Archív značiek: Paulo Coelho

Paulo Coelho – Rukoväť Bojovníka Svetla 50.

„Bojovník svetla niekedy u seba postráda vieru.
Sú chvíle, kedy neverí v nič. A pýta sa svojho srdca: „Má snáď toľko úsilia vôbec nejaký zmysel?“
Srdce však mlčí. A bojovník si to musí vyriešiť sám.
Hľadá teda príklad. A pripomenie si, že niečím podobným prešiel Ježiš, aby mohol naplno prežiť údel človeka.
„Otče, ak chceš, odním odo mňa tento kalich,“ povedal Ježiš. I on stratil odvahu a statočnosť (zmužilosť), ale nepoľavil.
Bojovník svetla môže byť maloverný, ale ide ďalej a viera sa mu nakoniec vráti.“

Paulo Coelho – Rukoväť Bojovníka Svetla 49.

„Bojovník svetla venuje pozornosť maličkostiam, pretože môžu spôsobiť veľa ťažkostí.
Sebamenší tŕň prinúti pocestného, aby sa zastavil. Malá a neviditeľná bunka môže zničiť zdravý organizmus. Spomienka na prežitú chvíľku strachu zaviní, že zbabelosť sa s každým ránom vracia znovu. Poľaviť v strehu na púhy zlomok sekundy umožní nepriateľovi osudný úder.
Bojovník pozorne sleduje maličkosti. Niekedy je sám k sebe tvrdý, ale v tejto veci neustúpi.
„Diabol prebýva v drobnostiach,“ hovorí staré príslovie Tradície.“

Paulo Coelho: Rukoväť Bojovníka Svetla 48.

„Pri každej činnosti je treba vedieť, čo sa dá očakávať, poznať prostriedky k dosiahnutiu cieľa a svoju schopnosť splniť vytýčenú úlohu.
„Prehlásiť, že sa zrieka plodov, môže iba ten, kto pri splnení všetkých týchto požiadaviek nijako netúži po dosiahnutých výsledkoch a zostáva úplne zaujatý bojom.
Je možné zrieknuť sa plodu, ale toto zrieknutie neznamená ľahostajnosť k výsledku.“
Bojovník svetla s úctou načúva stratégii Gándhího. A nenechá sa zmiasť ľuďmi, ktorí ustavične hlásajú odriekanie len pre to, že nie sú schopný dôjsť k nejakému výsledku.“

Paulo Coelho: Rukoväť Bojovníka Svetla 47.

„Áno,“ počuje Bojovník niečie slová, „ja musím najskôr rozumieť, než sa rozhodnem. Chcem mať slobodu, aby som mohol zmeniť názor.“
Tomuto výroku Bojovník nedôveruje. I on môže chcieť tú istú slobodu, čo mu však nebráni vziať na seba určitý záväzok, napriek tomu, že presne nechápe, prečo to robí.
Každý Bojovník Svetla sa rozhoduje. jeho duša je voľná ako oblaky na nebi, on však sa cíti viazaný svojím snom. Na svojej slobodne zvolenej ceste sa musí prebúdzať v dobe, ktorá sa mu nepozdáva, hovoriť s ľuďmi, ktorí ho ničím neobohatia, prinášať obeti.
Priatelia podotýkajú: „Nie si slobodný.“
Bojovník je slobodný. Vie však, že v otvorenej peci chlieb neupečie.

Paulo Coelho: Rukoväť Bojovníka Svetla 46.

„Bojovník Svetla sedáva so svojimi druhmi okolo ohňa.
Vypráva sa tu o dosiahnutých cieľoch – a cudzinci, ktorí sa ku skupine pripoja, sú vítaní, pretože, všetci sú hrdí na svoj život a na Dobrý boj. Bojovník hovorí s nadšením o ceste, líči, ako odolal určitej výzve, aké riešenie našiel v obtiažnej situácii. Keď vypráva príbehy, odieva svoje slová vášňou a romantizmom.
Niekedy neváha trochu preháňať. Vspomína si, že i jeho predchodcovia občas preháňali.
Preto dobí to isté. Nikdy si však nepletie hrdosť s ješitnosťou a neverí vlastnému preháňaniu.“

Paulo Coelho: Rukoväť Bojovníka Svetla 45.

„Bojovník svetla si uvedomuje dôležitosť intuície.
Uprostred bitky nemá čas myslieť na údery nepriateľa – obráti sa teda k inštinktu a uposlúchne svojho anjela.
V mierových dobách lúšti znamenia, ktoré mu zosiela Boh.
Ľudia hovoria: „Zbláznil sa.“
Alebo: „Žije vete fantázie.“
Alebo tiež: „Ako môže veriť niečomu, čo postráda logiku?“
Bojovník však vie, že intuícia je božským písmom, a ďalej načúva vetru a hovorí s hviezdami.“

Paulo Coelho: Rukoväť Bojovníka Svetla 44.

„Bojovník Svetla má na pamäti minulosť.

Pozná Duchovné hľadanie človeka, vie, že už napísalo niektoré z najlepších stránok histórie.

A niektoré z jej najhorších kapitol: masakre, obeti, tmárstvo. Bolo zneužívané k súkromným cieľom a jeho ideály poslúžili ako štít k strašlivým zámerom.

Bojovník počúval niektoré výhrady: „Ako môžem vedieť, či je tá cesta skutočná?“ A videl, že mnohí ľudia hľadanie zanechali, pretože na túto otázku nemali odpoveď.

Bojovník nepochybuje; riadi sa neklamným poučením:

„Strom poznáš po ovocí,“ povedal Ježiš. Riadi sa týmto pravidlom a nikdy nepochybí.“

Paulo Coelho: Rukoväť Bojovníka Svetla 43.

„Bojovník Svetla stále dbá, aby mu srdce neznečistil pocit nenávisti.

Ak ide do boja, pamätá na Kristove slová: „Milujte svojho nepriateľa.“ A uposlúchne.

Vie však, že odpustiť neznamená všetko prijímať; žiadny bojovník sa nesmie pokoriť – inak stratí zo zreteľa obzor svojich snov.

Súhlasí s tým, že jeho protivníci majú skúšať jeho statočnosť, vytrvalosť a schopnosť rozhodovania. Nútia ho bojovať za svoje sny.

Bojovníka Svetla posilňuje práve skúsenosť boja.“*

Pár poznámok pod čiarou:
*Bojovníka Svetla posilňuje práve skúsenosť boja, ktorá ho môže ale aj oslabiť, zjazviť, oslepiť, zničiť, zabiť. Bez vystavenia sa tejto skúsenosti nemôže rásť v sile, ale vstúpiť do boja znamená prijať možnosť porážky a smrti ako realitu svojho života.

*Bojovník Svetla súhlasí, že jeho protivníci majú skúšať jeho statočnosť, vytrvalosť a schopnosť rozhodovania, no koľko krát zisťuje, že tými protivníkmi, tými nepriateľmi sa stávajú jeho najbližší: partneri, deti, rodičia, súrodenci, priatelia, splubratia, predstavení.

*Bojovník Svetla sa nesmie pokoriť, myslí sa ponížiť. Pokorou je život v pravde, ponižovaním sa sa pravde vzďaľujeme.

Paulo Coelho: Rukoväť Bojovníka Svetla 42

„Každý Bojovník Svetla mnoho krát poklesne na mysli.

Zdá sa mu, že už nič nedokáže vzbudiť elán, po akom túži. Celé večery a noci si musí udržovať dobytú pozíciu a žiadna nová udalosť mu nevracia predchádzajúce nadšenie.

Priatelia podotýkajú: „Jeho boj možno skončil.“

Keď Bojovník počuje ich reči, cíti bolesť a zmätok, pretože vie, že ešte nedošiel tam, kam chcel. Je však húževnatý a nespúšťa zo zreteľa, čo sa rozhodol spraviť.

Vtedy, keď to najmenej čaká, otvoria sa pred ním nové dvere.“

Paulo Coelho: Rukoväť Bojovníka Svetla 41

„Bojovník svetla potrebuje zároveň trpezlivosť i rýchlosť.

Dvoch najväčších strategických chýb sa dopúšťa ten, kto jedná predčasne alebo si nechá újsť príležitosť; bojovník tomu predíde tak, že každú situáciu chápe ako jedinečnú a neuplatňuje cudzie riešenia, návody alebo názory.

Chalífa Muáwija sa opýtal Omara ben al-Áse, aké je tajomstvo jeho jeho značnej politickej obratnosti:

„Vždy si dopredu premyslím ústup, skôr než sa do nejakej záležitosti vložím; naopak nikdy od ničoho neutečiem, sotva som začal.““