Archív značiek: Pavol

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 04.11. 2020.

Streda

Vo včerajšom zamyslení sme sa pozreli na postoje nášho srdca. Pavol nás povzbudil, aby sme mali ten istý postoj ako Kristus; to znamená mať dobrý postoj k sebe samému. Tento postoj je založený na pravde, že sme zjednotení s Kristom a tak máme jeho spravodlivosť. V dnešnom čítaní sa Pavol pozerá na náš postoj k práci, ktorý by mal byť tiež taký istý ako Kristov.

Pavol začal povzbudením cirkvi vo Filipách pre ich poslušnosť, dokonca aj v Pavlovej neprítomnosti. Keď odídeme z domu a naši tínedžeri zostanú doma sami, dúfame, že sa budú správať poslušne voči našim želaniam, ale nie sme tam, aby sme na nich dohliadli. Keď sa vrátime a zistíme, že naozaj boli poslušní, máme ich ešte radšej, lebo sa rozhodli urobiť nám radosť, namiesto aby si urobili po svojom. Ukázali, že ich poslušnosť vychádza z ich vlastného želania. A tak to bolo aj s Filipanmi. Chceli poslúchať Pavla aj keď mohli byť prenasledovaní za svoju vieru. Domnievam sa, že toto mal Pavol na mysli, keď ich povzbudzoval, aby s bázňou a chvením pracovali na svojej spáse. Nežiada ich, aby poslúchali bez strachu. Uznáva, že chcú poslúchať, aj keď ich to môže priviesť do nebezpečenstva.

Poslušnosť na pracovisku znamená uznať, že Boh na nás pracuje – v tom, čo chceme, i v tom, čo konáme. Inými slovami, môže nám darovať chuť do práce a zároveň aj silu na jej vykonávanie. To sú nádherné dary od Boha. Ak ich neprijmeme, potom sa nám nechce pracovať alebo nemáme schopnosť pracovať dobre. Vtedy hundreme na šéfa alebo spochybňujeme jeho rozhodnutia. Ježiš mal silnú túžbu konať iba vôľu svojho Otca a schopnosť robiť to s láskou vo svojom srdci. Ako je to s tebou a so mnou? Máme silnú túžbu plniť vôľu tých, ktorí majú nad nami autoritu? Máme silu na to, aby sme urobili ešte viac než žiadajú? To je to, čo by robil Ježiš. Ak nás požiadajú ísť míľu cesty, rozhodneme sa ísť dve, aby sme im prejavili našu lásku?

Pavol nám hovorí, čo bude výsledkom toho, že budeme mať ten istý postoj ako Kristus. Budeme svietiť ako svetlá uprostred zvrhlého a skazeného pokolenia. Skúste to. Naozaj to funguje. Fungovalo to aj u Jozefa, ktorý svietil ako svetlo, napriek tomu, že bol väzňom. A napokon bol povýšený a stal sa druhým mužom v krajine hneď po faraónovi. Fungovalo to u Daniela, ktorý svietil ako svetlo zoči-voči hroznému prenasledovaniu. Bol povýšený na veľmi významnú pozíciu. Fungovalo to u Ježiša, ktorý bol poslušný až na smrť na kríži. Bol vzkriesený a sedí po pravici Boha. A bude to fungovať aj pre Teba. Miluj tých, čo majú autoritu a oni ťa povýšia. Oponuj im a oni ťa budú ignorovať alebo ťa degradujú. Nebudeš bežať preteky života nadarmo. Víťazstvo určite príde, ak budeš mať ten istý postoj ako Kristus. Pavol vie, že jeho budúcnosť bude dobrá napriek tomu, že trpí za svoju vieru. Tak je plný radosti z toho, že Filipania objavili tú istú pravdu. Mal by ešte väčšiu radosť keby zistil, že aj my sme poslušní, aj keď sme Krista nikdy nevideli.“

Vlastná úvaha

Nedá mi nenapísať úvahu. Čo ak autorita, ktorá je nad nami, robí zlú vec, a nariaďuje ju nám? Vychádza to azda z mojej vlastnej zlej skúsenosti s autoritami. Mnohé autority v mojom živote išli takou cestou, že som nad nimi vyhlásil: vám nikdy nebudem poslušný. Byť im poslušný som považoval za hriech. Oni ale trvali na mojej poslušnosti a ja som sa nakoniec podriadil. Nemal som sa vtedy podriadiť a mal som byť poslušný vyššej autorite.
Druhým rizikom je byť poslušný, aby som bol povýšený.

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 27.10. 2020.

Utorok

Mesto Efez založili grécki kolonisti na západnom pobreží dnešného Turecka. Bolo dôležitým prístavom, ale známe bolo najmä preto, že sa tam nachádzal jeden zo siedmich divov starovekého sveta – Artemidin chrám. Artemis bola rozporuplná bohyňa. Bola mýtickou panenskou bohyňou čistoty aj pôrodu a tiež bola lovkyňou. Efez bol baštou jej kultu, takže duchovné základy Efezu boli ženské aj agresívne zároveň. Starogrécki historici neskôr založenie mesta pripísali kráľovnej Amazoniek. Moderné feministky by možno s vyznávačmi Artemis sympatizovali.

Pavol teda písal mestu, ktoré vyvyšovalo ženy viac, než bolo v starovekom svete bežné. Vyzval kresťanských bratov a sestry, aby si navzájom boli podriadení. To znamená, že muži majú slúžiť ženám a ženy majú slúžiť mužom. Ako to má vyzerať? Vicki a ja sme veľmi odlišní ľudia. Niektoré veci, ktoré sú pre ňu dôležité, pre mňa nie sú až také dôležité. V takýchto veciach sa riadim vôľou Vicki. Iné veci sú zas dôležité pre mňa, ale pre ňu nie. Vtedy sa Vicki riadi mojou vôľou. Niektoré veci považujeme obaja za dôležité. Vtedy nerobíme nič, kým obaja nie sme spokojní s navrhovaným postupom. Jednota je dôležitejšia, než presadzovanie vlastnej vôle. Sme si navzájom podriadení.

V súvislosti so vzájomnou podriadenosťou dáva Pavol manželským párom dve odporúčania. Najťažšia úloha pripadá mužovi: „Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev.“ A: „Milujte svoju ženu tak, ako milujete svoje vlastné telo.“ Kto to dokáže? Iba človek, ktorý sa vo svojom srdci stal napodobňovateľom Krista. Manželkám Pavol hovorí iba: „A manželka nech si ctí muža.“ V čom je teda problém? Príliš veľa manželov očakáva od svojich manželiek poslušnosť bez toho, aby si plnili svoju úlohu – nie sú napodobňovateľmi Krista. Kto berie do úvahy iba polovicu tohto učenia, prekrúca pravdu. To potom poškodzuje vzťah medzi manželom a manželkou. Ale tam, kde manžel skutočne miluje svoju manželku tak, ako Kristus miluje Cirkev, nie je pre manželku problém rešpektovať ho a podriaďovať sa mu.

Na záver Pavol ponúka zhrnutie svojho učenia tak, aby sa bolo možné vyhnúť dvom problémom, ktorým čelia mnohé manželské páry. Po prvé, vyrovnáva sa s prístupom nadradenosti niektorých mužov slovami: „Miluj svoju manželku ako seba samého.“ Po druhé, vyrovnáva sa s prístupom nadradenosti niektorých žien slovami: „Manželka nech si ctí muža.“

Týmto spôsobom Pavol jasne prehovára k cirkvi v Efeze. A pretože Artemidina kultúra sa podobá modernej feministickej kultúre, hovorí aj dnes jasne k mnohým ľuďom, mužom aj ženám.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca 19.10. 2020.

Pondelok 19.10.2020

„Predstav si, že si bol v kostole v Efeze, keď Pavol vyučoval. Zdržal sa tam iba krátko, asi tri mesiace. Ďalšiu prácu prenechal Apolovi, Akvilovi a Priscile. Ale počas troch krátkych mesiacov učil – najskôr v synagógach, potom v celom meste. Získal toľko učeníkov, že Efez sa stal vodcom siedmich cirkví v západnej Ázii (moderné Turecko). Predstav si, ako sa vezieš na vlne nadšenia z tohto veľkého prebudenia. Čo to bolo, čo za taký krátky čas spôsobilo zmenu v srdciach tisícov ľudí? Každá veľká zmena v myslení ľudí má svoju tému alebo dominantnú myšlienku. Na väčšine územia Spojeného kráľovstva bol za posledných šesť rokov témou Brexit – celoplošná zmena v postojoch k EÚ. Takéto zmeny predstavujú v dejinách zlomové momenty. V čom spočíval ten v Efeze?

Pavol učil Efezanov toto: Kedysi ste boli mŕtvi vo svojich hriechoch a mŕtvi pre Boha. Všetci sme boli mŕtvi! Boh však úplne zmenil našu situáciu. Priviedol nás k životu v Kristovi. Sme živí pre Ducha a živí pre Boha. Pre ľudí, ktorí sa chceli vyhnúť bolesti alebo smrti v posmrtnom živote, to boli skvelé správy. Pavol písal Efezanom z väzenia v Ríme, ale smrti sa neobával, pretože vedel, že už vlastní večný život. Túto skutočnosť vo svojom liste pripomenul aj Efezanom.

Opäť si predstav, že si v Efeze, keď sa číta Pavlov list. Pociťoval by si smútok z jeho okolností, ale radosť z toho, že sa vôbec nebojí. Kde bol Pavol? No, bol v Ríme… alebo nie? Všimni si pozorne nasledujúcu časť jeho listu: „…keď sme boli pre poklesky mŕtvi, oživil nás s Kristom – milosťou ste spasení! – spolu s ním nás vzkriesil a spolu s ním nás uviedol na nebeský trón v Kristovi Ježišovi.“ Takže sa opäť pýtam: Kde bol Pavol? Fyzicky sa nachádzal v Ríme, ale duchovne bol v Kristovi, s Bohom, v nebi! Toto je tá úžasná vec na večnom živote! Aby sme sa dostali do neba, nemusíme fyzicky zomrieť. Zomreli sme svojim hriechom, a tak už sme v nebi v Kristovi, sediaci po pravici Boha Otca.

Efezania, ktorí uverili Pavlovi, považovali nebo za niečo, čo im už patrí. Jedinou vecou, ktorá ostávala pre budúcnosť, bolo zanechať fyzické telo na Zemi a naďalej si užívať jednotu s Bohom v nebi. Takto si možno vysvetľovali slová: „…buď vôľa tvoja, ako v nebi, tak i na Zemi.“ Dospeli k záveru, že nebo a zem majú svoj prienik v osobe Ježiša a všetkých, ktorí sú s ním zjednotení. Toto je pre mňa zároveň vysvetlením skutočnosti, že sa toľkí raní kresťania vôbec nebáli smrti.

Možno uvažuješ rovnako ako Efezania. Ak áno, budeš sa radovať zo svojho večného života. Ak nie, pouvažuj s pomocou Ducha Svätého nad dnešným čítaním. Uvedom si všetky prekážky, ktoré ti bránia prijať v srdci túto pravdu. Keď môj počítač správne nefunguje, pravdepodobne bude potrebné aktualizovať operačný systém. Keď nefungujeme tak, ako fungoval Kristus, je to preto, lebo potrebujeme, aby Duch Svätý prepísal pravidlá v našich srdciach. Polož si túto otázku. „Kde som teraz?““

Richard Rohr: Vyhnanstvo ako liminálny priestor – Exhaust as liminal space

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto devätnásty

„Veľká časť práce, ktorú Biblia pripisuje Bohu, smeruje k tomu, aby zaviedla ľudí do liminálneho priestoru, udržala ich tam dosť dlho, aby pochopili niečo nového, a nakoniec ich zase vyviedla späť. Dramatickými symbolmi tohto procesu môžu byť Izraeliti v Egypte, Daniel v jame levovej, falošne obvinená Zuzana, Eliáš v jaskyni, Peter a Pavol vo väzení. Liminálny priestor je oným veľkým miestom učenia, základným momentom premeny.

Mnoho duchovných velikánov usiluje o to, prežiť celý život „na prahu“. Snažia sa žiť na okraji a na periférii systému, aby ich systém nevtiahol do svojich ilúzií a bonusov. Zámerne žijú „v nerovnováhe“ vzhľadom k tomu, čo väčšina z nás považuje sa normálny a zdravý rozum. Spomente si na radikálnu chudobu svätého Františka, dobročinnosť Dorothy Day, na životy takmer všetkých misionárov. Vedia, že nejaká forma vyhnanstva zo zabehnutého poriadku je jediným spôsobom, ako získať hlbšiu múdrosť a širší súcit.

Kto z tých, ktorých poznám, trávi mnoho času v premieňajúcom priestore?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 245.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov