Archív kategorií: Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na štvrtok 01.04. 2021.

Obe tieto čítania pojednávajú o aspekte autentickej viery, ktorý je niekedy prehliadaný. Ježiš prijal určité správanie od Otca a odovzdal ho ďalej svojim učeníkom. Pavol dostal od Ježiša vzor správania a odovzdal ho svojim nasledovníkom. Na našej viere je niečo, čo nemá nič spoločné s našim vlastným správaním. Namiesto toho máme kopírovať správanie, ktoré vidíme u Ježiša, ktorý zase kopíroval to, čo dostal od otca. Týmto spôsobom reprezentujeme Otca a Ježiša. 

Dlhé roky som sa zaoberal predajom veľkých a drahých softvérových produktov veľkým korporáciám a vládnym oddeleniam. Softvérový priemysel bol notoricky nestabilný, takže som bol z času na čas nútený zmeniť zamestnávateľa. Potom mi trvalo nejaký čas, kým som sa prispôsobil novým okolnostiam. Aby som mohol verne zastupovať svojho nového zamestnávateľa a výrobky, musel som zabudnúť na minulosť a ignorovať svoje vlastné predsudky. Musel som prezentovať výrobky, ktoré chcel môj nový zamestnávateľ, tak, ako on chcel, inak som mu nebol na nič. Ale aby som to robil dobre, musel som veriť a dôverovať spoločnosti, ktorá ma zamestnávala, a odložiť vlastné agendy bokom. Prečo? Pretože rozumeli produktom, trhu a úspešným štýlom prezentácie, omnoho lepšie než ja. Trvalo nejaký čas, kým som mohol zastupovať svojho zamestnávateľa bez toho, aby som vkladal svoje vlastné nápady do toho, čo odo mňa chceli. Môžem vďaka Bohu povedať, že som bol rok čo rok veľmi úspešný. Tento úspech však spočíval skôr v tom, že som bol verným služobníkom, ako v čomkoľvek inom. Keď boli časy ťažké, mojou odpoveďou bolo poučiť sa od ľudí, ktorí to vedeli lepšie než ja. Nezávislosť a hrdosť neboli kľúčom k úspechu; iba pokora. Myslím si, že dnešné čítania mi hovoria to isté o mojej viere. Keď sú časy duchovne ťažké, musím sa jasnejšie zamerať na to, ako chce Ježiš, aby som sa správal a čo chce, aby som povedal. Prísť s novými vlastnými nápadmi jednoducho nepomôže. Ježiš pozná mňa a moje srdce oveľa lepšie ako ja sám.

Dnes sme s Vicki išli na svätú omšu do kostola, kde sme museli dodržiavať odstupy.  Mohli ma rozptyľovali moje vlastné myšlienky. Aké je nepríjemné mať masku na tvári; ako nemôžeme hovoriť s inými ľuďmi okrem zdvorilých poznámok; ako si musíme umývať ruky pri príchode a odchode a podobne. Ale namiesto toho som sa zameral na zázrak, že sa kúsok chleba stane pre mňa telom Kristovým. Hneď ako som to urobil, pocítil som úžasný pocit príslušnosti k Ježišovi. 

Verím, že umývanie nôh je prejavom pokory. Ak bol Ježiš pokorný, bolo to preto, lebo videl svojho Otca a kopíroval ho. A dovoliť, aby bol prítomný v chlebe a víne, čo je bežné jedlo a pitie, je tiež prejavom pokory. Takže keď sa stretneme s ťažkými okolnosťami, môžeme byť pokornejší, a tým sa snažíme čo najlepšie reprezentovať Ježiša. Ako? Modlením sa za vzniknutú situáciu, umožnením lásky riadiť naše správanie a žehnaním ľudí, kedykoľvek je to možné. A viete čo? Je úžasné, ako často je to skutočne najlepšie riešenie náročných situácií.“

Vlastná úvaha

Spočiatku som pri čítaní týchto slov pociťoval odpor voči tomu, čo som videl pred sebou. Mám robiť, čo vidím, že robí Ježiš, lebo On robí to, čo vidí robiť svojho Otca. Predstavil som si autority v svojom živote a videl som, že robiť to, čo robia oni je sebadeštruktívne.
O odstavec nižšie opäť odznievali veci, ktoré mnou pohýnali k odporu. Byť verným služobníkom. Odložiť svoju nezávislosť, odložiť svoju hrdosť. Odložiť svoju agendu bokom. Byť pokorným. Priznať, uveriť a dôverovať spoločnosti a tomu, že rozumejú produktom, trhu a úspešným štýlom prezentácie omnoho lepšie než ja. Poučiť sa od ľudí, ktorí to vedia lepšie než ja. Bez toho, aby som vkladal svoje vlastné nápady do toho, čo odo mňa chceli, pretože prísť s novými vlastnými nápadmi jednoducho nepomôže. Zaspomínal som si na chvíle, kedy …služobník znamenal rohožka… nezávislosť bola otázkou života… poníženie sa považovalo za pokoru… žiadna vlastná agenda nebola možná… uveriť a dôverovať, že druhí vedia, čo majú vedieť bol veľmi, veľmi zlý nápad… lebo nevedeli, nerozumeli, nepoužívali vhodne…
Text pokračuje ďalej: Keď sú časy duchovne ťažké, musím sa jasnejšie… zamerať na Ježiša… iste, že Jeho riešenie je to najlepšie… ale tiež On nechce, aby sme „ho napodobňovali“, ale aby sme s Ním, v Ňom a cez Neho robili vlastné rozhodnutia. Nechce sluhov, ale priateľov ba bratov. Ježiš pozná mňa a moje srdce oveľa lepšie ako ja sám. To je veľká pravda, pretože On sám je v tom srdci a to najlepšie, čo môžem spraviť, je byť tam vo vlastnom srdci s Ním. Len tak skutočne zachytím dve veci: po prvé, čo mi hovorí moje vlastné srdce a po druhé, čo mi hovorí On sám, že je pravda. Pokorou je potom prijať to, čo mi hovorí On. Ako sa mám správať? Čo mám povedať? Mám zostať ticho? Alebo sa modliť za druhého? Alebo mu dokonca žehnať? Alebo voči nemu dokonca prebúdzať lásku?
A dokážem to aj keď na mňa útočí? Zosmiešňuje ma? Ponižuje ma?
Kedy je čas mlčky milovať, žehnať a modliť sa? Kedy je čas hovoriť a vysvetľovať? Kedy je čas zdvihnúť sa a odísť?

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na stredu 31.03. 2021.

„Nakoľko si ceníte inú osobu? Pre väčšinu ľudí to všetko závisí od toho, ako veľmi ju milujú. Mária vyliala na Ježiša drahú masť v hodnote 20 000 €, a nie na jeho hlavu, ale na nohy, pretože si ho tak cenila. A tým naplnila proroctvo „Aké milé sú na horách nohy posla blahozvesti“ (Izaiáš 52, 7). V dnešnom čítaní vidíme, nakoľko si Ježiša cenil Judáš Iškariotský; na tridsať strieborných, niekoľko stoviek eur. Dôležitá otázka pre vás aj pre mňa teda znie: Koľko stojí iná osoba? 

Potrebujeme poznať Otcovu perspektívu, ak máme nájsť šťastie tým, že sa mu budeme viac podobať. V čítaní od Izaiáša dostal prorok osobitný dar na konkrétny účel. Dostal … „jazyk učenícky, aby vedel slovom posilniť unaveného.” Dostal tiež uši, aby počul, ako k nemu hovorí Božie slovo. To mi hovorí, že unavení majú pre Boha veľkú hodnotu, pretože uschopnil a vyškolil Izaiáša, aby im hovoril jeho slová. Aké odlišné od bežného pohľadu sveta, že vyčerpaní ľudia nestoja za veľa. 

A v žalme objavujeme, že Pán má ďalší konkrétny dar na iný konkrétny účel. „Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; hľadajte Boha a srdce vám oživne.” Darom je nový život pre srdcia tých, ktorí hľadajú Pána. A účelom je, aby si s radosťou všímali tých ponížených. To mi hovorí, že ponížení aj verní ľudia sú pre Boha veľmi cenní, pretože žalmista nachádzal šťastie v živení sa Božím slovom, aj keď bol ponižovaný mocnými ľuďmi. V Izaiášovi vidíme rovnaký postoj ako mal žalmista. Aké odlišné od názoru sveta, že neúspešní majú malú hodnotu. 

A v čítaní z Matúšovho evanjelia vidíme ďalší dar daný na konkrétny účel. Ježiš uvádza na svetlo Judáša Iškariotského a jeho zlé úmysly. Ale Ježiš ho nesúdi, dáva mu dar slobody a namiesto toho ho necháva uskutočňovať jeho úmysly. To mi hovorí, že Boh miluje aj tých najhorších hriešnikov, pretože láska odmieta ovládať milovaného.

Dozvedáme sa teda toto: Musíme si rovnako vážiť vyčerpaných, neúspešných a dokonca zločincov; rovnako, ako to robí Otec. Môžeme nechať Ducha Svätého vyškoliť nám jazyk, aby prehováral k unaveným slovami, ktoré ich prebudia. A nech otvorí naše uši, aby sme počuli Božie slovo, ktoré nám hovorí. Potom sa budeme tešiť, keď sa budeme sýtiť Božím slovom, aj keď nás budú mocní ľudia ponižovať. V skutočnosti nás v očiach Boha vyvyšujú, pretože on zhliada na ponížených. A ak zhrešíme, majme nádej, že nás Ježiš nechce ovládať alebo odsúdiť; chce nás zmeniť, aby sme boli ako on. Potom nájdeme šťastie, po ktorom túžime.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na utorok 30.03. 2021.

Dnes môžeme Ježišov život sledovať od začiatku. Najskôr vidíme, ako o ňom Izaiáš prorokuje. Anjel pred jeho narodením hovorí s Máriou a dáva mu meno. Ježiš bol povolaný a postupne pripravovaný na úlohu, ktorú mal vykonať. Ale 30 rokov žil v skrytosti v Nazarete, kým neprišiel ten pravý čas konať. Stal sa služobníkom a mohlo sa zdať, že jeho práca vyšla nazmar. Boh však napriek všetkým ťažkostiam, konfliktom a opozícii pracoval na svojich zámeroch. Ježišovou silou bol jeho Otec a Ježiš konal len to, čo sa jemu páčilo (Jn 5,19). Obnovil nielen Jakuba a Izrael, ale priniesol spásu celému svetu.

Ježiš so svojimi učeníkmi strávil tri roky naplnené láskou. Koniec koncov, láska bola hlavným posolstvom, ktoré hlásal. Ale tej noci, keď s nimi poslednýkrát večeral, bolo jeho srdce ustarostené. Vedel, čo sa má stať a bol hlboko znepokojený – niektorí z tých, ktorých miloval, ho zradia. Najskôr Judáš, potom Peter. Judáš ešte dostal možnosť chlieb odmietnuť, ale neurobil to. Rozhodol sa odvrátiť od Ježiša a keď to urobil, vstúpil do neho satan. Odvrátil sa od lásky k zlu, od života k smrti a od svetla sveta k temnote. Skutočne, keď vyšiel von, bola noc, ale spolu s obvyklou tmou noci tu bola aj duchovná tma. Zdalo sa, že sily zla sú na vzostupe.
Peter, ktorý miloval svojho Pána a povedal, že pre neho urobí všetko, ho tiež zradil. Ježiš pozná naše srdcia, našu krehkosť a slabosti a vie o skúškach, ktorým budeme čeliť. Povedal: „Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.“ (Jn 16,33)

A čo my? Na svojom počiatku sme boli vyvolení, povolaní a dostali sme meno. Žalmista nám odkrýva viac podrobností o našom počiatku a hovorí, že Boh Otec nás vyviedol z lona matky a od narodenia nás chránil. Neskôr, ako rastieme, náš Otec nás vedie a my do neho vkladáme dôveru. Môže byť užitočné stráviť čas rozjímaním nad niektorým z týchto faktov.

Niektorí sú si vedomí svojho povolania a čakajú – možno netrpezlivo – na jeho naplnenie. Treba vedieť, že to čaká na svoj určený čas (Hab 2,3). Čas čakania slúži na učenie sa a rast. Keď Ježišov život v skrytosti trval 30 rokov, o čo dlhší čas potrebujeme my? Keď napĺňame svoje povolanie, skúšky sa nám stanú príležitosťami na rast. Budeme ako Judáš, alebo ako Peter? Obaja spravili zlé rozhodnutia, ale zažili veľmi odlišné dôsledky. Prečo? Pretože Peter si vybral obnovenie vzťahu s Ježišom, zatiaľ čo Judáš si vybral sebaodmietnutie a izoláciu.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na pondelok 29.03. 2021.

Čo by si robil, keby si mal k dispozícii 20 000 eur? Kúpil by si si auto, alebo by si investoval do prerábky bývania? Zaplatil by si si dovolenku, o ktorej si vždy sníval, alebo by si peniaze venoval na dobročinné účely?

Nardový olej, uchovávaný v alabastrovej nádobe, mal asi takúto hodnotu. Mária neurobila nič z vyššie spomenutých vecí, ale vyliala celý obsah nádoby na Ježišove nohy a potom ich utrela vlasmi, ako skutok vďačnosti a úcty, poklony a poníženosti.

Učeníci, najmä Judáš, boli rozhorčení. Judáš vyslovil svoj nesúhlas s plytvaním námietkou, že parfém sa mohol predať a peniaze rozdať chudobným. To bola síce pravda, ale jeho skutočným motívom bolo vlastné obohatenie. Navonok sa prejavoval ako starostlivý človek, ale motívom jeho srdca bola chamtivosť.

Ježiš vnímal Máriin skutok ako symbol jeho pohrebu. Pripravovala naň jeho telo ešte pred ukrižovaním. Príležitostí pomôcť chudobným bude ešte mnoho, pretože tí tu budú vždy, ale Ježiš je s nimi iba na obmedzený čas.

Máriin skutok je pre mňa výzvou. Myslím si, že by som reagovala podobne ako učeníci, pretože na plytvanie peniazmi som veľmi citlivá. Ježiš však videl do srdca Márie a Judáša. Nevidel plytvanie, ale láskyplnú úctu a utvrdil ju v tom, čo robila. Mária utratila svojich „20 000 eur“ na toho, ktorého milovala, kým sa ešte dalo.


Keby si bol na tejto hostine, aký dar by si priniesol Ježišovi? V mysli sa mi vynára vianočná pieseň: „Čo mu môžem dať, ja chudobný? …dám mu svoje srdce.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na piatok 26.03. 2021.

Dnešné čítania ukazujú ďalší spôsob, ako zistiť pravidlá zapísané v tvojom srdci. Keď nedokážeme počúvať, čo niekto hovorí, je to preto, lebo jeho slová napádajú to, o čom veríme vo svojom srdci, že je správne, pravdivé alebo hodnotné.

Jeremiáš hovoril Božie slovo Jeruzalemu. „Napravte teda svoje cesty, pretože vaši nepriatelia zničia toto mesto.“ Bola to pravda, ale obyvatelia mesta to nechceli počuť. Mysleli si, že Jeremiášove slová ľudí vystrašia, takže ho chceli umlčať. Je to bežná ľudská reakcia. Môžeme sa tiež snažiť umlčať ľudí, ktorým neveríme; hádaním sa, zosmiešňovaním, zahanbením, izoláciou alebo vyhrážaním sa. Myslíš si azda, že to nie je bežné správanie? Veď len počúvaj rodičov zlostného dieťaťa. Takmer určite urobia jednu alebo viac z týchto vecí. A tak sa dieťa naučí správať rovnako.

Lepšou reakciou je pokúsiť sa pochopiť, aké sú pravidlá v tvojom srdci. Pretože ak je možné tieto pravidlá zmeniť tak, aby súhlasili s Božím zmýšľaním, mohol by si si túto správu vypočuť bez toho, aby si chcel umlčať posla. Vidíš, ako ti provokatívni ľudia v skutočnosti môžu pomôcť pochopiť tvoje vlastné srdce?

Ježiš čelil rovnakému problému. Snažil sa ľuďom povedať pravdu; že bol Božím synom. Dav to však nemohol počúvať, pretože si mysleli, že je rúhaním, keď sa človek vydáva za Boha. Chceli ho umlčať; chceli ho zabiť. Ježiš mohol len prejsť nepriateľským davom, ale neurobil to hneď. Ježiš chcel, aby pochopili pravidlá vo svojich srdciach, ktoré riadili ich správanie, a preto provokoval ich zmýšľanie. „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!“ Inými slovami: „Je správne zabiť človeka, ktorý koná Božie dielo, jednoducho preto, že hovorí Božie slová, ktorým neveríte?“ Odpovedali, že sa robí rovným Bohu. Potom Ježiš povedal: „Či vo vašom Zákone nie je napísané: Ja som povedal: Bohovia ste?“ Inými slovami: „Je správne zabiť človeka za to, že povedal niečo, čo je potvrdené v Zákone, jednoducho preto, že mu neveríte?“ Potom sa ho pokúsili chytiť, ale on unikol z ich moci.

Ale Ježiš povedal slová a ľudia z davu ich počuli a zmenili svoje myslenie. Povedali: „Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo Ján povedal o tomto, je pravda.“ Uverili v neho, pretože pravidlá napísané v ich srdciach boli zmenené Božím slovom. A tak ho počúvali bez túžby ho umlčať a boli požehnaní.

Až teda nabudúce pocítiš túžbu niekoho umlčať, zastav sa, premýšľaj, pochop svoje vlastné srdce. Požiadaj Ducha Svätého, aby ťa viedol, a zistíš, aké pravidlá si si napísal do svojho srdca. Potom požiadaj Otca, aby zmenil tvoje srdce, aby sa viac podobalo tomu jeho, a povedal ti jeho slová pre osobu, ktorá ťa vyprovokovala. Modlím sa, aby si potom mohol danú osobu vypočuť a ​​porozumieť jej bez akejkoľvek túžby umlčať ju. Určite to povedie k lepším vzťahom.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na stredu 24.03. 2021.

„Niektorí ľudia hovoria, že každý, kto verí v Ježiša, je spasený. Zdá sa však, že Ježiš v dnešnom čítaní tomuto návrhu odporuje. Pozrite sa pozorne a uvidíte, že Ježiš hovorí so Židmi, ktorí v neho verili. Ježiš ich však napriek tomu považuje za otrokov hriechu, a nie za učeníkov. Ako je to možné? Ježiš vysvetľuje rozdiel medzi týmito veriacimi a svojimi učeníkmi. Učeníci zostávajú v jeho slove, ale títo ostatní veriaci nie. A čo to znamená, zostať ‚v jeho slove‘? Znamená to, že Ježišove slová neustále vedú myšlienky, slová a skutky učeníkov. Pričom títo iní Židia mysleli, hovorili a konali pod iným vedením; v tomto prípade pod vedením Zákona a Prorokov. Ježišove slová sa týkajú budovania zdravých, láskyplných vzťahov.  Ako kresťan dozrieva, cieľom je milovať Boha, milovať seba a milovať ostatných čoraz lepšie. Ale Zákon a Proroci sú o prikázaniach, ktoré sa musia dodržiavať, inak nasleduje trest. Nestačí teda iba uveriť, že Ježiš je Svätý Boží; to robia aj démoni. Je nevyhnutné podrobiť naše myslenie, hovorenie a konanie Ježišovým slovám. 

A ako sa to dá dosiahnuť? Najprv musíme byť oslobodení z otroctva názoru sveta ohľadne zločinu a trestu. Ježiš nám hovorí, že tí, ktorí sú oslobodení, zostávajú v komunikácii s Bohom, zatiaľ čo tí, ktorí sú stále v otroctve hriechu, sú oddelení od komunikácie s Bohom. Duch Svätý žije vo všetkých veriacich, ale žiada sa od neho iba komunikácia s tými, ktorí chcú, aby formoval ich myšlienky, slová a skutky. On je ale  aktivovaný túžbou po tom, aby bolo živé Ježišovo slovo uplatnené v našich každodenných okolnostiach. Bez podrobenia sa učeníka Duchu Svätému má človek Božie svetlo v hlinenej nádobe, kde ho nikto nemôže vidieť. 

Tu je jeden príklad, ktorý ukazuje výrazný rozdiel medzi židovskými veriacimi a učeníkmi. Učeník sa nikdy nebude snažiť zabiť svojho oponenta. Zatiaľ čo veriaci, ktorý sa riadi Zákonom a Prorokmi, zabije kohokoľvek, ak to Zákon vyžaduje. Tento paradox bol v srdciach židovských veriacich. Verili, že Ježiš je od Boha. Ak by však Zákon a Proroci požadovali trest smrti za rúhanie, Ježiša by zabili. 

Kedykoľvek niekto hreší, je vedený slovami, ktoré nepochádzajú od Ježiša. Musíme sa teda pozerať hlbšie ako je hriech. Aké myšlienky, slová alebo skutky viedli k hriešnemu konaniu? A čo by si Ježiš myslel, povedal a urobil za rovnakých okolností? Duch Svätý nám to povie. Potom sa musíme modliť, aby Ježišovo slovo nahradilo všetko, čo nás v minulosti viedlo. Ak to chcete vyskúšať, veľmi odporúčam viesť si denník. Zaznamenajte si hriechy, ktorých sa denne dopúšťate. Potom sa zamyslite nad myšlienkami, slovami a skutkami, ktoré predchádzali hriechu. Poznačte si ich na jednej strane denníka. Potom sa modlite za Ducha Svätého, aby odhalil, ako by za rovnakých okolností myslel, hovoril a konal Ježiš. Poznačte si to na druhú stranu denníka. Modlite sa za to, aby sa vaše srdce zmenilo, aby sa viac podobalo Ježišovmu srdcu. Keď budete nabudúce čeliť rovnakým okolnostiam, budete mať menšie pokušenie hrešiť rovnakým spôsobom. Prejdite si svoj denník po niekoľkých týždňoch a mesiacoch a budete čítať o svojej vlastnej premene. To bude naozaj dobrý pocit. Budete ešte viac rozhodnutí zostať v Ježišovom slove.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na pondelok 22. 03. 2021.

„V Kristovi Ježišovi niet odsúdenia.
V Kristovi Ježišovi niet odsúdenia.
V Kristovi Ježišovi niet odsúdenia.

Vo svete je však mnoho odsúdenia. 

Zuzanu dvaja starší falošne obvinili. Ako sudcom im ľudia verili, a tak Zuzanu odsúdili na smrť. Zuzana sa rozhodla zostať čistá a radšej riskovať smrť, ako by sa mala poddať ich žiadostivosti. Boh vypočul jej volanie – mladý chlapec Daniel reagoval na Ducha Svätého, a tak bola nakoniec dokázaná jej nevina. Jej žalobcovia boli odsúdení a usmrtení.

Tí dvaja muži, ktorí videli Zuzanu, dovolili žiadostivosti, aby v ich srdciach nekontrolovateľne rástla. Nepočúvali Boha a nepripomenuli si spravodlivé rozsudky. Ich myšlienky a činy poháňala ich žiadostivosť.
Zuzanin príbeh mi pripomína svätú Máriu Goretti. V jedenástich rokoch ju chcel zneuctiť mladý muž, ktorý sa poddal vlastnej žiadostivosti. Ale pretože ho Mária kategoricky odmietla, zaútočil na ňu a zabil ju. Mária utrpela fyzické zranenia a zomrela. Obete zneužívania však neutrpia len fyzickú, ale aj emocionálnu ujmu.

„Väčšina obetí sexuálneho zneužívania… je vnútorne rozorvaná. Sú odsúdené na pomalú smrť – dlhé krvácanie ducha – kvôli vnútornému zmrzačeniu spôsobenému zneužívaním. Obeť je zmrzačená vo vlastných očiach. Iní v nej môžu vidieť krásneho a nadaného človeka, ale zneužitá osoba sa na seba pozerá s intenzívnym a často násilným odporom. Duch plače a duša krváca… Mnoho týraných detí nemalo silu ani schopnosť odolávať násilníkovi. No je dôležité si uvedomiť, že teraz, keď sú staršie a silnejšie, môžu sa voči týraniu brániť. Môžu zatvoriť uši pred strašnými klamstvami o nich samých, ktoré im násilník nahováral. Môžu sa na seba začať pozerať v pravde – ako na osoby veľmi milované Bohom.“ (CatholicIreland.net Saints July 6)

Žena pristihnutá pri cudzoložstve bola tiež milovaným Božím dieťaťom. Vedela, že konala zle, a že je vinná. Odsudzovala seba samú rovnako, ako ju odsúdili ostatní. Ich kritika bola oprávnená. Nie sme však povolaní súdiť, ale odpúšťať. Takto sa sv. Mária Goretti zachovala k mužovi, ktorý ju chcel zneužiť a ktorý ju zabil. Bála sa, že muž, ktorý ju napadol, pôjde do pekla. Nesmierne sa jej uľavilo, keď mu mohla z celého srdca odpustiť.

V dnešných čítaniach vidíme štyri rôzne situácie: osoba je nevinná, ale odsúdená ostatnými; osoba je vinná a žije s odsúdením druhých; osoba je vinná a aj sama sa odsudzuje; osoba bojuje proti žiadostivosti tela.

Ak si nevinnou obeťou, odporúčam ti nájsť si dôveryhodnú osobu, ktorej budeš môcť rozpovedať svoj príbeh. Ak patríš k vinníkom alebo bojuješ vo vnútri, uvedom si, že môžeš byť slobodný. Ak sa chceš zmeniť, bež k Ježišovi po pomoc a porozprávaj sa s ním. Oslobodí ťa od odsúdenia, ako to urobil pre ženu pristihnutú pri cudzoložstve. Ako ďaleko je východ od západu, tak vzďaľuje od nás našu neprávosť (Žalm 103, 12). Zahodil všetky naše viny do morských hlbín (Mich 7,19). Odpúšťa všetko, čo sme urobili zle a na naše hriechy si už nespomenie (Jer 31,34). Svätá Mária sa za teba modlí, stará sa o zneužívaných aj o tyranov. Ježiš zaplatil cenu za každý hriech. Keď vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý, odpustí nám naše hriechy a očistí nás od každej neprávosti (1 Jn 1,9). Ak sa teda cítiš vinný, povzbudzujem ťa, aby si vyznal svoj hriech a vedel, že ti je odpustené.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Piatok 19.03. 2021.

„Včera sme čítali o Mojžišovi, ktorý by neprijal osobný prospech na úkor iných. Všimli sme si ako protiklad Lóta, ktorý si pre seba vybral to najlepšie. Aj keď sú obaja muži označovaní za spravodlivých, len Mojžiš mal trvalý a osobný vzťah s Bohom. Prejavil sa tu istý princíp: náš charakter odráža zdravie nášho duchovného života.

Dnes sa pozrieme na Jozefa, manžela Márie. Rád by som však upriamil vašu pozornosť na iného Jozefa, ktorý bol v Genesis jedenástym Jakubovým synom. Meno Jozef znamená: „Nech Jahve pridá.“ Takže obaja títo muži niesli meno, ktoré volalo po požehnaní od Boha. Boh im dával veci. Obaja muži mali vieru a k obom prehovorili  anjeli. Obaja muži boli súčasťou Božích plánov na záchranu zástupov. V Starom zákone Jozef zachránil Izraelitov pred hladom tým, že ich vzal do Egypta. A svätý Jozef zase zachránil Ježiša tým, že ho vzal do Egypta. A prostredníctvom Ježiša boli spasené zástupy. V obidvoch prípadoch sa zdravie ich duchovného života prejavilo v charaktere sebazaprenia. Starozákonný Jozef si odoprel pomstu svojim bratom, keď boli v jeho moci. Novozákonný Jozef opustil svoj domov, zamestnanie a rodnú krajinu, aby zachránil dieťa, ktoré nebolo ani len jeho prirodzeným synom. A odoprel si slobodu zo vzťahu s Máriou, keď otehotnela predtým, ako sa vzali. Poslúchol anjela, ktorý s ním hovoril v snoch, a vzal si Máriu za manželku.

Ježiš, ktorého zachránil svätý Jozef, teraz žije v srdci každého veriaceho. Takže nemusíme čakať, kým k nám prehovorí anjel; môžeme komunikovať s Bohom v nás prostredníctvom myšlienok, pocitov a túžob. Boh nám skutočne pridal viac, ako obom Jozefom v Starom a Novom zákone. Pridal nám seba samého.

Keď si pripomíname svätého Jozefa a všetko, čoho sa vzdal, aby zachránil Máriu (pred hanbou) a Ježiša (pred smrťou), zamyslime sa nad jeho láskou k svojej rodine. A buďme dnes aj každý deň plní vďaky Jozefovi za ochranu Ježiša, ktorý je pre nás takým úžasným darom. A všetci majme rovnakú lásku k svojim rodinám. Týmto spôsobom si môžeme uctiť pamiatku svätého Jozefa.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Štvrtok 18.03. 2021.

Dnešné čítanie obsahuje pozoruhodný rozhovor medzi Mojžišom a Bohom. Účelom rozhovoru bolo vyskúšať Mojžišovo srdce. Boh chcel v Mojžišovi odhaliť akýkoľvek vlastný záujem. Dal mu tú najúžasnejšiu ponuku, ale mala háčik. Aby Mojžiš dostal tento úžasný dar, musia zomrieť iní ľudia. Boh povedal: „Nechaj ma teda, aby na nich vzplanul môj hnev, aby ich strávil. Z teba potom urobím veľký národ.“ Inými slovami, ‘Choď odtiaľto preč, aby som ich zničil bez toho, aby som ublížil tebe. Keď sa vrátiš, budeš otcom veľkého národa.‘ To mi pripomína situáciu, keď Boh hrozil zničením Sodomy ohňom, ale neurobil to, kým Lót a jeho rodina neodišli. Lót a jeho rodina skutočne odišli a Sodoma bola zničená. Mojžiš za podobných okolností odmietol odísť. Namiesto toho prosil o milosť pre Izraelitov a tí neboli zničení. Mojžiš sa vzdal príležitosti byť otcom veľkého národa, aby prosil o milosť pre Izraelitov. 

Vidíte, že rovnakej skúške bol podrobený Lót aj Mojžiš, ale odpovedali odlišne kvôli tomu, čo mali zapísané v srdci. Keď dostal Lót ponuku na výber akejkoľvek zeme, ktorú chcel, vybral si pre seba to najlepšie a nechal svojmu strýkovi Abramovi (neskôr Abrahámovi) hornatú krajinu. Vlastný záujem bol ešte stále v jeho srdci, keď zanechal Sodomu radšej napospas osudu, než aby prosil ako Mojžiš. Nehovorím, že Mojžiš bol lepší ako Lót. Obaja sú opísaní ako spravodliví. Boh však chcel obom týmto mužom ukázať, čo majú v srdci. 

Keď budete mať nabudúce príležitosť na nejakú výhodu na cudzí úkor, pomyslite na Lóta a Mojžiša. Ak požiadate Boha, aby požehnal ostatných, a odmietnete mať osoh na ich úkor, ukážete tým svoje pokorné srdce. A Ježiš povýši pokorných srdcom. Ale ak sa rozhodnete, tak ako Lót, zachrániť na úkor iných, potom vám Boh ukáže vaše srdce sledujúce vlastný záujem. A zistíte, tak ako Lót, že život nie je vôbec ľahký, keď sa vyberiete touto cestou. A môže byť naďalej ťažký, kým nedovolíte, aby vám Duch Svätý dal dar pokorného srdca. S pokorným srdcom môže Boh s vami hovoriť osobne, rovnako ako s Mojžišom. Osobný vzťah s Otcom Bohom je najlepším darom, aký môžete kedy dostať.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na stredu 17.03. 2021

Boh je neviditeľný; tak ako môžeme vedieť, aký je? Tieto čítania nám pomáhajú rozumieť Bohu, ktorého nevidíme. 

Kolosanom 1,15 uvádza, že „Syn je obrazom neviditeľného Boha“, zatiaľ čo Hebrejom 1,3 vyhlasuje, že „Syn je odblesk Božej slávy a obrazom jeho podstaty“. Obe tieto čítania hovoria, že Ježiš je ako Otec (čo potvrdzujú aj Ježišove slová v Jánovi 5.)   

Ježiš hovorí, že sám nemôže urobiť nič. Nemôže uzdravovať chorých, kŕmiť hladných, upokojiť búrku, kriesiť mŕtvych; nemôže robiť nič. Je úplne odkázaný na to, čo robí jeho Otec. Robí iba to, čo vidí robiť svojho Otca; hovorí iba to, čo počuje, že hovorí Otec. Jedného dňa som premýšľala o týchto výrokoch a myslela som na to, ako Ježiš umyl nohy učeníkom pri poslednej večeri. On ale robí iba to, čo vidí robiť Otca. Je možné, že keď sa dostaneme do neba, v ústrety nám výjde Otec s misou a uterákom v ruke pripravený umyť nám nohy! Pre mňa to bola prekvapujúca myšlienka a obraz Otca.

Niektorí ľudia, ktorí sa cítia Bohom opustení, si kladú otázku „Kde si bol, keď …  sa stalo?“ To platí najmä v prípade bolestivých okolností. (Marta položila rovnakú otázku Ježišovi, keď prišiel po Lazarovej smrti.) Ale náš Otec je prítomný, aby nás potešil, a má s nami súcit vo všetkých našich ťažkostiach. Izaiáš to prirovnal k dojčiacej matke, keď sa pýtal, či môže matka zabudnúť na dieťa na prsníku. My vieme, že sa to môže stať, pretože niektoré deti sú dané na adopciu, zatiaľ čo iné sú opustené alebo odmietnuté. Boh, náš Otec, však hovorí, že sa nás nikdy nevzdá a nezabudne na nás. Je Otcom útechy a súcitu, čo Pavol potvrdzuje vo svojom liste Korinťanom. 

Dnes máme veľa obrazov o tom, kto je Otec a aký je. To, na čo sa sústredíte, čo vás upúta, naznačuje, ako vnímate Otca. Veľmi dlho som pri čítaní žalmu vnímala, že sa Boh hnevá. Tí, ktorí žili s hnevom, sa na to zameriavajú. Sú si vedomí, že sa to môže stať. Pretože som sa sústredila na hnev, nevidela som všetky krásne slová, ktoré opisovali Otca. Tak hnev zatvoril moje oči, aby som nevidela a moje uši, aby som nepočula a zatvrdil moje srdce. 

Keď čítate dnešné slová, podčiarknite si všetky krásne a povzbudivé slová, ktoré opisujú Otca. Sú tam nejaké vlastnosti, ktoré ste zažili? Sú tam nejaké vlastnosti, ktoré by ste chceli zažiť? Možno by ste mu mohli povedať, ako sa cítite, a požiadať o čokoľvek, čo potrebujete. Keď som spočítala všetky Otcove požehnania, prišla som k viac ako dvadsiatim veciam. Buďte požehnaní jeho milosťou, milosrdenstvom, súcitom, … „