Archív značiek: Slovo

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 10.02. 2021.

Streda 10.2.2021

Už tretí deň za sebou máme príbeh o stvorení, ktorý je obsiahnutý v prvých dvoch kapitolách knihy Genezis a v Jánovi 1, 1-5. Na počiatku bol Boh; Otec Boh, Ježiš syn (Slovo), a Duch Svätý. Zem bola prázdna, beztvará, tmavá a bez formy. Biblia hovorí  o ničote, bezodnej prázdnote a atramentovej čierňave. Potom Boh prehovoril a bola stvorená Zem a vesmír a všetky živé tvory a vegetácia; to všetko bolo dobré. Boh najskôr sformoval Zem a potom ju umiestnil vo vesmíre. Prečo je Zem taká ústredná, taká dôležitá? Môže byť, že je to pre nás darček z lásky? Vytvára pre nás domov, aby sme sa z neho tešili; niekde, kde sa môže stretnúť so svojimi milovanými deťmi. 

Láska dáva. Otec, Ježiš a Duch Svätý sú láska; navzájom si dávajú lásku, ale majú toľko lásky, že ju chcú dávať iným. Preto sa rozhodli urobiť človeka. Predstavujem si anjelov, ako sledujú proces stvorenia a počujú, ako Boh všetko povoláva do bytia. Potom sa však stane niečo iné. Boh z prachu tvaruje človeka a zohýna sa. Čudujú sa, čo robí, a sú ohromení, keď do prachu vdychuje život a stvorený je človek; človek stvorený na Boží obraz. Adam sa stáva bytosťou s duchovným životom, keď prijíma dych, otvára oči a pozerá do tváre lásky. Prvá vec, ktorú kedy poznal alebo zažil, bola dokonalá láska. Viete si predstaviť, aké to bolo byť Adamom? Zatvorte oči, vdýchnite dych života a vydýchnite  všetko, čo nie je od Boha, a keď ste pripravení, pozrite sa očami svojho srdca do Božích očí lásky. 

A na istý čas bola láska všetko, čo Adam poznal. Žil v záhrade Eden a v chládku dňa chodil s Bohom. V strede záhrady boli dva stromy; stromy, ktoré definujú náš osud. Božou túžbou a plánom bolo, že budeme jesť zo stromu života a žiť s ním po celú večnosť. Láska však druhého nenúti ani neovláda; láska stvorila slobodnú vôľu. Adam mohol jesť z ktoréhokoľvek stromu, ale dostal odporúčanie nejesť zo stromu poznania dobra a zla. Poznanie správneho a nesprávneho, dobra a zla vedie k posudzovaniu, odsudzovaniu a odlúčeniu od lásky, čo prináša smrť. Adam bol varovaný. 

Niektoré účinky jedenia zo stromu poznania dobra a zla vidíme v evanjeliových čítaniach včera i dnes. Včera sa farizeji rozhodli urobiť to, čo bolo v ich očiach správne, ale zároveň negovalo lásku. Sú chvíle, keď sa rozhodnete radšej mať pravdu než mať dobrý vzťah? Uvedomujete si, že niekedy vedie voľba mať pravdu ku konfliktom alebo k rozpadu vzťahu? Dnes vidíme, že to, čo vychádza z človeka, odhaľuje to, čo má v srdci: zlé myšlienky, klamstvo, žiadostivé myšlienky a činy, chamtivosť, hnev a žiarlivosť. Počujeme, čo je vo vnútri ľudí, keď sú pod tlakom alebo v nestráženom okamihu, keď ústa vyslovia nestrážené slovo. Spoznávate niečo z toho v sebe? Spomínate si, čo z vás vyšlo v takú nestráženú chvíľu naposledy? Otec to vie, ale to mu nezabráni milovať vás. Príďte k nemu a požiadajte Ducha Svätého, aby vás viedol k slobode.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca 11.01. 2021.

Pondelok 11.1.2021

Boh hovorí. Na počiatku prehovoril a nastalo stvorenie. V celom Starom zákone hovoril prostredníctvom prorokov. V evanjeliách hovoril prostredníctvom Ježiša, svojho syna, a potom pokračoval v rozprávaní cez Pavla a ďalších autorov Nového zákona. Boh sa nemení, a tak hovorí stále. Možno aj preto vraví: „Stíšte sa a počúvajte“. Zistila som, že keď si vyhradím čas na to, aby som sa stíšila a počúvala, dokážem ho počuť zreteľnejšie a častejšie. Je ťažké počuť niekoho hovoriť v preplnenej, hlučnej miestnosti alebo pri dopravnom hluku. Je preto užitočné utiahnuť sa na tiché miesto a počúvať. Ježiš to tak robil, je dobré ísť v jeho šľapajách.

Starý zákon predchádzal Ježiša a jeho príchodom sa naplnil. Ježiš Kristus je dokonalá teológia. Takže ak nájdeme v Písme nejaké nejasnosti alebo chceme poznať definitívnu pravdu, môžeme sa obrátiť na Ježiša a skúmať, čo hovoril a čo robil. Keď jeho slová čítame v evanjeliách a Zjavení, počúvame Boží hlas.

Autor Listu Hebrejom nám hovorí, kým je Ježiš:
Je to Boží Syn, Všemohúci Boh je jeho Otec.
Je nadradený anjelom.
Je „dedičom všetkého“, takže sme jeho dedičstvom.
Je tvorcom vesmíru.
Vyžaruje Božiu slávu.
Dokonale zosobňuje Boha Otca. Ak ste videli alebo počuli Ježiša, potom ste videli alebo počuli Otca.
Všetko udržuje tým, čo hovorí – svojím slovom.
S konečnou platnosťou sa vysporiadal s problémom hriechu.
Sedí po Božej pravici, s mocou a autoritou.
Je hoden uctievania.

Bol v plnosti človekom, takže nás pozná a spolucíti s nami v našich ťažkostiach a slabostiach. Rozumie nám, pretože trpel rovnako ako my. Vo všetkom, čo robil, môžeme vidieť, ako s láskou vystiera ruky ku všetkým, ktorých stretol. Keď potrebujeme jeho útechu a lásku, je tu s nami. Je v plnosti Bohom, takže keď potrebujeme jeho pomoc a ochranu, môžeme si byť istí, že je tu s nami a pre nás.

Kým je pre teba Ježiš?“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 10.11. 2020.

Utorok

Dnes si pripomíname jedného z najpozoruhodnejších pápežov, svätého Leva Veľkého. Je známy tým, že vďaka správnym slovám osobne odvrátil celonárodnú katastrofu. Zastav sa na chvíľku a predstav si tú situáciu: Pohanské vojsko zmietlo všetko, čo mu prišlo do cesty a teraz sa blíži k bránam Ríma. Nič mu nezabráni v tom, aby mesto vyplienilo a všetkých jeho obyvateľov zahubilo. Urobilo tak v Miláne, vtedajšom hlavnom meste Západorímskej ríše. Vodca armády Attila bol kvôli svojej praxi ničenia rímskych miest s maximálnou brutalitou známy ako „Flagellum Dei“ – „Bič Boží“. Viedol armádu dvestotisíc bojovníkov, ktorí porazili rímske légie. Vieš si predstaviť strach a zúfalstvo Rimanov! Neexistoval spôsob, ako sa vyhnúť skaze, ktorá prichádzala. Potom sa však Atilla osobne stretol so svätým Levom Veľkým. Bič Boží sa stretol s Božím vyslancom. Niečo v povahe svätca alebo niečo v jeho slovách Attilu presvedčilo, aby sa dal na ústup. Niekoľko slov môže zmeniť chod dejín.

To, čo hovoríš, je dôležitejšie, než si myslíš. Preto nám dnes sv. Pavol hovorí, aby sme hovorili iba to, čo je v súlade so zdravou náukou. Starší muži, vaše slová by mali byť mierne, dôstojné, rozvážne a mali by byť vyslovené vo viere, láske a vytrvalosti. Predtým, ako prehovoríte, je dobré krátko sa pomodliť a uvedomiť si svoje myšlienky. Keď dohovoríte, strávte chvíľku uvažovaním. Ak boli vaše slová vhodné, poďakujte sa za víťazstvo. Podobne, aj staršie ženy by mali hovoriť úctivo a nie ohovárať. Slová by nemali byť ovplyvnené alkoholom, ale mali by učiť mladšie ženy milovať svojich manželov a deti. Mali by ich tiež učiť sebaovládaniu, cudnosti, dobrému spravovaniu domácnosti a podriadenosti ich manželom. Manželia by na oplátku mali pri rozprávaní preukazovať sebaovládanie. Ich slová by mali podporovať každý dobrý skutok, mali by byť dôstojné a čisté od kritiky. Nie je problém podriadiť sa manželovi, ktorý svoju manželku miluje tak, ako Kristus miluje cirkev, a obetuje za ňu svoj život. Aj toto je Pavlovo učenie.
Ježiš to povedal takto: „Kto ma miluje, zachováva moje slovo.“ To znamená, že bude používať rovnaké slová ako Ježiš, pretože vo svojom srdci zachováva Ježišove slová. Otec ho bude milovať a príde k nemu.

Jánovo evanjelium zaznamenáva Ježiša, ktorý nás učí, ako máme hovoriť. Ak chceme zachovávať jeho slová, nemali by sme prostredníctvom slov hľadať vlastnú slávu. Namiesto toho máme povedať: „Sme iba služobníci, ktorí hovorili tak, ako nám bolo prikázané.“ Prečo je to taká dôležitá zásada? Ak budeme hovoriť Ježišove slová, uvidíme úžasné veci – ako Lev Veľký. Niekoľko slov zmenilo brutálneho tyrana na priateľa, ktorý v pokoji opustil Rím. Ak si myslíme, že sme to dokázali sami, staneme sa pyšnými – a pyšní ľudia nezachovávajú Ježišove slová. No ak sme iba služobníci, ktorí robia to, čo im bolo povedané, potom môžeme byť vďační Bohu za to, že nám ukázal úžasné veci.

Zamysli sa nad svojimi dnešnými slovami. Ak si hovoril tak, ako učil sv. Pavol, konal si správne a môžeš Bohu ďakovať za víťazstvo. Ak nie, zrejme máš v srdci nejaké skryté pravidlá, ktoré tvoje slová vedú iným smerom. Nájdi a zmeň tieto pravidlá a v budúcnosti budeš schopný zachovávať Ježišove slová.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

Utorok 7.7.2020

„Tieto dve čítania poukazujú na kontrast medzi tými, ktorí sa rozhodli nepočúvať Pána, a tými, ktorí načúvali a počuli jeho hlas.

Izrael bol v prvej skupine. Spomínate si, ako sa rozhodli zhotoviť zlaté teľatá, aby ich mohli uctievať? Desať izraelských kmeňov sa oddelilo od Júdska, pretože kráľ Roboam bol tvrdým pánom. Roboam bol synom Šalamúna a Naamy, Amončanky. Bol teda synom jednej zo Šalamúnových pohanských manželiek, ktoré stavali chrámy bohom Moabska a Amonu. Toto mi pripomína príbeh pádu. Eva jedla ovocie z nesprávneho stromu, zatiaľ čo Adam neurobil nič, aby ju zastavil. Šalamún nezabránil výstavbe pohanských chrámov, čo svedčí o tom, že prestal počúvať Boha. Keď sa stal kráľom jeho syn Roboam, nedal svätyne zbúrať. Desať kmeňov sa vzbúrilo a oddelilo sa od Júdska. Následne si postavili svoje vlastné chrámy so zlatými teľatami, aby Izraeliti nechodili do Jeruzalema uctievať Pána. Keď Roboam prestal počúvať Boha, zožal, čo zasial. Rovnako ako on zneuctil Boha, ľudia zneuctili jeho.

Ježiš, samozrejme, patrí do druhej skupiny. Hovorí iba to, čo počuje od svojho Otca, takže neustále načúva Bohu. A jeho nasledovníci zase počúvajú jeho hlas. Dnes má Ježiš na celom svete nasledovníkov, ktorí stále počujú jeho hlas vo svojich myšlienkach a predstavivosti. V Matúšovom evanjeliu vidíme ovocie nasledovania takejto nebeskej múdrosti. Ježiš vyliečil každú chorobu. Svojim učeníkom povedal niečo neobvyklé. Hovoril o pastierovi, pánovi a ovci. On je dobrý pastier, Otec je pán a učeníci boli jeho ovcami. Ježiš ich však povzbudzoval, aby sa stali pastiermi. Nepovedal im, čo majú robiť. Povedal im, aby požiadali Otca, aby vyslal robotníkov na žatvu. Prečo? Chcel, aby najprv sami počúvali Božie slovo a potom ho hlásali. Tí, čo počujú hlas Majstra, ktorý ich vysiela, sa sami stanú pastiermi. Tí, čo nepočujú, zostanú ovcami – čo je ešte stále veľmi dobrý výsledok.

V Liste sv. Pavla Rimanom 10, 17 je napísané: „Viera je z hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo.“ Viera nepochádza zo slova, ale z vypočutia slova. Inými slovami, viera pochádza z osobného vzťahu s Otcom. Šalamún ho stratil, Ježiš si ho zachoval.“