Archív značiek: Zamyslenia

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Stredu 01.06. 2022.

„Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si mi dal, aby boli jedno, ako sme my jedno.“

„Pamätáte si, keď anjel Pánov vo sne prehovoril k Jozefovi: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ Meno, ktoré dal Otec Boh, bolo Ježiš. Koho zachránil? Svoj ľud, teda tých, ktorí v neho veria. A pred čím nás zachránil? Pred následkami nášho hriechu. A ako sa to podarilo? Jednotou! „…aby boli jedno, ako my sme jedno.“ Otec a Ježiš sú zjednotení. Sú jedno. Táto modlitba vás a mňa pozýva do duchovnej jednoty s nimi. S Ježišom a Otcom sme zjednotení duchovne tak, ako s ním bola Mária fyzicky zjednotená počas tehotenstva. Nie je to tak, že sa vo všetkom zhodneme. My asi nie a učeníci tiež nie. Ale napriek našim rozdielom sme duchovne zjednotení. Ak tomu uveríte, zmení to, ako zmýšľate o Bohu, ako zmýšľate o sebe a ako o druhých, s ktorými ste zjednotení.

Dnes náš zať James priniesol novú kolóniu včiel, aby žili v úli na záhrade. Včely sú dokonalým príkladom niečoho. Celok je väčší ako súčet častí. Všetky včely sú jednotlivci, ale správajú sa tak, že celá kolónia je väčšia ako všetky včely spolu. Celá kolónia má odlišný účel a život, ktorý nemôžu splniť jednotlivé včely. Keď sme zjednotení s Otcom a Ježišom, sme schopní mať odlišný cieľ a život, ktorý by inak nemohol nastať. Naším cieľom je byť súčasťou nebeského kráľovstva tu na zemi. Náš život je duchovný život, v ktorom nie sme pod kontrolou. Každý, kto je ochotný, sa podriaďuje Božej vôli, aby celé spoločenstvo mohlo dosiahnuť Otcov zámer pre celé spoločenstvo; teda cirkev.

Keď budete nabudúce chcieť vedieť, aká je Otcova vôľa pre váš život, spomeňte si na včely. Jeho vôľa je pre niečo väčšie ako vy alebo ja osobitne. Jeho vôľou je, aby sme boli s ním zjednotení, aby mohol uskutočniť svoju vôľu cez nás všetkých. Už nepatríme do sveta, kde je každý jednotlivo. Patríme Ježišovi. A Ježiš hovorí, že nás bude strážiť a ani jeden z nás sa nestratí. Náš duchovný život v jednote s Otcom a Ježišom pokračuje aj po skončení nášho fyzického života. A Ježiš sa postará o to, aby sme sa vy ani ja nestratili. Ako to môže byť? Sme s ním zjednotení.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Utorok 31.05. 2022.

„Zvítania a rozlúčky sú dôležité – odrážajú, nakoľko si ľudí vážime. Pavol sa lúčil so svojimi priateľmi z Efezu s vedomím, že má poslednú príležitosť s nimi hovoriť. Najprv im pripomenul čas, ktorý spolu strávili a potom hovoril o zmysle svojho života, ktorým bolo oznamovať radostnú zvesť o Božej milosti. Čo je však milosť? Je to nezaslúžená priazeň, čo znamená, že Boh s nami zaobchádza lepšie, než si zaslúžime. Zaslúžime si byť odsúdení, uznaní za vinných, pretože sme zhrešili, ale Ježiš nás oslobodzuje (Rim 3, 23-24). Ďalej, jeho milosť je mocná a umožňuje nám žiť svoj život lepším spôsobom. Pozri napr. 1 Kor 15,10 alebo 2 Kor 9,8 a 12,9. Možno poznáš ďalšie príklady. Mne je blízka Božia milosť ako sila, ktorá mi pomáha v mojej slabosti. Pamätám si tú úzkosť a neistotu, keď som sa cítila slabá, neistá a bezmocná. Ale jeho milosť mi pomohla dôverovať Bohu, prekonať svoju slabosť a vzdať sa potreby ovládať každú situáciu. Jeho milosť nám tiež pomáha odpúšťať neodpustiteľné: V roku 1987 v Severnom Írsku odpálili teroristi bombu, ktorá zabila mladú zdravotnú sestru. Jej otec Gordon Wilson tiež uviazol v troskách, ale prežil. O svojej strate hovoril: „Stratil som svoju dcéru a bude nám chýbať. Ale neživím v sebe horkosť. Necítim nenávisť.“ Tento otec odpustil vrahom svojej dcéry (prevzaté z Consolatio.com). Vojna vyplavuje v ľuďoch na povrch to najlepšie aj najhoršie.

A napokon, keď sa Ježiš lúči, počujeme jeho slová úžasnej pravdy. Máme večný život, pretože poznáme Ježiša a poznáme Otca. Aká radosť!“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Pondelok 30. 05. 2022.

„Dostali ste aj Ducha Svätého, keď ste uverili?“

„Včera večer som bola s priateľkou, ktorá hovorila o prijatí Ducha Svätého. Tu je jej svedectvo:
„Bola som kresťankou už niekoľko rokov, ale keď som mala dvadsaťpäť rokov, cítila som, že Pán chce v mojom živote urobiť niečo nové. Videla som iných veriacich, ako dostávajú od Pána viac, no zdalo sa mi, že mňa Boh takto nepožehnáva. Cítila som strach, keďže som si nebola istá, čo chce Pán urobiť, ale vedela som, že chcem pre svoj život od Neho to najlepšie.

Moja rodina bola kresťanská, ale nerozumela tomu, ako Pán pôsobí v životoch ľudí a ako ich požehnáva. Nebola som si istá, či mi porozumie. Vedela som však, že Pán má pre mňa dobrú vec a nechcela som premeškať príležitosť.

Stála som vo svojej kuchyni, keď mi Pán povedal, že teraz je ten čas urobiť krok a prijímať od Neho. Videla som pred sebou otvorené dvere a vedela som, že ak chcem prijať Ducha Svätého, budem musieť fyzicky prekročiť prah dverí, t.j. dôverovať všetkému, čo sa Pán chystá urobiť.

Vykročila som vpred a cítila som, akoby ma obmývala teplá voda, od hlavy až k nohám. Stála som tam a cítila som sa milovaná. Musela som ísť von a mala som pocit, že sa vznášam. Bol to začiatok toho, že Pán skutočne vstúpil do všetkých oblastí môjho života. Vstúpil do mojich emócií a ukázal mi veci, ktorých som sa potrebovala vzdať, pretože pre mňa neboli dobré. Pán ma previedol cez všetky zmeny.

O niekoľko rokov neskôr som cítila, že Pán chce, aby som „hovorila iným jazykom od Neho“. Prijala som múdru radu iného kresťana, ktorý sa za mňa modlil a povzbudzoval ma, aby som vyslovila prvé slovo. Keď ma Pán učil tento modlitebný jazyk, prišli ďalšie slová.“

Moja priateľka našla pokoj a požehnanie vo vzťahu s Bohom. V Jánovom evanjeliu Ježiš hovorí, že v ňom máme pokoj. On je Kniežaťom pokoja. Tiež však povedal: „Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.“ Dovoľ mi rozpovedať ti môj príbeh. Počas doby troch mesiacov od môjho stretnutia s Ježišom bol život úžasný. Cítila som jeho lásku, teplo a pokoj. Potom na mňa však doľahli svetské trápenia: naša najmladšia dcéra vážne ochorela a bola v nemocnici, Robert prišiel o prácu a ja som potrebovala operáciu vyskočenej platničky. Kde bol Ježišov pokoj? Potrebovala som Ducha Svätého a o dva roky neskôr som ho prijala. No nebola som spokojná. Cítila som, že je ešte niečo viac. O desať rokov neskôr som zažila Otcovu lásku. Predstavujem si svoj život ako stojan s tromi nohami: Ježiš je jednou z nôh, Duch Svätý druhou a Otec treťou. Aby bol môj život stabilný, a aby ho nerozkolísali životné problémy, potrebujem všetky tri nohy. Až keď som spoznala všetkých troch členov Trojice, dostala som pevný základ, ktorým problémy života nemôžu otriasť. A keď sme spojení s Trojicou, potom – rovnako ako Ježiš – nikdy nie sme sami.

Otec nás miluje. Chce nám byť otcom, obrancom, ochrancom a dobrodincom. Volá nás po mene, čím nám dáva identitu – sme jeho deťmi.

Možno potrebuješ niečo viac. Ak áno, povzbudzujem ťa, aby si sa modlil k Duchu Svätému, Otcovi a Ježišovi, aby ti dali viac. Žehnám ti, aby si osobne prijal dar Božieho pokoja.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Piatok 24.12. 2021.

„Tu je príbeh o Dávidovi. Je zaujímavý, pretože ukazuje, čo sa stane, keď my rozhodujeme o tom, čo by sa malo stať v našom duchovnom živote. Ukazuje tiež, ako inak rozmýšľame, keď vidíme veci z perspektívy Boha Otca. Toto nie je príbeh o urobení správnej veci; ale o počúvaní správnych myšlienok.

Začneme tým, že Dávid zažíva oddych od svojich nepriateľov na každej strane a býva v paláci. Ale nie je pokojný. Nemyslím si, že aktívni ľudia často nachádzajú pokoj v oddychu. Možno bol Dávid šťastnejší, keď niečo robil, robil pokroky alebo prekonával protivníkov. Takže otázka v jeho mysli znela: „Čo teraz?“ A odpoveď, ktorá prišla z jeho vlastných myšlienok, bola táto: ‚Postav dom, v ktorom by mohla bývať Božia archa.‘ Chcel si ctiť Boha, ale možno, snáď aj nevedomky, sa chcel zbaviť vlastnej nudy alebo pocitu neužitočnosti. „…ja bývam v cédrovom dome a Božia archa býva v koženom stane.“ Čo je zlé na tejto myšlienke? Stan, v ktorom archa prebývala, bol Božím nápadom. Bol to Boh, kto povedal Mojžišovi presne, ako mal byť postavený. Je to Božia zodpovednosť. Dávid hovoril s prorokom Nátanom o stavbe domu pre Boha. Ale ani Nátan sa neradil s Pánom! Jednoducho schválil čokoľvek, čo mal Dávid na mysli.

Čo teda urobil Pán, aby dal veci do poriadku? V noci prehovoril k Nátanovi. Povedal mu, že nesúhlasí s Dávidom. Prečo? Pretože to bol sám Boh, ktorý pre Dávida urobil všetko a bude pre neho aj naďalej robiť všetko. Čo by mohla dať nejaká ľudská bytosť Bohu, čo on ešte nemá? Len jednu vec; človek môže dať Bohu svoje srdce. A vieme, že Dávid to urobil, pretože ho Biblia nazýva: ‚Muž podľa Božieho srdca.‘ Takže nič viac tam nebolo potrebné. A všetky súvisiace vzťahy sa zlepšili. (Dávid, Nátan a Boh)

Boh je milostivý, ale čo sa stane v medziľudských vzťahoch, keď urobíme rozhodnutie, za ktoré je zodpovedný niekto iný, bez toho, aby sme sa s nim poradili? Ten človek sa cíti ignorovaný, urazený, vynechaný, že má nízku hodnotu v očiach toho, kto spravil to rozhodnutie. Poškodzuje to ich vzťah. A čo sa stane v medziľudských vzťahoch, keď sa o rozhodnutí, ktoré sa týka danej osoby, poradíme s jej najlepším priateľom, a potom sa rozhodneme bez toho, aby sme jej to zmienili? Tá osoba má pocit, akoby sa jej najlepší priateľ nezachoval veľmi láskyplným spôsobom. Vzťahy sú ďalej poškodené.

Poučenie pre nás je jasné. Môžeme dôverovať Bohu Otcovi a Ježišovi, že prevezmú zodpovednosť za náš duchovný život. Už tak urobili a budú v tom pokračovať. Všetko, čo môžeme ponúknuť, sú naše srdcia. Keď chceme konať jeho vôľu (a nie svoju vlastnú), aj keby to znamenalo nerobiť nič, keď chceme konať, potom má naše srdce. A potom zdedíme ten úžasný prísľub, ktorý je v tomto čítaní. Boh Otec vzbudil Dávidovi dediča a jeho kráľovstvo bolo pevné. Ten dedič bol synom Boha a Boh bol jeho otcom. Tým dedičom je Ježiš (ktorý je z Dávidovho rodu) a je duchovne zjednotený s tebou a so mnou. Takže dedíme rovnaký vzťah medzi otcom a synom, z ktorého sa tešil Ježiš. A ako môžeme s istotou vedieť, že tento vzťah je Božou vôľou? Pretože Ježiš nám to povedal priamo, keď nám hovoril, ako sa máme modliť. „Otče náš, ktorý si na nebesiach (sme jeho rodina)… buď vôľa tvoja (chceme, aby sa diala jeho vôľa, nie naša)…“

Takže ak sa nudíš alebo sa cítiš neužitočný, alebo ak si myslíš, že by si mal pre Boha urobiť viac, jednoducho sa nechaj jeho vôľou viesť vo svojich vzťahoch. Najmä v tom vzťahu s osobou, s ktorou si práve teraz. Ale nerob si starosti. Ak by si niečo mohol urobiť lepšie, ešte vždy Boh môže prehovoriť cez noc, cez sen alebo víziu; alebo cez Bibliu, alebo cez tvoje vlastné myšlienky a pocity.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Piatok 10.12. 2021.

Pán príde, choďte mu v ústrety; on je to, knieža pokoja.
Ježiš povedal zástupom: „Komuže prirovnám toto pokolenie? Podobá sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú na svojich druhov: ‚Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.‘ Prišiel Ján, nejedol a nepil, a hovoria: ‚Je posadnutý zlým duchom.‘ Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoria: ‚Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!‘ No múdrosť ospravedlňujú jej skutky.“
Mt 11, 16-19

„V tomto úryvku z písma je jeden princíp. Je skrytý, aby ho našli Božie deti, ale pre duchovné siroty je neviditeľný. Je úplne racionálny pre Božie deti, ale nezmyselný pre duchovné siroty. Dokonca aj Božie deti ho musia hľadať, kým im nebude zjavený. Preto je napísané: ‚Pán príde, vyjdite mu v ústrety!‘ Je zjavený tým, ktorí ho hľadajú. A toto je ten princíp. Slobodu možno nájsť iba v podriadení sa Otcovej vôli. Svet sa tomuto princípu vysmieva. Myslia si, že sloboda znamená, že človek môže robiť, čokoľvek sa mu zachce. Ale kto si kedy môže robiť čokoľvek, čo chce? Pre Pavla to nebolo možné. Niekedy sa pristihol, že robí presne to, čo nechcel. Pre nikoho iného to nie je viac možné. Prečo? Pretože očakávanie, že činy zmenia srdce, nás vždy sklame. Falošné útechy neriešia problém nenaplnených potrieb lásky. Hlad po láske sa opäť vracia, ešte silnejší. Nakoniec ľuďom ubližuje prebytok falošných útech. A všetko, čo naozaj chceli, bolo byť milovaní.

Nie, sloboda znamená, že človek môže robiť čokoľvek, čo chce Otec v nebi. A môžeme to robiť, keď zažijeme jeho bezpodmienečnú lásku k nám. Vieme, že nikdy nebude chcieť nič, čím by nám chcel ublížiť. V srdci už nereagujeme na to, čo iní ľudia hovoria alebo robia. Namiesto toho premyslene odpovedáme na svoje okolnosti pod vedením Ducha Svätého. Telesné žiadosti nás ťažšie odvádzajú alebo rozptyľujú, pretože máme iné zameranie. A Otec nás utešuje vo všetkých našich ťažkostiach, aby sme my mohli utešovať iných v ich ťažkostiach. Ak žiadame iných ľudí, aby naplnili naše potreby, potom nie sú slobodní. Sme na nich závislí. Ale ak Otec naplní naše potreby lásky, potom môžeme byť slobodne darcami lásky v medziľudských vzťahoch. Vzťahy pre nás nie sú obchodom, ale darom.

Ježiš sa rozprával so sirotami okolo seba. Prirovnal ich k deťom hrajúcim na flautu na trhu. Potrebovali ostatných, aby sa zapojili do ich hry, inak to nebola zábava. Keď hrali na flaute, potrebovali tanečníkov, no žiadni neprišli. Keď hrali žalospev, potrebovali smútiacich, ale žiadni neprišli. Boli frustrovaní, pretože ostatní sa ich rozhodli ignorovať a pokračovať v nakupovaní! Chceli, aby iní ľudia uspokojili ich potreby. Ale nemôžete očakávať, že iní ľudia budú tancovať na vašu melódiu, keď sa všetci ostatní snažia robiť to isté. Je to ako byť v kmeni, kde je každý náčelník a neexistujú žiadni nasledovníci. Chaos!

Potom Ježiš svojim poslucháčom hovorí, že on aj jeho učeníci vedia, aké to je cítiť sa tak frustrovane. Nakoniec ponúka zmenu srdca, ktorá prináša skutočnú slobodu. Ale veľa ľudí sa rozhodne pokračovať vo svojom neplodnom spôsobe života a robia to preto, lebo veria, že sloboda znamená možnosť robiť si, čo chcú.

Potom ich Ježiš naučil niečo úžasné. “No múdrosť ospravedlňujú jej skutky.“ Milujem tento verš, pretože mi pripomína, že pravá viera prináša slobodu aj dobré ovocie v životoch ľudí. Naša viera je dobrá, keď funguje. A pre Ježiša fungovala. Bol slobodný a jeho život bol plný dobrého ovocia. A tak nasledovanie Otcovej vôle, ako to urobil Ježiš, nám prináša slobodu spolu s láskou, pokojom a radosťou.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na štvrtok 09.12. 2021.

„Dnes večer sme vyzdvihli našich dvoch vnukov zo školy a zobrali sme ich na zákusok do miestnej kaviarne. Keď sme vyšli z kaviarne, bola tma, ale bolo dosť svetla, aby sme videli na cestu. Išli sme teda na prechádzku po vrchole útesu a pomedzi stromy. Stromy boli tmavšie a náš malý štvorročný povedal, že sa bojí, tak som ho vzala za ruku a zapli sme baterku na telefóne. Zvyšok prechádzky sme mohli pokračovať bez strachu. Keď bol schopný držať telefón, naozaj si užíval vytváranie tieňov a vytváranie vecí, ktoré sa objavovali a mizli, keď pohyboval svetlom. Bola radosť ho sledovať.

V Izaiášovi čítame, že Pán nás chytí za ruku a kráča s nami. Takže sa nemusíme báť, pretože nám pomôže. Je náš vykupiteľ a zaplatil cenu, aby nás vykúpil späť z otroctva hriechu. Vďaka nemu dokážeme prekonávať naše ťažkosti (hory a vrchy) a naše suché miesta a pustatina sú premenené jeho prítomnosťou. Včera sme videli, ako Mária premýšľala o Božích slovách k nej. Dnes môžeme uvažovať o Božích slovách, ktoré nám povedal: ‚Neboj sa, ja ti pomôžem‘ a zistiť, čo to pre nás znamená.

Ján Krstiteľ bol posledným zo starozákonných prorokov, jediný, ktorý hlásal, že Mesiáš je tu teraz; priblížilo sa nebeské kráľovstvo. Bol najväčší, pretože videl a vyhlásil Ježiša za Mesiáša. Bol prvý, kto ho spoznal. Kráľovstvo nebeské je pre nás dostupné práve teraz; je tu a vstupujeme do neho, keď prijímame Ježiša. Aj keď sme možno najmenší v kráľovstve, Ježiš nám hovorí, že sme väčší ako Ján. Bez ohľadu na to, aká malá sa cítim, môžem byť ako malé dieťa, ktoré drží Otcovu ruku a dovoľuje Ježišovi, aby osvetlil cestu predo mnou. S ním sa nebojím, pretože mi pomôže. Vidíte ho kráčať s vami vo vašej situácii?“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Sobotu 04.12. 2021.

„“Toto je cesta, kráčajte po nej!”

Nedávno som sa rozprávala s jedným mužom, ktorý bol schopný ma úplne presne navigovať do jedného kostola. Bolo to, ako keby mal v hlave mapu. Poznal tú cestu a vedel ju aj dobre vysvetliť. Všetci potrebujeme mapu pre náš život, ktorá by nám pomohla na našej ceste a potom ju môžeme povedať ostatným. Keď bol Ježiš so svojimi učeníkmi, povedal im: “Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.” (Jn 14,6) On nám ponúka mapu pre naše životy, a jej cieľom je Otec. 

Otec chce byť našim Otcom. Môže byť našim Pánom, sudcom, zákonodarcom, ale je k nám milostivý a súcitný hneď, keď konáme pokánie. Keď si vyberieme vzťah s ním založený na našom pokání a jeho odpustení, potom je súd spravodlivý, keďže milosrdenstvo sa vyvyšuje nad súdom (Jk 2,13). On počúva naše volanie o pomoc a neignoruje ho. Je to taká jednoduchá modlitba, ale keď prežívame ťažké okolnosti, je to často to najlepšie čoho sme schopní. Ale stačí to. Aj keď máme ťažké obdobie, on nás nikdy neopúšťa. Ten jemný hlas, ktorý šepká lásku do našich myšlienok, je jeho. 

Boli časy, keď sa takáto tichá myšlienka objavila v mojej mysli. Zvyčajne je to varovanie. Niekedy sa stalo, že sme s Robertom odignorovali takúto myšlienku a potom sa stalo niečo zlé. Spätne sme si uvedomili, že sme nepočúvali. Ak by sme počúvali, ušetrili by sme si nejakú ťažkosť. Stalo sa ti už niečo také? Inokedy si uvedomíme, že čelíme tomu istému problému zas a znova (chodíme okolo tej istej hory). Rozpoznáme, že sme tam už niekedy boli a pýtame sa Otca, Ježiša alebo Ducha Svätého, čo nám chcú ukázať. Zvyčajne je tam nejaký súd, pre ktorý potrebujeme konať pokánie, alebo nejaký koreň z detstva, ktorý si vyžaduje odpustenie. Keď to urobíme, prestaneme chodiť okolo tej hory; naše správanie a slová sa zmenia, keď sú naše zlomené srdcia uzdravené. Si si vedomý nejakých opakujúcich sa vzorcov správania v tvojom živote? Je tam nejaký súd, alebo zranenie z detstva, ktoré sa ti snaží Otec ukázať? On chce, aby si bol slobodný, On nás vedie do slobody a slávy Božích detí (Rim 8,18-21); na miesto hojnosti a priazne.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Štvrtok 02.12. 2021.

„30. novembra sme čítali, že každý, kto ústami vyzná, že Ježiš je Pán, a vo svojom srdci uverí, že Ježiš vstal z mŕtvych, bude spasený.

Dnes Ježiš hovorí: „Nie každý, kto mi hovorí. „Pane, Pane“ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba tí, ktorí plnia vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.”

Keď vezmeme tieto čítania spolu, vidíme dôležitosť srdca. Srdce je miesto, kde si zachovávame svoje presvedčenie; ako je viera, že Ježiš vstal z mŕtvych. A obsah srdca možno pochopiť činmi, ktoré sa dejú v dôsledku presvedčení; ako je plnenie vôle nášho Otca na nebesiach. A ak nás naše srdce vedie konať vôľu nášho Otca na nebesiach, potom sme ako dom postavený na skale. Srdce je základom nášho konania, a preto je naše srdce skalou, na ktorej je postavený náš život.

Ale aká je vôľa nášho Otca na nebesiach? Je to niečo, čo nie je pevne dané, pretože sa to mení tak, ako sa menia naše okolnosti. Aby sme teda mohli konať vôľu nášho Otca, musíme s ním komunikovať. Každá autentická komunikácia sa spolieha nielen na to, že si vypočujete, čo sa hovorí, ale aj na pochopenie účelu slov. Takto si môžeme byť istí, že jeho slová interpretujeme tak, ako zamýšľal. Inými slovami, vyžaduje si to vzťah medzi rečníkom a poslucháčom. Ježiš nám tento vzťah definuje. Sme deti a on je náš milujúci Otec. V tomto vzťahu poslúchame, pretože sme milovaní a pretože milujeme svojho Otca. A ako všetky deti s milujúcim Otcom, aj my rastieme tak, aby sme sa mu stále viac podobali.

Na seminároch Otca srdca precvičujeme komunikáciu s naším Otcom niekoľkými spôsobmi. Po prvé, používame svoju predstavivosť, aby sme videli niekoho, kto je fyzicky neviditeľný. Po druhé, uvedomujeme si svoje vlastné myšlienky, myšlienky, ktoré nám vsugeruje Zlý, a myšlienky, ktoré nám navrhuje Duch Svätý. Rozlišujeme, ktoré komu patria, keď si uvedomujeme pohyby v našich emóciách. Myšlienky od Otca vždy prinášajú rast v láske, pokoji, trpezlivosti a tak ďalej. Myšlienky od nepriateľa zahŕňajú lži, posudzovanie a zameranie sa na fyzické okolnosti. Vždy vyvolávajú strach, neistotu alebo pochybnosti. Naše vlastné myšlienky často nespôsobujú žiadnu zmenu v našich emóciách. Prečo? Je to preto, že ich už poznáme. Po tretie, snažíme sa účastníkov naučiť, ako rozpoznať skrytý duchovný význam niektorých biblických príbehov alebo významných životných udalostí. Tím modlitebnej služby je tu na to, aby pomohol účastníkom rozvíjať tieto životné zručnosti.

V tomto adventnom období môžeme opäť prijať Ježišovu lásku a obnoviť svoju lásku k nemu. Každý deň budeme mať novú príležitosť komunikovať s ním. Každý deň, skutočne zakaždým, keď stretneme iného človeka, máme novú príležitosť pochopiť, čo hovorí Otec. Takto sa každodenné zážitky naplnia novým životom. „Hľadajte Pána, kým ho možno nájsť; volajte ho, kým je nablízku.““

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na sobotu 27.11. 2021.

„Ježiš používal podobenstvá, aby ľuďom pomohol vidieť tak na fyzickej úrovni, ako aj na duchovnej úrovni. Keď v Matúšovi 13 povedal učeníkom o rozsievačovi, učeníci sa pýtali, prečo hovorí v podobenstvách. Odpovedal, že niektorí ľudia nevidia a nepočujú. To hovorí o ľuďoch, ktorí vidia len fyzicky. Ale sú aj iní, ktorí vidia a počujú duchovne a rozumejú svojím srdcom a sú uzdravení. V evanjeliovom čítaní Ježiš povedal podobenstvo o figovníku a všetkých stromoch. Keď prídu listy, je to znamenie, že leto je blízko; prichádzajú dobré časy. Použil toto podobenstvo, aby ukázal, že keď vidíme zmeny na zemi, môžeme vedieť, že nebeské kráľovstvo je blízko. Problémom pre nás je, že sa zdá, že všetky pozemské zmeny vytvárajú zložité okolnosti. No aj v týchto veciach môžeme mať radosť z poznania dobrého posolstva, ktoré má prísť. Pavol povedal, že celé stvorenie vzdychá ako v pôrodných bolestiach a čaká na zjavenie Božích detí (Rimanom 8, 22). Opäť tu máme dobrý výsledok z ťažkých okolností. Pri pôrode príde po ťažkých chvíľach radosť z príchodu nového bábätka.

„Tieto veci“, o ktorých Ježiš hovoril, boli konflikty medzi národmi, zemetrasenia, hladomory a veci ako covid. Nebesá boli ovplyvnené a ľudia boli vystrašení katastrofami, ktoré sa diali. To je fyzická perspektíva. Duchovná perspektíva je, že všetky tieto veci znamenajú, že žijeme v posledných časoch; v dňoch pred Ježišovým návratom. Všetky tieto desivé veci poukazujú na jeho návrat. Kráľovstvo nebeské sa blíži. Je to ako keď sa listy objavia na figovníku; vieme, že sa blíži leto. Vidíme len fyzickú perspektívu a bojíme sa? Alebo uvidíme duchovnú perspektívu a budeme sa radovať, že Ježišov návrat je bližšie. Môžeme sa pozrieť na naše ťažké okolnosti a požiadať Ducha Svätého, aby nám ukázal dobrý výsledok, ktorý nás čaká? Keď to pochopíme, máme nádej.“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Časť prvá: Mužská cesta – príroda, mytológia a širší príbeh

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Časť prvá

Ak sa nenaučíme svoj život mytologizovať, nevyhnuteľne ho musíme zpatologizovať.
Richard Rorh

„- Ak chceme dostáť svojmu poslaniu, vydávame sa na cestu, aby sme putovali, dospeli k novému porozumeniu sebe samým a našli svoje miesto vo svete.
– Ak nevykročíme zo zacyklenej pasce svojich osobných príbehov a životov a ak sa nenapojíme na širší príbeh toho, čo to znamená byť mužom, čaká nás život tichej beznádeje.
– Až potom, keď opustíme bezpečie svojho známeho sveta, v ktorom máme pocit, že máme všetko pevne v rukách, objavíme, že mytológia je skutočná a pravdivá a že nás môže naučiť niečo hlboko podstatné.
– Musíme sa stretnúť so svojim vnútorným hrdinom a dovoliť mu, aby nás prevádzal dobrodružstvami nášho života.“

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 21.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov