Archív značiek: Pôst

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 18.01. 2021.

Pondelok 18.1.2021

Ježišova služba sa začala v tichosti, no veľkolepo, keď na svadbe v Káne premenil vodu na víno. Netrvalo však dlho a dostal sa do problémov. Najprv niekomu odpustil hriechy a uzdravil ho. Iba Boh môže odpustiť hriechy, a tak ho vodcovia obvinili z rúhania. Bolo to v rozpore so zákonom. Po druhé, jedol s hriešnikmi. V Starom zákone platilo, že keď sa niekto nečistý dotkol niekoho čistého, čistý človek sa stal nečistým. Aj to teda bolo v rozpore so zákonom. Po tretie, on ani jeho učeníci sa nepostili. Keď Mojžiš priniesol zákon, iba jeden deň v roku bol dňom pôstu. V Ježišových časoch však už existovalo veľa dôvodov na pôst a mnoho dní bolo pôstnych. Ježiš teda opäť raz porušoval zákon.

Keď sa ho pýtali na pôst, použil obraz svadby. Kto by sa postil na svadobnej hostine? Je to čas radosti a osláv. On je náš ženích – poznať ho a byť s ním znamená, že aj my sa môžeme radovať a oslavovať. Nie sme povolaní postiť sa, ale ak nás oddanosť Bohu vedie k pôstu, potom je to dobrá vec.

Ježiš použil ešte dva ďalšie príklady: o novej záplate na starom odeve a novom víne v starých vínnych mechoch. Ani jedno z toho nefunguje. Starý odev a starý mech na víno predstavujú Starú Zmluvu: riaď sa Zákonom. Novú látku a nové mechy na víno zjavil Ježiš. Všetko je o vzťahu. Všetko je to o láske – láske, ktorá sa prejavuje ako dobrota voči druhým.

Nasledujúce otázky nám môžu pomôcť zistiť, akým spôsobom žijeme: Keď sa pozriem na svoj život: kde robím veci, pretože musím, a nie kvôli láske? Chodím do práce, aby som zarobil peniaze, alebo chcem byť požehnaním pre svoje okolie, predovšetkým pre môjho šéfa? Chodím na omšu, pretože by som mal, alebo aby som rozvíjal svoj vzťah s Ježišom? Sú prípady, kedy sa riadim zákonom a túžbou mať pravdu namiesto toho, aby som sa rozhodol pre lásku? Rozhodnutie pre lásku pravdepodobne povedie k radosti a oslave.“

Richard Rohr: Ústup môže byť postup

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto dvadsiaty druhý

„Keď sa rozhodneme vydať do liminálneho priestoru, rozhodujeme sa dať prednosť chaosu nevedomia pred ľahkými odpoveďami a vysvetleniami. Porušujeme svoj návyk, aby sme zistili, či je možné nájsť Boha v tom, čo nám pripadá ako neporiadok. Čoskoro začneme potrebovať nový slovník a nové obrazy, aby sme boli schopní popísať svoj stav – jazyk temnoty skôr než svetla, pustiny skôr než záhrady, prázdnoty skôr než plnosti, hlbokého ticha skôr než slov. Alebo môže naopak ísť o záhradu namiesto pustiny, svetlo namiesto temnoty! Namiesto ústupov späť či do ústrania môže ísť veľmi často o postupy vpred. Čo nám pôvodne pripadá ako krok von, môže nás veľmi často zaviesť do vnútra.

Mužov je potrebné povzbudzovať a sprevádzať ich tým, ako majú v takto neľahkom mieste fungovať. V mnohých mužských iniciačných rituáloch museli chlapci celé dne sedieť v nezmyselnom tichu – dokiaľ nezačali skutočne túžiť po nasmerovaní a vedení k cieľu. K vytvoreniu a udržaniu toho, čo vypadá ako umelo nastavená hranica ticha, samoty, postenia sa, či „ničnerobenia“, budeme vždycky potrebovať povzbudenie a skupinovú spoluprácu. Len málokto to dokáže efektívne urobiť sám.

Túžim po vedení, alebo mám pocit, že mi stále stačia odpovede a slová?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 248.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Richard Rohr: Na prahu premeny – Stáť na prahu 221.

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvestodvadsiaty prvý

„V liminálnom priestore čelíme veciam, s ktorými nič nenarobíme (osudové záležitosti), a veciam, s ktorými nič neurobíme (zbytočnosti). Sú to práve tieto osudové a zbytočné veci, ktoré nevyhnutne spravia niečo s nami. Boh, hovorí sv. Ján od Kríža, je z definície „neznámy“, vždycky za hranicou očakávaného a obyčajného. Takže sa tam musíme vydať.

Musíme sa vymaniť zo svojich zavedených vzorcov, musíme sa ocitnúť v nepohodlí, aby sme získali nové oči. Musíme sa postiť namiesto jedenia, mlčať namiesto hovorenia, zakúsiť prázdnotu namiesto plnosti, anonymitu namiesto persóny, chudobu namiesto bohatstva. Nech už si zvolíme akýkoľvek liminálny priestor, jedná sa o zostup, z ktorého sa zámerne nevraciame hneď zase späť nahor; neusilujeme o status, ale o jeho narušenie, o sociálne vysídlenie, nie o sociálne zaradenie. V mladosti sme podobným podnikom prezývali „mestské ponory“, keď sme sa sťahovali do centier chudoby amerických miest. Spočiatku išlo o dosť desivé skúsenosti, ale človek vždycky mnoho získa. Vážne – skutočne – sa tým zmení.

Potom môžete znovu vstúpiť do svojho starého sveta s novou slobodou a spontaneitou.

Kde môžem nájsť liminálny priestor?
Môžem si ho vytvoriť, alebo by som ho proste a jednoducho mal hľadať tam, kde práve som?


Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 247.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Richard Rohr: Urobte si čas na mrhanie časom

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto dvadsiaty

„Tým z nás, ktorí si nemôžeme ľahko dovoliť vyraziť na dlhšiu dobu do divočiny alebo do kláštora, ponúkalo tradičné náboženstvo príležitosť k dočasnému a čiastočnému pobytu „na prahu“, k liminalite. Povzbudzovalo k príležitostným, či sezónnym praktikám, ako sú púte, pobyty v ústraní a obdobia rituálneho pôstu, ako pred Veľkou nocou, či pri ramadáne. Bohoslužby raz do týždňa však bohužiaľ liminálny priestor ani zďaleka nevytvárajú. Dokonca nás dráždi, keď sa do zavedeného poriadku – rádu – bohoslužby vnesú zmeny! Práve tak tesné sú často naše komfortné zóny.

Aby nás niečo mohlo prebudiť z našej pohodlnej námesačnosti, musí to byť iné a trúfalé – dokonca i nezmyselné. Liminálny priestor vždycky pôsobí nepochopiteľne, ako mrhanie časom. Nezodpovedá logike nášho normálneho spôsobu fungovania. A práve o to ide. Vojsť do liminálneho priestoru znamená opustiť svoj zmysel pre praktickosť a funkčnosť a premiestniť sa do sveta, ktorý sa javí ako beztvarý a kde obvykle vyvstávajú totálne nové otázky – a odpovede. V akomkoľvek „beztvarom“ svete budeme nútený „meniť tvary“, aby sme prežili, či si ho čo i len užili. To máme na mysli pojmom „premena“.

Aké liminálne priestory, či doby som si vytvoril alebo objavil?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 246.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Vlastná úvaha

Modlitba bez pocitov… Modlitba bez slov… Modlitba bez myšlienok… Toľko minút, koľko mám rokov… Každé ráno… A cez deň kedy sa dá…