„Boh so svojím vyvoleným ľudom uzavrel dve zmluvy alebo dohody. Obe boli určené na riešenie problému hriechu, ktorý bol bariérou medzi Otcom a jeho deťmi. Keď už bol hriech vyriešený, Boh mohol mať blízky a dôverný vzťah so svojimi vyvolenými; mohol byť pre nich Otcom. 

V pôvodnej zmluve si Boh vybral Izraelitov ako svoj osobitný ľud; národ, ktorý chcel požehnať, aby prosperoval. Stará zmluva mala rôzne časti, ktoré vyvrcholili tým, že Mojžiš sa stretol s Bohom na hore Sinaj a prijal desať prikázaní a zákony pre život. Keby sa tieto zákony dodržiavali, ľudia by boli požehnaní. Ak však ľudia porušili zákony, nasledovali tresty. Izraeliti sľúbili, že urobia všetko podľa pokynov a obetujú zvieratá na ratifikáciu zmluvy (Exodus 24). Mojžiš potom šiel na štyridsať dní na horu. Izraeliti sa čoskoro odvrátili od Boha a vytvorili si vlastného boha, zlaté teľa. Celý Starý zákon hovorí o ľuďoch, ktorí súhlasili s nasledovaním Boha, ale v krátkom čase sa odvrátili. Keď sa život stal ťažkým a diali sa zlé veci, volali k Bohu a obrátili sa späť k nemu. Nanešťastie návrat bol krátkodobý a netrvalo dlho a znova zhrešili. Problém hriechu sa nevyriešil. 

Boh sa teda rozhodol pre novú zmluvu, ktorá je v Novom zákone. V novej zmluve sa Ježiš stáva obeťou za hriech. Je to obeta prinesená raz navždy, na rozdiel od obetí starej zmluvy, ktoré si vyžadovali pravidelné a opakované obetovanie. Nie je to len pre Izraelitov, je to pre celé ľudstvo, pre vás a pre mňa. Zaslúžime si to? Môžeme pre to sami niečo urobiť? Nie. Je to bezplatný dar od Ježiša pre nás a pre Otca, aby bolo možné obnoviť vzťah medzi nami.

Jeremiáš bol starozákonný prorok. Prorokoval o vyhnanstve Izraelitov, pretože sa odvrátili od Boha. Dal však tiež nádej na obnovu. 31.kapitola Jeremiáša je krásnym záznamom o Otcovej láske ku svojim deťom a prísľubom novej zmluvy, ktorú Ježiš ustanoví. Ak máte čas, odporúčam vám prečítať si túto kapitolu.

Pri poslednej večeri vzal Ježiš chlieb a víno. Lámal chlieb, aby ukázal, ako sa bude lámať jeho telo, a ponúkol víno predstavujúce jeho krv a jeho obetu za naše hriechy. Pretože bol čistý, nepoškvrnený a bez hriechu, mohol zomrieť a zaplatiť za všetky naše hriechy. Tak otvoril cestu k Otcovi.

Výsledkom je, že je nám odpustené, úplne odpustený každý hriech, ktorý vyznáme a za ktorý činíme pokánie. O týchto hriechoch nie sú nijaké záznamy, pretože Ježiš zaplatil cenu. Z tohto dôvodu by sme mali odpúšťať iným tak, ako nám bolo odpustené. Mali by sme tiež odpustiť sebe; nechceme, aby Ježišova smrť bola márna tým, že zostaneme v neodpustení. Je niekto, komu potrebujete odpustiť?

Okrem toho máme priamy prístup k nášmu Otcovi a môžeme s ním mať dôverný vzťah. Keď sa to stane, na rozdiel od Izraelitov už nie sme v pokušení hrešiť rovnako ako predtým. Poznáme zákony a chceme ich dodržiavať a jeho láska zmení naše srdcia. Preto je srdce také dôležité. Náš vzťah s Bohom je založený na tom, čo sa deje v našich srdciach. Ste pripravení pozvať Otca do svojho srdca?“