Archív kategorií: Osobné meditácie

Čo je to pôst?

„Či takýto je pôst, ktorý sa mi ľúbi?
Má sa človek umŕtvovať celý deň?
Vykrúcať si dookola hlavu
a vrecovinou i popolom si ustielať?
Či toto nazveš pôstom
a dňom milým Bohu?
Či nie to je pôst, ktorý sa mi ľúbi,
keď rozviažete zväzky zločinné
a roztvoríte zvierajúce putá,
prepustíte zlomených na slobodu
a rozlámete každé jarmo?
Či nie, keď lámeš chudobným svoj chlieb,
potulných bedárov zavedieš do domu,
ak vidíš nahého, zaodeješ ho
a pred svojím telom sa neskrývaš?
Vtedy ako zora vypukne ti svetlo
a uzdravenie ti náhle vyklíči:
bude ťa predchádzať tvoja spravodlivosť
a Pánova sláva uzavrie tvoje rady.
Vtedy budeš volať a Pán odpovie,
budeš kričať a riekne: „Hľa, tu som!“
Keď odstrániš sprostred seba jarmo,
kývanie prstami a reči zločinné
a ponúkneš hladnému svoj súcit,
ubitú dušu nasýtiš:
vyjde vo tme tvoje svetlo
a tvoja temnosť bude ako poludnie.
A Pán ti dá neprestajný spočinok,
jasnosťou naplní tvoju dušu
a tvoje kosti upevní;
budeš ako polievaná záhrada
a ako prameň vôd,
ktorého vody nesklamú.“

Izaiáš 58; 5 ‭- ‬11

Prečo popol na popolcovú stredu?

Popolcová streda. Začína veľký pôst. Popol sa robí z bahniatok z predchádzajúceho roku…

Víťazoslávny vstup Ježiša do Jeruzalema na Kvetnú nedeľu sprevádzalo to, že ľudia odrezávali čerstvo pučiace ratolesti, mladé jarné vetvičky (to na čom sa rodí úroda) a kládli mu ich pod nohy… deti, mladí, dospelí, starí, všetci… to sú tí istý ľudia, tie isté deti, starí, mladí, ktorí niesli klince, kladivo, nápis v troch jazykoch,… ktorí sprevádzali Ježiša pri výstupe na Golgotu…

Popol je aj symbolom hliny – adamah = z hliny vzatý, a odtiaľ meno Adam. Nesypeme si teda na hlavu popol ako symbol smútku – ako uznanie hriechu … tak ako to bol v Starom Zákone. Sypeme si na hlavu popol, lebo Boh sa stal týmto popolom Boh sa stal hlinou – druhým Adamom, aby mi sme sa mohli vydať na cestu zbožštenia. Teda sypať si na hlavu popol je výzva nie ku skloneniu hlavy k zemi, ale k pozdvihnutiu celej našej bytosti k Bohu.

Had v raji hovoril: „keď budeš z neho jesť budeš ako Boh“ neklamal… len zavádzal… Eva už bola ako Boh – lebo je stvorená na jeho obraz a podobu… Máme v sebe Boží program. Naše fungovanie, ako aj fungovanie celého vesmíru, odráža fungovanie Boha – jeho vnútorný život – život v trojici… Popol pripomína, že Boh si aj z týchto kameňov môže vzbudiť Abrahámove deti. Pripomína, že nás – v najhlbšom strede nás samých, v chráme Ducha – celí náš čas neprestáva volať po mene a pozývať do intímneho vzťahu s ním. Každého jedného.

Popol pripomína, že to on nám z tohto popola dal podobu, a v jej strede v strede našich duší je On sám. Človek nie je nádoba, do ktorej sa „vlieva“ Boh – a tak nejak sa tam snaží napasovať, ale Boh je jadrom bytosti zvanej človek – a „pasuje“ tam lebo to On je mustrou – modelom – vzorom – podľa ktorého je človek.

O čom teda je popol? O smrti? O ľútosti nad hriechom? O zamyslení sa nad smrťou a vzkriesením Krista, ako by sme v ňom radi zomierali a znova sa rodili? O pokání? O pominuteľnosti?

Alebo inak, čo to skutočne znamená pokánie – metanoia – obrátenie – premena zmýšľania?

Myslím, že predovšetkým pohľad dovnútra, do seba samých do hĺbky toho „prachu“, z ktorého sme… aby sme v ňom objavili Krista. On nás od počiatku predchádza vo všetkom našom konaní. Pozná každú našu myšlienku, ešte pred tým ako ju vyslovíme pred sebou samým. Nie je potom nič prekvapivé, že je dostupný každému v jeho vlastnom srdci – On je blízky Boh.

Popol nás má priviesť k živej veľkonočnej radosti, ktorá UŽ A TERAZ je v nás prítomná… Popol je výzvou k žitiu našej identity jedinečných Božích synov a jedinečných Božích dcér… žiť našu identitu ako organických súčastí Krista! Ja – Ty – On – ON – Každý jeden?

Sypať si na hlavu popol je pre kresťana hľadaním zdroja radosti a pravej lásky…

– nemáme sa „kajať, aby sme potom mohli oslavovať Veľkú noc“!

– máme sa kajať tak, že budeme žiť radosť Veľkej noci aj na púšti, aj keď vyhladneme, aj keď nás bude Diabol pokúšať.

Naše obrátenie je obrátenie tých, ktorí veria.

„Kajajte sa a verte Evanjeliu!“

05. 03. 19.

Prečo popol na popolcovú stredu?

Popolcová streda. Začína veľký pôst. Popol sa robí z bahniatok z predchádzajúceho roku…

Víťazoslávny vstup Ježiša do Jeruzalema na Kvetnú nedeľu sprevádzalo to, že ľudia odrezávali čerstvo pučiace ratolesti, mladé jarné vetvičky (to na čom sa rodí úroda) a kládli mu ich pod nohy… deti, mladý, dospelý, starý, všetci… to sú tí istý ľudia, tie isté deti, starý, mladý, ktorí niesli klince, kladivo, nápis v troch jazykoch,… ktorí sprevádzali Ježiša pri výstupe na Golgotu…

Popol je aj symbolom hliny – adamah = z hliny vzatý, a odtiaľ meno Adam. Nesypeme si teda na hlavu popol ako symbol smútku  – ako uznanie hriechu … tak ako to bol v Starom Zákone. Sypeme si na hlavu popol, lebo Boh sa stal týmto popolom Boh sa stal hlinou – druhým Adamom, aby mi sme sa mohli vydať na cestu zbožštenia. Teda sypať si na hlavu popol je výzva nie ku skloneniu hlavy k zemi, ale k pozdvihnutiu celej našej bytosti k Bohu.

Had v raji hovoril: „keď budeš z neho jesť budeš ako Boh“ neklamal… len zavádzal… Eva už bola ako Boh – lebo je stvorená na jeho obraz a podobu… Máme v sebe Boží program. Naše fungovanie, ako aj fungovanie celého vesmíru, odráža fungovanie Boha – jeho vnútorný život – život v trojici… Popol pripomína, že Boh si aj z týchto kameňov môže vzbudiť Abrahámove deti. Pripomína, že nás – v najhlbšom strede nás samých, v chráme Ducha – celí náš čas neprestáva volať po mene a pozývať do intímneho vzťahu s ním. Každého jedného.

Popol pripomína, že to on nám z tohto popola dal podobu, a v jej strede v strede našich duší je On sám. Človek nie je nádoba, do ktorej sa „vlieva“ Boh – a tak nejak sa tam snaží napasovať, ale Boh je jadrom bytosti zvanej človek – a „pasuje“ tam lebo to On je mustrou – modelom – vzorom – podľa ktorého je človek.

O čom teda je popol? O smrti? O ľútosti nad hriechom? O zamyslení sa nad smrťou a vzkriesením Krista, ako by sme v ňom radi zomierali a znova sa rodili? O pokání? O pominuteľnosti?

Alebo inak, čo to skutočne znamená pokánie – metanoia – obrátenie – premena zmýšľania?

Myslím, že predovšetkým pohľad dovnútra, do seba samých do hĺbky toho „prachu“, z ktorého sme… aby sme v ňom objavili Krista. On nás od počiatku predchádza vo všetkom našom konaní. Pozná každú našu myšlienku, ešte pred tým ako ju vyslovíme pred sebou samým. Nie je potom nič prekvapivé, že je dostupný každému v jeho vlastnom srdci – On je blízky Boh.

Popol nás má priviesť k živej veľkonočnej radosti, ktorá UŽ A TERAZ je v nás prítomná… Popol je výzvou k žitiu našej identity jedinečných Božích synov a jedinečných Božích dcér… žiť našu identitu ako organických súčastí Krista! Ja – Ty – On – ON – Každý jeden?

Sypať si na hlavu popol je pre kresťana hľadaním zdroja radosti a pravej lásky…

– nemáme sa „kajať, aby sme potom mohli oslavovať Veľkú noc“!

– máme sa kajať tak, že budeme žiť radosť Veľkej noci aj na púšti, aj keď vyhladneme, aj keď nás bude Diabol pokúšať.

Naše obrátenie je obrátenie tých, ktorí veria.

„Kajajte sa a verte Evanjeliu!“

02.16.19.

Verím, že Boh chce každého jedného človeka previesť cestou osvietenia – svätosti. Pritom pre všetkých úplne jedinečnou a neopakovateľnou.

Zároveň verím, že Boh si k tomu bez problémov poslúži tak našimi vlastnými chybami, slabosťami a hriechmi, ako aj sebaväčšími omylmi a hlúposťami druhých. I tie najväčšie previnenia, krivdy a krutosti vie Boh zmeniť na živnú pôdu pre ešte väčšie požehnania.

Boh nás nikdy nechce zlomiť a neláme, pretože On je ten, ktorý nalomenú vetvičku nedolomí a hasnúci knôtik nedohasí. On nikdy neláme a nikdy netrestá, hoci jedna z hlavných právd viery je, že Boh je spravodlivý sudca, ktorý dobrých odmeňuje a zlých trestá, myslím, že túto pravdu viery často vôbec nechápeme.

V Rohrovej meditácii sa píše: „V skutočnosti môžeme sami robiť jediné: prosiť o milosť, aby sme boli dostatočne otvorení a ochotní rozpoznať tajnú bránu, ktorú Boh otvára práve nám.“ Domnievam sa, že v skutočnosti nejde o to, že Boh nám spôsobuje tieto utrpenia. Boh dopúšťa tieto utrpenia, aby nás vyviedol zo zabehnutých koľají nášho nepravého ja = klamstva o sebe = pýchy = ega.

Myslím si, že prvým krokom je prijať bezmocnosť! prijať, že to nie je v našich rukách! prijať, že to nie je o nás! prijať, že nás to presahuje viac ako si vieme predstaviť! prijať tajomstvo! Toto všetko je v tej prosbe o milosť otvorenosti a ochoty…

Odpoznanie / odvedenie / odnaučenie sa je prerodom od života, ktorý pevne zvieram vo svojich rukách – teda aspoň si to myslím – k životu otvorenému pre volanie Ducha, k životu, ktorý naplno môžem žiť, až keď ho pustím z rúk. Utrpenie je pozvaním skočiť do prázdnej čiernej hlbokej priepasti plnej desov, pretože verím, že ma tam čaká Otcovo náručie… Je v tom vlastne prejav Božej nehy, nežného dotyku, milujúceho známeho hlasu, ktorý volá po mene.

V osvietení teda nejde predovšetkým slovami Rohra o to vedieť pravdu, ako viac o to pustiť sa lži: pýchou, či egom nazývame klamstvá o sebe, ktorým sme uverili, a ktoré žijeme, potom pokorou a pravým ja môžeme nazvať pravdu o sebe, ktorú žijeme. No to sa potrebujeme najskôr pustiť tých klamstiev. odnaučiť sa žiť ako starý človek, a žiť ako nový. Toho nie sme schopný! Preto je tu odporúčanie nechať veci plynúť, lebo Duch Pánov je jemným vánkom, ktorý vanie kde chce. Pustiť sa všetkých istôt a vstúpiť do tajomstva – istoty viery.

02.12.19.

Čo na zmeny v mojom živote povedia druhý? Všimnú si ich vôbec? Čo povedia na moje behanie, plávanie, turistiku, lozenie? Čo povedia, keď schudnem 20, 30, 40 kíl? A čo, keď budem veselý, radostný, usmievavý, tešiaci sa zo života, šťastný? Keď zmením spôsob komunikácie a zrazu poviem: „toto tvoje konanie ma uráža“, „teraz ma nahnevalo, čo si spravil“, „som smutný kvôli tomuto“, „som v práve, má to byť takto“. Čo povedia a čo si pomyslia, keď budem robiť to, čo považujem za nevyhnutné k tomu, aby som viac ako len prežíval a živoril, keď spravím, čo vidím ako potrebné k tomu, aby som naplno žil? Keď spravím potrebné a potom požiadam o prepáčenie, že som sa nespýtal predom, pretože „ľahšie sa prosí o odpustenie ako o dovolenie“. Potrebujem akútne lekára? Idem hneď za lekárom. V čase, keď je to možné, dodatočne oznámim, kde som bol… Nedopísané…