som iných veriacich, ako dostávajú od Pána viac, no zdalo sa mi, že mňa Boh takto nepožehnáva. Cítila som strach, keďže som si nebola istá, čo chce Pán urobiť, ale vedela som, že chcem pre svoj život od Neho to najlepšie.

Moja rodina bola kresťanská, ale nerozumela tomu, ako Pán pôsobí v životoch ľudí a ako ich požehnáva. Nebola som si istá, či mi porozumie. Vedela som však, že Pán má pre mňa dobrú vec a nechcela som premeškať príležitosť.

Stála som vo svojej kuchyni, keď mi Pán povedal, že teraz je ten čas urobiť krok a prijímať od Neho. Videla som pred sebou otvorené dvere a vedela som, že ak chcem prijať Ducha Svätého, budem musieť fyzicky prekročiť prah dverí, t.j. dôverovať všetkému, čo sa Pán chystá urobiť.

Vykročila som vpred a cítila som, akoby ma obmývala teplá voda, od hlavy až k nohám. Stála som tam a cítila som sa milovaná. Musela som ísť von a mala som pocit, že sa vznášam. Bol to začiatok toho, že Pán skutočne vstúpil do všetkých oblastí môjho života. Vstúpil do mojich emócií a ukázal mi veci, ktorých som sa potrebovala vzdať, pretože pre mňa neboli dobré. Pán ma previedol cez všetky zmeny.

O niekoľko rokov neskôr som cítila, že Pán chce, aby som „hovorila iným jazykom od Neho“. Prijala som múdru radu iného kresťana, ktorý sa za mňa modlil a povzbudzoval ma, aby som vyslovila prvé slovo. Keď ma Pán učil tento modlitebný jazyk, prišli ďalšie slová.“

Moja priateľka našla pokoj a požehnanie vo vzťahu s Bohom. V Jánovom evanjeliu Ježiš hovorí, že v ňom máme pokoj. On je Kniežaťom pokoja. Tiež však povedal: „Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.“ Dovoľ mi rozpovedať ti môj príbeh. Počas doby troch mesiacov od môjho stretnutia s Ježišom bol život úžasný. Cítila som jeho lásku, teplo a pokoj. Potom na mňa však doľahli svetské trápenia: naša najmladšia dcéra vážne ochorela a bola v nemocnici, Robert prišiel o prácu a ja som potrebovala operáciu vyskočenej platničky. Kde bol Ježišov pokoj? Potrebovala som Ducha Svätého a o dva roky neskôr som ho prijala. No nebola som spokojná. Cítila som, že je ešte niečo viac. O desať rokov neskôr som zažila Otcovu lásku. Predstavujem si svoj život ako stojan s tromi nohami: Ježiš je jednou z nôh, Duch Svätý druhou a Otec treťou. Aby bol môj život stabilný, a aby ho nerozkolísali životné problémy, potrebujem všetky tri nohy. Až keď som spoznala všetkých troch členov Trojice, dostala som pevný základ, ktorým problémy života nemôžu otriasť. A keď sme spojení s Trojicou, potom – rovnako ako Ježiš – nikdy nie sme sami.

Otec nás miluje. Chce nám byť otcom, obrancom, ochrancom a dobrodincom. Volá nás po mene, čím nám dáva identitu – sme jeho deťmi.

Možno potrebuješ niečo viac. Ak áno, povzbudzujem ťa, aby si sa modlil k Duchu Svätému, Otcovi a Ježišovi, aby ti dali viac. Žehnám ti, aby si osobne prijal dar Božieho pokoja.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Piatok 24.12. 2021.

„Tu je príbeh o Dávidovi. Je zaujímavý, pretože ukazuje, čo sa stane, keď my rozhodujeme o tom, čo by sa malo stať v našom duchovnom živote. Ukazuje tiež, ako inak rozmýšľame, keď vidíme veci z perspektívy Boha Otca. Toto nie je príbeh o urobení správnej veci; ale o počúvaní správnych myšlienok.

Začneme tým, že Dávid zažíva oddych od svojich nepriateľov na každej strane a býva v paláci. Ale nie je pokojný. Nemyslím si, že aktívni ľudia často nachádzajú pokoj v oddychu. Možno bol Dávid šťastnejší, keď niečo robil, robil pokroky alebo prekonával protivníkov. Takže otázka v jeho mysli znela: „Čo teraz?“ A odpoveď, ktorá prišla z jeho vlastných myšlienok, bola táto: ‚Postav dom, v ktorom by mohla bývať Božia archa.‘ Chcel si ctiť Boha, ale možno, snáď aj nevedomky, sa chcel zbaviť vlastnej nudy alebo pocitu neužitočnosti. „…ja bývam v cédrovom dome a Božia archa býva v koženom stane.“ Čo je zlé na tejto myšlienke? Stan, v ktorom archa prebývala, bol Božím nápadom. Bol to Boh, kto povedal Mojžišovi presne, ako mal byť postavený. Je to Božia zodpovednosť. Dávid hovoril s prorokom Nátanom o stavbe domu pre Boha. Ale ani Nátan sa neradil s Pánom! Jednoducho schválil čokoľvek, čo mal Dávid na mysli.

Čo teda urobil Pán, aby dal veci do poriadku? V noci prehovoril k Nátanovi. Povedal mu, že nesúhlasí s Dávidom. Prečo? Pretože to bol sám Boh, ktorý pre Dávida urobil všetko a bude pre neho aj naďalej robiť všetko. Čo by mohla dať nejaká ľudská bytosť Bohu, čo on ešte nemá? Len jednu vec; človek môže dať Bohu svoje srdce. A vieme, že Dávid to urobil, pretože ho Biblia nazýva: ‚Muž podľa Božieho srdca.‘ Takže nič viac tam nebolo potrebné. A všetky súvisiace vzťahy sa zlepšili. (Dávid, Nátan a Boh)

Boh je milostivý, ale čo sa stane v medziľudských vzťahoch, keď urobíme rozhodnutie, za ktoré je zodpovedný niekto iný, bez toho, aby sme sa s nim poradili? Ten človek sa cíti ignorovaný, urazený, vynechaný, že má nízku hodnotu v očiach toho, kto spravil to rozhodnutie. Poškodzuje to ich vzťah. A čo sa stane v medziľudských vzťahoch, keď sa o rozhodnutí, ktoré sa týka danej osoby, poradíme s jej najlepším priateľom, a potom sa rozhodneme bez toho, aby sme jej to zmienili? Tá osoba má pocit, akoby sa jej najlepší priateľ nezachoval veľmi láskyplným spôsobom. Vzťahy sú ďalej poškodené.

Poučenie pre nás je jasné. Môžeme dôverovať Bohu Otcovi a Ježišovi, že prevezmú zodpovednosť za náš duchovný život. Už tak urobili a budú v tom pokračovať. Všetko, čo môžeme ponúknuť, sú naše srdcia. Keď chceme konať jeho vôľu (a nie svoju vlastnú), aj keby to znamenalo nerobiť nič, keď chceme konať, potom má naše srdce. A potom zdedíme ten úžasný prísľub, ktorý je v tomto čítaní. Boh Otec vzbudil Dávidovi dediča a jeho kráľovstvo bolo pevné. Ten dedič bol synom Boha a Boh bol jeho otcom. Tým dedičom je Ježiš (ktorý je z Dávidovho rodu) a je duchovne zjednotený s tebou a so mnou. Takže dedíme rovnaký vzťah medzi otcom a synom, z ktorého sa tešil Ježiš. A ako môžeme s istotou vedieť, že tento vzťah je Božou vôľou? Pretože Ježiš nám to povedal priamo, keď nám hovoril, ako sa máme modliť. „Otče náš, ktorý si na nebesiach (sme jeho rodina)… buď vôľa tvoja (chceme, aby sa diala jeho vôľa, nie naša)…“

Takže ak sa nudíš alebo sa cítiš neužitočný, alebo ak si myslíš, že by si mal pre Boha urobiť viac, jednoducho sa nechaj jeho vôľou viesť vo svojich vzťahoch. Najmä v tom vzťahu s osobou, s ktorou si práve teraz. Ale nerob si starosti. Ak by si niečo mohol urobiť lepšie, ešte vždy Boh môže prehovoriť cez noc, cez sen alebo víziu; alebo cez Bibliu, alebo cez tvoje vlastné myšlienky a pocity.“

Richard Rohr: Na prahu premeny 10.: Hrdina vo vnútri

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň desiaty

“V každom mužovi je hrdina a akokoľvek to nášmu modernému, cynickému ja môže pripadať ako otrepaná fráza, hlasu tohto hrdinu by sme mali venovať pozornosť. Hovorí o tom, že náš život nepatrí len nám, že život nie je len osobná záležitosť. Nech už to nám západným individualistom znie sebanezrozumiteľnejšie, hranice nášho života ďaleko prekračujú naše konkrétne “ja”. Je úlohou náboženstva odovzdávať nám túto pravdu úplne jednoznačne. 

Väčšina z nás vie, že “ja” má svoje limity. To preto svoje životy rôzne umelo prikrášľujeme.  Náš vnútorný hrdina chce vykročiť za hranice púhého, obyčajného “len ja sám” k “My sme” a v dôsledku toho k biblicky prežívanému “Ja som”. Sám o sebe je “môj príbeh” moc malý – príliš malý. “Náš príbeh” je zas moc klanový – príliš klanový. Ale “Príbeh” umiestňuje jedinca do skutočne Veľkého obrazu. “Ja” sa potom stáva jedným momentom v rámci Veľkého predstavenia, ktoré sa prejavuje ako Boh v dejinách. V tomto príbehu sme všetci skrytými hrdinami. 

Ako by vypadal posun od “len ja sám” k “My sme”?
Čo znamená posunúť sa od “My sme” k “Ja som”?
”  

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 32.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Richard Rohr: Na prahu premeny 9.: Skvelý deň na veľké veci

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň deviaty

„Vo všetkých veľkých legendách bol hrdina takmer vždy obyčajný muž s najmenej jednou tragickou vadou. Ako ktokoľvek z nás, nebol to ani svätec, ani boh, ale bol ochotný a schopný sústrediť sa na svoje putovanie. Cieľ sa zvyčajne nachádzal za hranicou jemu známych schopnosti – a skutočným cieľom častou bolo stretnutie s Bohom, hoci to hrdina až do samého konca nevedel. 

Bojovníci z Veľkých plání prvý podľa legendy zdravili svojich synov hneď po ránu so slovami: „Dnes je skvelý deň na veľké veci.“ Pokiaľ nedokážeme povedať niečo podobného, nezakúsime žiadne putovanie. Putovanie je niečo, čo prijímame od druhých mužov a čo im sami taktiež dávame, často bez toho, aby sme to tušili. Musíme dovoliť, aby našou dušou zatriasla nejaká veľkolepá ambícia – niečo, čo nás príjme, donúti vyskočiť ráno z postele, čo nás pozýva k tomu, aby sme sa stali hrdinami vo svojom vlastnom príbehu, aj keď vieme, že máme viac než len jednu tragickú vadu.

Čo volá k hrdinstvu vo mne?
Akej veľkolepej ambície som ochotný sa ujať?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 31.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Piatok 10.12. 2021.

Pán príde, choďte mu v ústrety; on je to, knieža pokoja.
Ježiš povedal zástupom: „Komuže prirovnám toto pokolenie? Podobá sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú na svojich druhov: ‚Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.‘ Prišiel Ján, nejedol a nepil, a hovoria: ‚Je posadnutý zlým duchom.‘ Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoria: ‚Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!‘ No múdrosť ospravedlňujú jej skutky.“
Mt 11, 16-19

„V tomto úryvku z písma je jeden princíp. Je skrytý, aby ho našli Božie deti, ale pre duchovné siroty je neviditeľný. Je úplne racionálny pre Božie deti, ale nezmyselný pre duchovné siroty. Dokonca aj Božie deti ho musia hľadať, kým im nebude zjavený. Preto je napísané: ‚Pán príde, vyjdite mu v ústrety!‘ Je zjavený tým, ktorí ho hľadajú. A toto je ten princíp. Slobodu možno nájsť iba v podriadení sa Otcovej vôli. Svet sa tomuto princípu vysmieva. Myslia si, že sloboda znamená, že človek môže robiť, čokoľvek sa mu zachce. Ale kto si kedy môže robiť čokoľvek, čo chce? Pre Pavla to nebolo možné. Niekedy sa pristihol, že robí presne to, čo nechcel. Pre nikoho iného to nie je viac možné. Prečo? Pretože očakávanie, že činy zmenia srdce, nás vždy sklame. Falošné útechy neriešia problém nenaplnených potrieb lásky. Hlad po láske sa opäť vracia, ešte silnejší. Nakoniec ľuďom ubližuje prebytok falošných útech. A všetko, čo naozaj chceli, bolo byť milovaní.

Nie, sloboda znamená, že človek môže robiť čokoľvek, čo chce Otec v nebi. A môžeme to robiť, keď zažijeme jeho bezpodmienečnú lásku k nám. Vieme, že nikdy nebude chcieť nič, čím by nám chcel ublížiť. V srdci už nereagujeme na to, čo iní ľudia hovoria alebo robia. Namiesto toho premyslene odpovedáme na svoje okolnosti pod vedením Ducha Svätého. Telesné žiadosti nás ťažšie odvádzajú alebo rozptyľujú, pretože máme iné zameranie. A Otec nás utešuje vo všetkých našich ťažkostiach, aby sme my mohli utešovať iných v ich ťažkostiach. Ak žiadame iných ľudí, aby naplnili naše potreby, potom nie sú slobodní. Sme na nich závislí. Ale ak Otec naplní naše potreby lásky, potom môžeme byť slobodne darcami lásky v medziľudských vzťahoch. Vzťahy pre nás nie sú obchodom, ale darom.

Ježiš sa rozprával so sirotami okolo seba. Prirovnal ich k deťom hrajúcim na flautu na trhu. Potrebovali ostatných, aby sa zapojili do ich hry, inak to nebola zábava. Keď hrali na flaute, potrebovali tanečníkov, no žiadni neprišli. Keď hrali žalospev, potrebovali smútiacich, ale žiadni neprišli. Boli frustrovaní, pretože ostatní sa ich rozhodli ignorovať a pokračovať v nakupovaní! Chceli, aby iní ľudia uspokojili ich potreby. Ale nemôžete očakávať, že iní ľudia budú tancovať na vašu melódiu, keď sa všetci ostatní snažia robiť to isté. Je to ako byť v kmeni, kde je každý náčelník a neexistujú žiadni nasledovníci. Chaos!

Potom Ježiš svojim poslucháčom hovorí, že on aj jeho učeníci vedia, aké to je cítiť sa tak frustrovane. Nakoniec ponúka zmenu srdca, ktorá prináša skutočnú slobodu. Ale veľa ľudí sa rozhodne pokračovať vo svojom neplodnom spôsobe života a robia to preto, lebo veria, že sloboda znamená možnosť robiť si, čo chcú.

Potom ich Ježiš naučil niečo úžasné. “No múdrosť ospravedlňujú jej skutky.“ Milujem tento verš, pretože mi pripomína, že pravá viera prináša slobodu aj dobré ovocie v životoch ľudí. Naša viera je dobrá, keď funguje. A pre Ježiša fungovala. Bol slobodný a jeho život bol plný dobrého ovocia. A tak nasledovanie Otcovej vôle, ako to urobil Ježiš, nám prináša slobodu spolu s láskou, pokojom a radosťou.“