Al-Anon / 12 krokov / 12 tradícií / 12 princípov / Slogany /
„Hlavným zámerom Skupiny je pomôcť tým, ktorí žijú s „človekom s problémom“. Až do tohto bodu sa navzájom delíme so skúsenosťami, silou a nádejou.
To, čo NErobíme, a NEmali by sme, je deliť sa aj o svoje bremená, či sú finančné alebo emocionálne. Niekedy príliš horlivý člen, ktorý je k tomu donútený srdečnou a priateľskou túžbou pomôcť, príjme na seba zodpovednosť niekoho iného a zabezpečí mu to, čo je nutné, požičia peniaze alebo poradí, ako sa má rozhodnúť.
Toto NEpomáha. Najlepšie ľuďom pomáhame tým, že ich inšpirujeme, aby rozmýšľali nad svojimi problémami a nad tým, ako ich vyriešiť. Ináč im upierame príležitosť rozvíjať skúsenosti a silu na základe toho, že budú dávať svoje veci do poriadku.
Pripomienka na dnešný deň
Potrebujem a chcem inšpiráciu a emocionálnu podporu od ľudí v mojej skupine, ale o nikoho sa nebudem opierať, aby mi pomohol. Chcem čeliť svojim vlastným problémom a nevyhýbať sa im. Rovnako sa nebudem miešať do života niekoho iného, hoci by som bol k tomu motivovaný len túžbou pomôcť.
Myšlienka
„V preberaní cudzej povinnosti na seba je nebezpečenstvo – nebezpečenstvo, že zanedbáme svoju vlastnú povinnosť a že ho môžeme pripraviť o to, čo by sa mohol naučiť pri hľadaní vlastného riešenia.““
Vlastná úvaha
Keď moju povinnosť bude niekto neustále brať na seba a robiť ju za mňa, nikdy sa túto povinnosť nenaučím plniť sám. Môže byť k tomu pobádaný nezištnou túžbou pomôcť. Môže mať vnútorné nastavenie: „niečo nie je dokončené podľa mojich predstáv, tak to dokončím ja“. Môže v opravdivej horlivosti sa riadiť heslom: „Idem ja“. Alebo má zištné dôvody pre svoje jednanie. Najskôr to bude zmes takých aj takých zámerov, ideí a dôvodov… Nech tak, či onak, výsledkom bude, že sa ja sám nikam nedostanem, neprijmem skutočnú zodpovednosť a nenaučím sa, ako plniť svoje vlastné povinnosti.
Myslím, že biblické „neste si navzájom svoje bremená“ neznamená v prvom rade postaviť sa do boja a robiť za druhých veci, ktoré majú spraviť sami. Práve pre to, že ja sa môžem ľahko vyčerpať v cudzích bojoch, ktoré omylom budem považovať za vlastné, ale nikdy som ich nemal viesť. A tiež práve pre to, že takto by ani jeden z nás nenapredoval: nenaučil by som sa rozlišovať s druhý by sa nenaučil niesť svoje bremená.
Niesť bremená druhých je obrazom znášania ich slabostí. Mal to spraviť! Nespravil to! Vadí mi to! Ale nenapravím to za neho! Upozorním ho – v láske – aby to napravil sám! Práve toto „vadí mi to, ale nereagujem“, práve toto nie reaktívne, ale proaktívne správanie, toto je nesenie bremena druhého. Nesieš dôsledky toho, že ten druhý je slabý a padá, a je ti blízko, a čím bližšie ti je, tým viac sa ťa týkajú a dotýkajú jeho pády.
Myslím, že dôležité je povedať ono upozornenie na chybu, a tak isto dôležité je, aby sa to udialo v láske a prijatí, v uvedomení si vlastnej omylnosti a chýb, v pravde a v Duchu, pričom túto atmosféru majú vnímať obaja. Rovnako dôležité je, že ak mám nástroje, ktoré druhému môžu pomôcť, vyvarovať sa chýb, či odstrániť ich dôsledky, to najmenšie, čo môžem spraviť, je tieto nástroje poskytnúť. Dať k dispozícii ma nestojí mnoho, ba takmer nič, ale má silu spraviť veľa.
Najväčšiu moc „nadľahčovať“ bremená má kráčanie vedľa seba. „Moje bremeno je ľahké“. Keď kráčam vedľa niekoho nejdem tou istou cestou ako on – naše cesty sú jedinečné –, ale idem tým istým smerom. Práve toto spoločné kráčanie, spoločná práca, spoločná snaha, má v sebe niečo inšpirujúce, má v sebe to čomu hovoríme emocionálna podpora. Hovorí sa, že bremeno na duši, o ktoré sa s niekým podelím, ktoré niekomu vyrozprávam, je rázom polovičné. Myslím, že je to tak. Preto „plačte s plačúcimi a radujte sa s radujúcimi“.
Konkrétne a jedinečné riešenie svojho problému musí nájsť každý sám, tak ako si ten problém musí každý sám vyriešiť. Niesť zodpovednosť za svoj vlastný život.
#AlAnon #Spoluzavislí #DvanásťKrokov #SvojpomocnáSkupina#Uzdravenie #Alkoholizmus #RodinnáDisfunkcia #DennéZamyslenia#DeňPoDniSAlAnonom