Archív značiek: Manželia Hoxarovci

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 28.10. 2020.

Vložiť komentár

Streda

„Patríte do rodiny alebo ste hosťom? Moja dcéra pozerala na svoju skupinu na Facebooku. Nejaká mama mala trojročné a trojmesačné dieťa. Niet divu, že bola unavená. Jediný spôsob, ako to trojmesačné dieťa mohlo spať, bol, že ležalo na nej alebo v šatke. Mama veľmi málo odpočívala. Na návštevu prišla mama mamy a bola nahnevaná, že jej dcéra šla spať tak skoro a netrávila čas s ňou. Mama sa pýtala skupiny, kde by mali byť jej priority. Boli rôzne odpovede, ale väčšina ľudí sa vyjadrila, že by sa mala porozprávať so svojou mamou o tom, či je rodina alebo hosť. Rodina vás prijíma takých, akí ste, pomáha, povzbudzuje, podporuje a sleduje, čo treba robiť. Prichádza často: patrí sem. Hostia potrebujú obsluhu a spoločnosť a všetko má byť pripravené, keď prídu. Pozvaní sú iba zriedka, keď je vhodný čas. Môžu sa cítiť izolovaní a obídení.

Sme pozvaní, aby sme boli rodinou; nie cudzinci alebo ľudia idúci okolo alebo hostia (jeden preklad skutočne používa slovo „hostia“). Sme súčasťou Otcovej domácnosti, jeho rodiny. Sme vítaní, máme svoje miesto pri stole, je tu láska, útecha, prijatie, česť a hodnota.

Každý z nás je nevyhnutný a potrebný na budovanie Božej cirkvi a základným kameňom je Kristus. Základný kameň určuje veľkosť a tvar budovy a je prvým položeným kameňom. Každý je v súlade s Kristom. Jeho život je vzor, ​​ktorým sa riadime; teda láska služobníka. V tejto rodine sme budovaní spoločne a transformovaní, aby sme boli ako Kristus.

Ste rodina alebo ste hosťom? Ježiš nás pozýva, aby sme boli rodinou a kráčali v jeho šľapajach.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 27.10. 2020.

Vložiť komentár

Utorok

„Mesto Efez založili grécki kolonisti na západnom pobreží dnešného Turecka. Bolo dôležitým prístavom, ale známe bolo najmä preto, že sa tam nachádzal jeden zo siedmich divov starovekého sveta – Artemidin chrám. Artemis bola rozporuplná bohyňa. Bola mýtickou panenskou bohyňou čistoty aj pôrodu a tiež bola lovkyňou. Efez bol baštou jej kultu, takže duchovné základy Efezu boli ženské aj agresívne zároveň. Starogrécki historici neskôr založenie mesta pripísali kráľovnej Amazoniek. Moderné feministky by možno s vyznávačmi Artemis sympatizovali.

Pavol teda písal mestu, ktoré vyvyšovalo ženy viac, než bolo v starovekom svete bežné. Vyzval kresťanských bratov a sestry, aby si navzájom boli podriadení. To znamená, že muži majú slúžiť ženám a ženy majú slúžiť mužom. Ako to má vyzerať? Vicki a ja sme veľmi odlišní ľudia. Niektoré veci, ktoré sú pre ňu dôležité, pre mňa nie sú až také dôležité. V takýchto veciach sa riadim vôľou Vicki. Iné veci sú zas dôležité pre mňa, ale pre ňu nie. Vtedy sa Vicki riadi mojou vôľou. Niektoré veci považujeme obaja za dôležité. Vtedy nerobíme nič, kým obaja nie sme spokojní s navrhovaným postupom. Jednota je dôležitejšia, než presadzovanie vlastnej vôle. Sme si navzájom podriadení.

V súvislosti so vzájomnou podriadenosťou dáva Pavol manželským párom dve odporúčania. Najťažšia úloha pripadá mužovi: „Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev.“ A: „Milujte svoju ženu tak, ako milujete svoje vlastné telo.“ Kto to dokáže? Iba človek, ktorý sa vo svojom srdci stal napodobňovateľom Krista. Manželkám Pavol hovorí iba: „A manželka nech si ctí muža.“ V čom je teda problém? Príliš veľa manželov očakáva od svojich manželiek poslušnosť bez toho, aby si plnili svoju úlohu – nie sú napodobňovateľmi Krista. Kto berie do úvahy iba polovicu tohto učenia, prekrúca pravdu. To potom poškodzuje vzťah medzi manželom a manželkou. Ale tam, kde manžel skutočne miluje svoju manželku tak, ako Kristus miluje Cirkev, nie je pre manželku problém rešpektovať ho a podriaďovať sa mu.

Na záver Pavol ponúka zhrnutie svojho učenia tak, aby sa bolo možné vyhnúť dvom problémom, ktorým čelia mnohé manželské páry. Po prvé, vyrovnáva sa s prístupom nadradenosti niektorých mužov slovami: „Miluj svoju manželku ako seba samého.“ Po druhé, vyrovnáva sa s prístupom nadradenosti niektorých žien slovami: „Manželka nech si ctí muža.“

Týmto spôsobom Pavol jasne prehovára k cirkvi v Efeze. A pretože Artemidina kultúra sa podobá modernej feministickej kultúre, hovorí aj dnes jasne k mnohým ľuďom, mužom aj ženám.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 26.10. 2020.

Vložiť komentár

Pondelok 26.10.2020

„V roku 2002 boli na trh uvedené nové eurové bankovky a mince. Euro sa stalo takou bežnou súčasťou života, že sa zdá, akoby tu bolo odjakživa. Ťažko si vieme predstaviť, že by mohlo zmiznúť rovnako rýchlo, ako sa objavilo. Odvtedy uplynulo 18 rokov. Žena v dnešnom evanjeliu bola osemnásť rokov, celú jednu generáciu, spútaná zlým duchom. Poznali ju ako zhrbenú ženu. Čo však bolo horšie – Židia verili, že fyzické utrpenie znášala v dôsledku hriechu. Bola to hriešnica! Napriek tomu prišla do synagógy, aby si vypočula Ježiša. Pochybujem, že tam bola vítaná, no napriek tomu prišla a počúvala.

Ježiš ju zbadal a vyhlásil: „Žena, si oslobodená od svojej choroby.“ Ježiš nepovedal: „Uzdravujem ťa.“ Jednoducho povedal: „Si slobodná.“ Ježiš vyslovil duchovnú pravdu. Žena mohla slobodne vstúpiť do synagógy a počúvať. Krátko nato sa jej fyzický svet zosúladil s duchovným. Už nebola chorá, už nebola hriešnica. A koho chválila za svoje zázračné uzdravenie? Oslavovala Boha. Mysleli by ste si, že sa všetci radovali. Nie! Keď vošla, vedúci synagógy nad ňou nemal žiadne zľutovanie a nemal ho ani vtedy, keď bola uzdravená. Obvinil ju z porušenia Zákona, keďže sa prišla nechať uzdraviť v sobotu. Mala prísť v iný deň. Ako ľahko svetskí ľudia obviňujú obeť. Ako ľahko obviníme chorého z hriechu, alebo znásilnenú ženu, alebo okradnutého boháča. Nebeské kráľovstvo však nie je kráľovstvom viny, je kráľovstvom vďakyvzdania.

Ježiš videl duchovný svet. Vedel, že ženu spútal satan, takže ju môže vyslobodiť jedine Boh. Vedúcemu synagógy sa pokúsil ponúknuť duchovný pohľad. Bolo správne, že bola oslobodená v sobotu. Posledný verš dnešného evanjelia ukazuje úžasnú pravdu. Duchovný svet je pánom fyzického sveta, nie naopak. Ježišove slová duchovnej pravdy zahanbili všetkých jeho odporcov. A celý zástup sa radoval zo skutkov, ktoré konal.

Takže, ku ktorému kráľovstvu sa prikláňa tvoje srdce? Láka ťa niekedy obviniť obeť? Keď Donald Trump ochorel na Covid, pomyslel si si, že to bola jeho chyba? Alebo keď sa po pár dňoch zázračne dostal z nemocnice, oslavoval si Boha? Keď sa vírus objavil v meste Wu-chan, obviňoval si Číňanov kvôli ich trhu so živými zvieratami? Alebo si oslavoval Boha za to, že sa celý svet zjednotil proti spoločnému nepriateľovi?
Ak rozpoznáš, že si obviňoval obeť, rob pokánie a požiadaj Ducha Svätého o nové srdce a nový pohľad.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 25.10. 2020.

Vložiť komentár

Nedeľa 25.10.2020

„Kniha Prísloví v kapitole 16,2 hovorí,  ‘Človeku sa môže zdať, že sú jeho cesty čisté napospol, ale Pán je ten, čo posudzuje pohnútky.’ Toto príslovie ukazuje, že nebeské kráľovstvo má úplne iné priority než tento svet. V očiach sveta spravodlivosť pozostáva z robenia správnych vecí. Ale v nebeskom kráľovstve ide o to, či máme správne pohnútky pre to, čo robíme. Dnešné čítania nám veľa hovoria o pohnútkach, ktoré Otec schvaľuje, a o pohnútkach, ktoré sú pre neho sklamaním.

Hovoria nám, aby sme nesužovali a neutláčali cudzincov, ale prečo? V očiach sveta to znamená, že nemáme byť neláskaví alebo nenávistní voči ľuďom, ktorí nie sú ako my, alebo ich zneužívať. Ale to nie je ten motív, ktorý si Otec želá. Hovorí Izraelitom, ‘Aj vy ste boli cudzincami v Egypte.’ Inými slovami, Mali by ste mať súcit s týmito ľuďmi, lebo viete aké to je. Celé Božie kráľovstvo je o vzťahoch založených na spojení sŕdc. A s ľuďmi sa môžete spojiť na úrovni srdca, ak ste s nimi zdieľali ich utrpenie.

Hovoria nám, aby sme nekrivdili žiadnej vdove ani sirote. To znamená, že nemáme používať moc voči bezmocným, ale prečo? V očiach sveta to znamená nebyť krutí alebo nemilosrdní voči tým, ktorým nemá kto pomôcť. Ale v nebeskom kráľovstve je ten dôvod iný. Pán bude určite počuť ich nárek. A bude nešťastný, lebo ich miluje. Takže lekcia je taká, že ak skutočne milujeme Boha, potom budeme milovať aj tých, ktorých on miluje. Aj my sme boli kedysi sirotami, ale potom sme sa v našich srdciach stali Božími deťmi. Takže láska vystiera ruky na pomoc vdovám a sirotám, aby sa aj oni stali Božími deťmi; a medzi nimi a nami bude rásť spojenie sŕdc.

Ježiš nám v Matúšovom evanjeliu hovorí to isté. Ktoré prikázanie je najdôležitejšie? Miluj Boha, miluj svojho blížneho a miluj seba samého. Inými slovami, nech je tvojim cieľom byť požehnaním a byť požehnaný. Prečo je láska najlepšou pohnútkou? Pretože nič tak účinne nebuduje spojenie srdca s iným človekom ako láska. Niektorí ľudia sú požehnaním, ale nie sú požehnaní. Namáhajú sa v službe druhým, ale nemajú z toho radosť. Toto nebuduje spojenie sŕdc. Iní sú požehnaní, ale nie sú požehnaním. Robia to, čo chcú, ale pritom zraňujú druhých. Tým sa tiež nepodarí vybudovať spojenie sŕdc. Ale Božie deti sú požehnaním pre Boha a sú ním požehnané, lebo majú spojenie na úrovni srdca. A naopak, stávajú sa požehnaním, nakoľko sú požehnaní svojou láskou k druhým. Podľa Pavlových slov, ‘Vy ste napodobňovali nás i Pána.’ 

Teda každý, kto miluje Boha, bude zachovávať jeho slová (lebo to chce) a Otec príde k nemu. Tento druh lásky je základom, ktorý vedie k pokoju a šťastiu vo všetkých vzťahoch. Uvažuj o týchto čítaniach a uplatni ich na dva svoje vzťahy. Rozmýšľaj o dobrom vzťahu a obohať ho tým, že budeš dávať viac než dostávaš. Rozmýšľaj o zlom vzťahu a obohať ho požehnaním toho človeka. Solúnčania robili práve toto a stali sa tým známymi v celom Macedónsku a Grécku. Prečo? Lebo každý je hladný po láske a hladný po vzťahoch na úrovni sŕdc.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 23.10. 2020.

Vložiť komentár

Piatok

„Uvedomuješ si, že sú dva duchovné vplyvy, ktoré nás k sebe volajú? Máme slobodnú vôľu sa rozhodnúť, na ktoré volanie odpovieme. Svet, telo a diabol spolu kričia, manipulujú a zvádzajú nás uveriť, že nájdeme šťastie, ak ich budeme nasledovať. Ale akýkoľvek racionálny pozorovateľ ľudskej aktivity čoskoro dôjde k záveru, že toto je absolútne nepravdivé. Duch Svätý je malý tichý hlások pokoja, ktorý nás ťahá k viac hĺbavému životu. Rozjímanie o Božej láske ku svojim deťom vytvára to šťastie, po ktorom sme hladní. Ako hovorí slávny výrok sv. Augustína: “Ľudia sú nespokojní, kým nenájdu svoj odpočinok v Bohu.” Bolo to pravdivé vtedy, rovnako ako aj dnes. 

Efezania boli zmiešanou skupinou Židov a pohanov. Všetci reagovali na Ježišovo povolanie. Ale volanie židovských zákonov a tradícií pokúšalo Židov, aby sa oddelili od svojich pohanských bratov. Takže ich Pavol napomínal, aby žili spôsobom hodným ich povolania, ktoré prijali. Inými slovami, aby milovali svojich pohanských bratov a zostali s nimi v jednote. Deti žijú spolu v jednej rodine. Bolo by veľmi smutné, ak by jedno malé dieťa odsúdilo svojho malého brata a odmietalo by s ním jesť jedlo, ktoré im mama pripravila. Celá rodina by cítila tú stratu jednoty. Malé deti chápu jednotu lepšie ako dospelí. Nebeský Otec zjavuje malým deťom veci, ktoré dospelí nevedia prijať. 

Ježiš učil, že náš svet je svetom poriadku. Môžeme sa pozrieť na stvorenie a povedať, čo sa stane ďalej. V Anglicku západný vietor od Atlantiku prináša dážď, južný vietor z Afriky prináša teplé a suché počasie. Vieme si vysvetľovať fyzické veci pozorovaním. Duchovný svet nie je o nič menej usporiadaný, ale ľudia, ktorí nemajú duchovné vnímanie ho nedokážu vidieť. Ak komunita nasleduje volanie súdenia a rozdelenia, bude tam veľa poškodených vzťahov. Ale ak nasledujú volanie lásky, budú spolu šťastní. Ježiš nás všetkých povzbudzuje, aby sme sa zmierili so svojimi bratmi a sestrami. Uplatňovanie zákona vždy vedie k zničeným vzťahom. A zničené vzťahy nevytvárajú šťastie. Ale znášanie sa navzájom v láske áno. 

Požehnaný si, Otec, Pán neba a zeme. Ty si zjavil tajomstvá kráľovstva maličkým.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 21.10. 2020.

Vložiť komentár

Streda 21.10.2020

„Kedysi sme hrávali tajomné hry o vražde, kedy sme pozývali priateľov na večeru. Každý dostal úlohu a museli sme zistiť, kto je vrah. Keď sa pozriem späť, nie som si istá, čo ma na tom lákalo, okrem toho, že sme spoločne s priateľmi pri večeri trávili čas. Možno máte radi mysteriózne romány alebo filmy o vraždách a snažíte sa prísť na to „kto to urobil“.

V Biblii je veľa tajomstiev. Dobrých tajomstiev. Všetky budú zjavené v ustanovenom čase a všetky budú pre naše požehnanie. Tajomstvo zjavené Pavlovi bolo skryté v starozákonných časoch. Bolo naznačené v Genezis 12, 3, keď Boh sľúbil Abrahámovi, že vďaka nemu budú požehnané všetky národy. A tiež v prisľúbení Izaiáša 49,6 o spáse pre všetkých ľudí. Ale je to väčšie ako toto. Sme zjednotení, aby sme vytvorili jedno telo, jednu cirkev bez sociálnych, rasových alebo duchovných bariér.

Dávid uctieval Boha a miloval ho. Chcel pre Boha vybudovať stály domov, ale táto výsada bola daná Šalamúnovi. Dávid dohliadal na zhromažďovanie potrebného materiálu. Nešetrili sa nijaké náklady. Bolo tam veľa zlata, striebra a bronzu so všetkým v tej najvyššej kvalite. Šalamúnov chrám bol známy svojou nádherou. Ale nevydržalo to. Keď boli Židia vzatí do exilu, chrám bol zničený.

O nejaký čas neskôr chrám nanovo postavil Nehemiáš a iní. Tí, ktorí si pamätali na prvý chrám, pri porovnaní týchto dvoch plakali. Druhý chrám, hoci bol skvelý, sa nevyrovnal tomu prvému. Ale tento chrám bol tiež zničený, keď Rimania v roku 70 po Kr. zaútočili na Jeruzalem.

Žiadne fyzické obydlie, bez ohľadu na to, aké nákladné, nebolo pre Boha dostatočne trvalé. Boh si teda vybral lepší chrám; vybral si teba a mňa. „V Kristovi“ sa všetci premieňame, aby sme sa stali Božím príbytkom. Do našich sŕdc vložil večnosť. Sme veľkolepejší, slávnejší a trvalejší než ktorýkoľvek z tých dvoch bývalých chrámov.

Boží chrám sa stavia kameň po kameni v úzkom spojení. Zanechajme teda čokoľvek, čo spôsobuje rozdelenie a nepriateľstvo. Prestaňme počúvať tých, ktorí chcú, aby sme sa postavili na jednu stranu, alebo tých, ktorí kritizujú alebo súdia. Spojme sa s tými, ktorých viera je ako naša, ale ktorých prejav môže byť odlišný. Uznajme, čo nás odlišuje od ostatných, a snažme sa o zmier. Inými slovami, dajme bokom svoje rozdiely a buďme zjednotení v láske a v pokoji. Existujú nejaké kroky, ktoré by ste mohli podniknúť, aby ste to dosiahli?“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 20.10. 2020.

Vložiť komentár

Utorok 20.10.2020

„Poznáš nejaké múry rozdelenia? Existujú na mnohých úrovniach. Pavol hovoril o múre rozdelenia medzi Židmi a pohanmi. Skutočný múr sa nachádzal v chráme, ale bol prítomný aj na duchovnej úrovni: oddeľoval ich od Krista a od seba navzájom. Kde je múr rozdelenia, tam sme si navzájom cudzí, bez nádeje na dobré vzťahy.

Múr rozdelenia existuje aj medzi niektorými národmi, napríklad medzi Severnou a Južnou Kóreou. Kórejčania majú vo svojich telefónoch hroznú aplikáciu. Každú osobu s mobilným telefónom nepretržite lokalizuje a umožňuje sledovanie jej kontaktov. Teraz sa používa v súvislosti s Covidom. Zaviedli ju kvôli hroziacemu vojnovému konfliktu medzi týmito dvoma národmi. Aj medzi etnickými skupinami môže stáť múr rozdelenia: čierni a bieli, Rómovia a bieli. Poznáš to? Vyskytuje sa aj medzi susedmi, priateľmi a v rodinách. V niektorých rodinách je múr mlčania, ktorý pretrváva roky. Niečo sa stalo a vzťahy sa pokazili. Múr môže existovať aj vo vnútri človeka a spôsobovať, že tento človek odmieta určité aspekty svojho vlastného správania.

V Liste Filipanom 4, 2–3 Pavol prosí o zmierenie medzi dvoma ženami v cirkevnom spoločenstve. Keď sme spravovali hotel, potrebovali sme zmierenie. Rozpoznala som múr nepriateľstva, vytvárajúci bariéru medzi jedným človekom a mnou. Obaja sme pociťovali hnev, ktorý sa vylial na toho druhého, spôsobujúc bolesť a chlad. Navzájom sme sa odcudzili, vyzeralo to beznádejne. Potrebovali sme pomoc, aby sme sa dokázali zmieriť a potom sme boli schopní navzájom si odpustiť. Priateľstvo sa obnovilo. Odpustenie neznamená, že musíte mať blízky vzťah, ale odstraňuje múr rozdelenia, odcudzenie a beznádej. Výsledkom bol pokoj.

Jedného kurzu Otcovho srdca sa zúčastnili dvaja muži – Poliak a Rus, ktorý bol vojakom. Nenávideli sa z historických dôvodov. Odpustili a zmierili sa, s plačom sa objali. Na inom kurze niekoľko ľudí hovorilo o tom, ako ich rodiny trpeli pod komunistickým útlakom. Jedna pani následne vyjadrila svoj zármutok nad účasťou jej starého otca na tomto útlaku. Keď sa vrátila na svoje miesto, tí, ktorí boli zranení, ju prišli objať. Múr rozdelenia bol zbúraný.

Rozpoznal si vo svojom živote múr rozdelenia? Pochopenie zranenia a odpustenie toho, čo sa stalo, múr strhne. Odpustenie sa niekedy týka osobného zranenia, inokedy ide o rodinný problém, alebo o generačný problém, alebo dokonca o národný problém. Možno zvládneš odpustiť sám, možno potrebuješ pomoc. Nech je to tak alebo onak, povzbudzujem ťa, aby si odpustil a v tvojom srdci zavládne pokoj.“