PRAMEŇ V TEBE
Denný smerovník
6. Týždeň: Si na severozápadnom brehu Červeného mora

Izraeliti sa ocitajú v pasci medzi armádou a vodnou masou. Nachádzame sa na podobnom mieste; medzi našimi bývalými zvykmi a každodennými disciplínami cvičení. Ak teraz prestaneme, budeme znovu zotročení. Zostaň pevný vo svojej viere.

Položky skutkov:

1. Nájdi si čas na dobrú spoveď.
2. Drž sa meditácií.
3. Vstúp do Slova.
4. Modli sa, aby Pán vyslobodil Teba a Tvoje bratstvo.
5. Modli sa za slobodu všetkých mužov Exodu, tak ako sa oni modlia za Teba.

Otče náš…

Čítanie: Ex 17, 1-7
1 Potom na Pánov rozkaz tiahla celá izraelská pospolitosť po svojich
stanoviskách z púšte Sin a utáborila sa v Rafidim, kde nebolo vody na pitie pre ľud. 2 A ľud doliehal na Mojžiša a vravel: „Daj nám vodu na pitie!“ Ale Mojžiš im odvetil: „Prečo sa vadíte so mnou a prečo pokúšate Pána?“ 3 Ale ľud, ktorý tam dychtil po vode, reptal proti Mojžišovi a vravel: „Načo si nás len vyviedol z Egypta?! Vari na to, aby si mňa, moje deti a môj dobytok umoril smädom?“ 4 Tu Mojžiš volal k Pánovi: „Čo si počnem s týmto ľudom?! Len trošku a ukameňovali by ma!“ 5 Pán odpovedal Mojžišovi: „Predstúp pred ľud, zober si niektorých starších z Izraela, do ruky si vezmi svoju palicu, ktorou si udieral Níl, a choď! 6 Hľa, ja tam budem stáť pred tebou na skale, na Horebe! Udri potom na skalu, vytečie z nej voda a ľud bude môcť piť.“ A Mojžiš urobil tak pred staršími Izraela. 7 Potom nazval to miesto Massa a Meríba, lebo Izraeliti sa tam vadili a pokúšali Pána, keď vraveli: „Je teda Pán medzi nami alebo nie?“

Zamyslenie:

„Je Pán medzi nami alebo nie?“ Dnes si stále kladieme túto otázku,
rovnako ako si ju kládli ľudia v priebehu histórie. Tak často žijeme, akoby Boh neexistoval. Zriedkavo rozmýšľame o jeho prítomnosti a jeho múdrosti, málokedy na neho myslíme, alebo ho chválime a ďakujeme mu za všetko požehnanie v našich životoch. Potom, keď niečo nevychádza je oveľa jednoduchšie obviňovať Boha a so spravodlivým rozhorčením ho obviňovať z nečinného prizerania a nečinnosti. Dnes, Izraeliti zachádzajú tak ďaleko, že skúšajú Boha, dávajú na neho požiadavky a sú veľmi blízko k preklínaniu ho za ich neštastie. Aby preukázal starostlivosť a svoju prozreteľnosť jeho ľudu, prikazuje
Mojžišovi udrieť skalu Áronovou palicou. Keď tak spravil, voda vytryskla zo skaly. Boh nám daroval rovnaký zázrak. Keď Ježiš Kristus visel na kríži
vojak zobral kopiju a vrazil ju do jeho boku, „udierajúc“ ho. Ihneď vyšla krv a voda z jeho boku. Kristus je skala, z ktorej vytryskla voda a krv pre nás. Boh je k nám štedrý. „Je Pán medzi nami alebo nie?“ Odpoveď je áno. On je nielen medzi nami, ale aj v nás. Na rozdiel od Izraelitov, ty, pokrstený Kresťan, máš ducha Krista doslova spočívajúc v tebe. Takže všetko čo potrebuješ ti už bol dané. Kristus to povedal jasne: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.“ (Jn 7, 38) Si smädný? Duch Krista z teba vyviera. Napi sa dnes zo životodarnej vody v tebe a začni z nej žiť. Rozprávaj sa dnes s Pánom ako sa k nej dostať – napiť sa a žiť – z tejto živej vody.

BOH TO MYSLÍ SO SOBOTOU VÁŽNE
Denný smerovník
6. Týždeň: Si na severozápadnom brehu Červeného mora

Izraeliti sa ocitajú v pasci medzi armádou a vodnou masou. Nachádzame sa na podobnom mieste; medzi našimi bývalými zvykmi a každodennými disciplínami cvičení. Ak teraz prestaneme, budeme znovu zotročení. Zostaň pevný vo svojej viere.

Položky skutkov:

1. Nájdi si čas na dobrú spoveď.
2. Drž sa meditácií.
3. Vstúp do Slova.
4. Modli sa, aby Pán vyslobodil Teba a Tvoje bratstvo.
5. Modli sa za slobodu všetkých mužov Exodu, tak ako sa oni modlia za Teba.

Otče náš…

Čítanie: Ex 16, 22-34
V šiesty deň však nazbierali dvakrát toľko jedla, dva gomery na osobu. Tu prišli všetky kniežatá pospolitosti a hlásili to Mojžišovi. A on im povedal: „To je to, čo prikázal Pán: Zajtra je deň odpočinku, svätá sobota Pánova. Čo máte upiecť, upečte, a čo mienite uvariť, uvarte! Ostatné, čo ostane, odložte a uschovajte na zajtra.“ Odložili si teda na zajtra, ako prikázal Mojžiš, a nezosmrdelo sa to, ani červy v tom neboli. A Mojžiš povedal: „Dnes jedzte to, lebo dnes je Pánova sobota, dnes nenájdete vonku nič. Šesť dní to môžete zbierať, v siedmy deň však je sobota, v ten deň toho nebude.“ Keď potom v siedmy deň poniektorí vyšli zbierať, nenašli nič. A Pán povedal Mojžišovi: „Ako dlho sa budete zdráhať zachovávať moje príkazy a zákony? Hľaďte, veď Pán vám dal sobotu! Preto v šiesty deň vám dáva jedlo na dva dni. V sobotu nech každý zostane doma! Nech v siedmy deň nik nevychádza zo svojho miesta!“ A ľud slávil v siedmy deň sobotu. Izraeliti nazvali to (jedlo) mannou. Bolo biele ako koriandrové semiačko a jeho chuť bola ako chuť medového koláča. Nato Mojžiš povedal: „Toto prikazuje Pán: Naplňte tým jeden gomer, nech sa to zachová pre budúce pokolenia, aby videli, aký chlieb som vám dával jesť na púšti, keď som vás vyviedol z egyptskej krajiny.“ A Mojžiš povedal Áronovi: „Vezmi nádobu a nasyp do nej plný gomer manny a ulož ju pred Pánom, aby sa zachovala pre vaše pokolenia!“ Ako Pán prikázal Mojžišovi, Áron to položil pred svedectvo, aby sa to zachovalo. A Izraeliti jedli mannu štyridsať rokov, kým neprišli do obývanej krajiny. Jedli mannu, dokiaľ neprišli k hraniciam krajiny Kanaán. Gomer je desatina efy.

Zamyslenie:

Na šiesty deň bolo ľuďom povedané, aby nazbierali dostatok manny na dva dni aby na siemy deň (Sobotu) mohli oddychovať. Tento príkaz reflektuje pravidlo, ktoré sa nachádza v Genezise: „I požehnal siedmy deň a zasvätil ho, lebo v ňom odpočíval od všetkých diel, ktoré Boh stvoril a urobil.“ (Gn 2, 3) Je to tiež predzvesťou tretieho z desiatich prikázaní (svätiť sobotu), ktoré prídu neskôr v knihe Exodus. Nielen stvorenstvo zachováva Sobotu, ale aj Pán Boh. Všimnite si že manna nie je zosielaná v Sobotu. Niektorí Izraeliti aj tak idú von, aby pozbierali Mannu, ale žiadna tam nie jeSobota je posvätná pre Pána, je to jeho zmluvným znakom s Adamom a on sám ten deň zachováva s posvätným odpočinkom. To nám vraví, že aj v dnešnej dobe, keď oddychujeme v nedeľu, robíme to cielene s Bohom. Hriešny (padlý) človek vybudoval svet, v ktorom je tak zaneprázdnený, že z toho dôvodu nemá čas spočinúť s Bohom, alebo s hocikým iným. Špeciálne v nedele. Vyzerá, že väčšina ľudí si zvolila Nedľu ako čas robiť na záhrade, alebo ísť nakúpiť. Pritom Pán žiada opak. Skús si túto stať lepšie prečítať. Boh žiada od Izraelitov aby nechodili na pole (nerobiť na záhrade) a zbierať mannu (nakupovať potraviny) v Sobotu. To sú iba dva príklady. Dr. Scott Hahn poukazuje na to, že v Genezise, človek aj zvieratá boli obe stvorené v šiesty deň, ale človek bol stvorený pre siedmy deň. Ak človek pracuje v siedmy deň, padá späť do šiesteho dňa a nie je o nič lepší ako zvieratá. Si zotročený telesnými impulzami a ľudskými plánmi? Pripomenie si tvoja manželka po tvojom boku každú nedeľu, že sa vydala za muža, alebo je ponechaná sama, pozerajúc sa von z okna na zviera? Počúvať učenie o nedeľnom odpočinku je pre mužov veľmi náročné. Ale Boh nám zjavil svoju vôľu veľmi jasne cez svoje Slovo. Porozprávaj sa dnes s Bohom o svojej poctivosti s nedeľným odpočinkom. Buď pripravený počuť nepríjemné pravdy od Pána, ktorý chce tvoju absolútnu slobodu. Buď pocitvý. Boh ti poskytne milosť, ktorú potrebuješ aby si splnil jeho príkazy.

CHLIEB ŽIVOTA
Denný smerovník
6. Týždeň: Si na severozápadnom brehu Červeného mora

Izraeliti sa ocitajú v pasci medzi armádou a vodnou masou. Nachádzame sa na podobnom mieste; medzi našimi bývalými zvykmi a každodennými disciplínami cvičení. Ak teraz prestaneme, budeme znovu zotročení. Zostaň pevný vo svojej viere.

Položky skutkov:

1. Nájdi si čas na dobrú spoveď.
2. Drž sa meditácií.
3. Vstúp do Slova.
4. Modli sa, aby Pán vyslobodil Teba a Tvoje bratstvo.
5. Modli sa za slobodu všetkých mužov Exodu, tak ako sa oni modlia za Teba.

Otče náš…

Čítanie: Ex 16, 4 – 21
Vtedy Pán hovoril Mojžišovi: „Hľa, ja vám dám padať chlieb z neba! Ľud
nech potom vychádza a nech si zbiera, koľko bude potrebovať na deň!
Týmto ho chcem podrobiť skúške, či bude kráčať podľa môjho zákona
alebo nie. V šiesty deň však nech odložia z toho, čo donesú: bude toho
dvakrát toľko, ako zbierajú každý deň.“ Mojžiš a Áron povedali všetkým
Izraelitom: „Večer teda spoznáte, že Pán nás vyviedol z egyptskej krajiny.
Ráno zasa uvidíte Pánovu slávu, lebo počul vaše reptanie proti Pánovi: veď čože sme my, že ste proti nám reptali?!“ A Mojžiš dodal: „V tom, že vám Pán dá večer jesť mäso a ráno chlieb na nasýtenie, (spoznáte), že Pán
počul vaše reptanie, ktorým ste sa ozvali proti nemu. Lebo čože sme my?
Nie proti nám ste reptali, ale proti Pánovi!“ Aj Áronovi povedal Mojžiš:
„Povedz celej pospolitosti Izraelitov: „Predstúpte pred Pána, lebo počul
vaše reptanie!“ Keď to Áron oznámil celej pospolitosti Izraelitov, oni sa
dívali na púšť a tu sa zjavila Pánova sláva v oblaku! A pán povedal
Mojžišovi: „Počul som reptanie Izraelitov. Povedz im: „V predvečer budete jesť mäso a ráno sa nasýtite chlebom, aby ste poznali, že ja som Pán, váš Boh!“ A naozaj, večer prileteli prepelice a pokryli táborisko. Ráno zasa bola okolo tábora napadaná rosa a keď sa napadaná rosa vyparila, na povrchu púšte bolo čosi jemné, zrnité jemné sťa srieň na zemi. Keď to Izraeliti zočili, vzájomne si vraveli: „Čo je to!“ Nevedeli totiž, čo by to mohlo byť. Vtedy im Mojžiš povedal: „To je chlieb, ktorý vám dáva Pán jesť. Toto je to, z čoho vám Pán prikazuje nazbierať podľa toho, koľko každý zje, gomer na každú hlavu; podľa počtu vašich duší si naberte, každý pre príslušníkov svojho stanu!“ Izraeliti robili tak a nazbierali jedni menej, iní viac. Potom to odmerali na gomer a tu ten, kto viac doniesol, nemal prebytok a zasa ten, kto menej doniesol, nemal nedostatok. Každý si nazbieral toľko koľko mohol zjesť. A Mojžiš im povedal: „Nech z toho nik nenecháva nič na ráno!“ Oni však nepočúvali Mojžiša a niektorí si z toho nechali (časť) až do druhého rána. Ale skazilo sa to, ukázali sa červy a zapáchalo to. Mojžiš sa preto na nich rozhneval. Tak zbierali ráno čo ráno, každý podľa toho, koľko zjedol. Keď však začalo hriať slnko, rozpúšťalo sa to.

Rozjímanie:

Izraelský ľud, putujúci po púšti a úplne závislý od Božej prozreteľnosti,
volá k nemu, aby ich nasýtil. Keď Boh počul ich modlitbu, odpovie štedro
mannou z neba, ktorá sa zázračne objavuje s rannou rosou. To by malo
znieť povedome. Koľkokrát sme pri svätej omši počuli eucharistickú
modlitbu: „Preto Ťa prosíme, posväť tieto dary rosou svojho Ducha…“?
Rovnako ako Izraeliti sa každý z nás ocitá v púšti života. Aj my voláme k
Bohu aby nás nasýtil. Boh nám bezpochyby dáva to, čo potrebujeme.
Kristus sľubuje: „Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli na púšti mannu a
pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto
bude z neho jesť.“(Ján 6, 48–50). Izraeliti v púšti jedli chlieb, ktorý im dal
Boh. Rovnako sa aj my pri omši modlíme, aby Boh zoslal svojho Ducha a
premenil chlieb a víno na telo a krv Ježiša Krista aby nás navždy nasýtil.
Keď chlieb zostúpil z neba, Izraeliti boli ohromení a pýtali sa: „Čo je to?“
Aj my zažívame rovnaký údiv. Mohol sa Ježiš Kristus naozaj úplne darovať pre našu spásu? Bez manny by Izraeliti neprežili. Môžeme bez Eucharistie skutočne žiť my? Vezmi si túto dôležitú otázku na svoju svätú hodinu.

OTROCTVO SRDCA
Denný smerovník
6. Týždeň: Si na severozápadnom brehu Červeného mora

Izraeliti sa ocitajú v pasci medzi armádou a vodnou masou. Nachádzame sa na podobnom mieste; medzi našimi bývalými zvykmi a každodennými disciplínami cvičení. Ak teraz prestaneme, budeme znovu zotročení. Zostaň pevný vo svojej viere.

Položky skutkov:

1. Nájdi si čas na dobrú spoveď.
2. Drž sa meditácií.
3. Vstúp do Slova.
4. Modli sa, aby Pán vyslobodil Teba a Tvoje bratstvo.
5. Modli sa za slobodu všetkých mužov Exodu, tak ako sa oni modlia za Teba.

Otče náš…

Čítanie: Ex 16, 1 – 3
Keď sa pohli z Elimu, prišla celá izraelská pospolitosť na púšť Sin, ktorá je
medzi Elimom a Sinajom, v pätnásty deň druhého mesiaca po svojom
východe z Egypta. A celá izraelská pospolitosť reptala proti Mojžišovi a
Áronovi na púšti. Izraeliti im vraveli: „Bár by sme boli pomreli Pánovou
rukou v Egypte, keď sme sedávali nad hrncami mäsa a mohli sa najesť
chleba dosýta! Veď vy ste nás vyviedli na túto púšť, aby ste zahubili celú
túto spoločnosť hladom!“

Rozjímanie:

Môže byť ľahké pozerať sa na popredné postavy v Písme a mať zvláštny
pocit nadradenosti, keď zlyhávajú. Tým, že ich príbehy dobre poznáme,
stávajú sa v našej predstavivosti až karikatúrou a s tým prichádza aj pocit
oprávnených predsudkov. Adam hreší a odsudzuje ľudstvo na smrť a
pýtame sa, ako by mohol byť taký slepý. David sa dopúšťa cudzoložstva a
my v sebe živíme pohoršenie nad strašným zlyhaním tohto veľkého
človeka. Svätý Peter popiera Krista a potláčame úsmev na jeho
zbabelosťou. V tomto úryvku je ľahké pozerať sa na týchto unavených, hladných ľudí trpiacich nepohodlím a pomyslieť si: „Aká banda detí.“ Veď sa pozrime na tabuľku výkonov: Boh ich vyslobodil z otroctva, rozdelil Červené more, aby im zabezpečil ich únik, utopili ich utláčateľov a horkú vodu urobil sladkou, aby sa mohli napiť. Napriek tomu všetkému Izraeliti fňukajú. Čo je horšie, chcú sa vrátiť do otroctva, pretože jedlo tam bolo lepšie a mali aspoň nejaké istoty.
V tento tridsiaty deviaty deň boja možno aj môžeš sympatizovať s
požiadavkami izraelského ľudu. Situácia z minulosti pre nich vyzerá dobre a možno aj pre Teba. Izraeliti však vo svojich srdciach určite vedia, že situácia pred odchodom neznamenala len posteľ kde sa môžu vyspať a
pravidelné jedlo. Tiež predstavovala riziko zavraždenia ich detí, pretože
faraón sa cítil ohrozený. Znamenala, že nemohli slobodne ctiť svojho
Boha. Znamenala hrdlačenie pre slávu krajiny, ktorá im nepatrila, a na
počesť bohov pre ktorých neboli stvorení slúžiť. Situácia pred odchodom
bola peklom. V tomto okamihu čelia Izraeliti zásadnému rozhodnutiu: Vrátiť sa k situácii pred odchodom, alebo sa jej naozaj vzdať vo svojich srdciach a mysliach. Svätý Ján Kasián hovorí: „Samotné telesné zrieknutie sa a odchod z Egypta pre nás nebudú mať žiadny význam … ak sa nám súčasne nepodarí zrieknuť sa ho v srdci, čo je vznešenejšie a osožnejšie.“ Ako pokračuješ na tejto ceste so svojimi vášňami, ktoré volajú po stave pred odchodom z otroctva, príjmi ultimátum: rozhodni sa zanechať otroctvo zlozvykov, aby odišlo z Tvojho srdca a mysle. Aby Tvoja vnútorná realita zodpovedala vonkajšej slobode, ku ktorej Ťa Boh priviedol. Cestou modlitby, askézy a bratstva Ťa Pán priviedol k fyzickému odlúčeniu od Egypta (od filmov, peňazí, hier atď.). Ale nie je Tvoje srdce stále ako srdce Izraelitov? Nenaťahuje sa stále k peklu, z ktorého Ťa Pán vyviedol? Keď máš už len jeden deň od 40. dňa, uvedom si rozdiel medzi svojou vonkajšou a vnútornou realitou. Je dôvod, prečo majú tieto duchovné cvičenia deväťdesiat dní, nie iba štyridsať. Je ešte potrebné vykonať viac práce na svojom vnútri. Pred Tebou, rovnako ako pred Izraelitmi leží ešte väčšia sloboda. Poďakuj Pánovi za vonkajší pokrok, ktorý si dosiahol, a pokračuj v jeho nasledovaní aj po 40. dni, v neúnavnom úsilí o vnútornú slobodu až po 91. deň.
Dnešok by sa nemal niesť v znamení sklamania z práce, ktorú je ešte
potrebné urobiť. Mal by to byť deň vďaky za prácu, ktorú vo Tebe Pán
vykonal. Nájdi si dnes čas vo svojej svätej hodine, aby si od Pána dostal
dar radosti. Je na Teba hrdý.

KRÍŽ ROBÍ ŽIVOT SLADKÝM
Denný smerovník
6. Týždeň: Si na severozápadnom brehu Červeného mora

Izraeliti sa ocitajú v pasci medzi armádou a vodnou masou. Nachádzame sa na podobnom mieste; medzi našimi bývalými zvykmi a každodennými disciplínami cvičení. Ak teraz prestaneme, budeme znovu zotročení. Zostaň pevný vo svojej viere.

Položky skutkov:

1. Nájdi si čas na dobrú spoveď.
2. Drž sa meditácií.
3. Vstúp do Slova.
4. Modli sa, aby Pán vyslobodil Teba a Tvoje bratstvo.
5. Modli sa za slobodu všetkých mužov Exodu, tak ako sa oni modlia za Teba.

Otče náš…

Čítanie: Ex 15, 22 – 27
Potom sa Mojžiš s Izraelom pohol od Červeného mora a tiahli cez
púšť Sur. Tri dni šli po púšti a nenašli vodu. Došli do Máry, ale vodu z
Máry piť nemohli, lebo bola horká. Preto sa aj volá Márá (Horkosť).
A ľud reptal proti Mojžišovi: „Čo budeme piť?“ On volal k Pánovi a
Pán mu ukázal drevo a keď ho hodil do vody, vody zosladli. Tam im
dal zákon a právo a tam ich podrobil skúške. A povedal: „Ak budeš
počúvať hlas Pána, svojho Boha, a budeš robiť to, čo je v jeho očiach
správne, a poslúchneš všetky jeho rozkazy a zachováš všetky jeho
ustanovenia, potom ťa nezastihnem takými biedami, akými som
postihol Egypťanov, lebo ja, Pán, som tvoj lekár.“ Nato prišli do
Elimu, kde bolo dvanásť vodných prameňov a sedem paliem. Tam sa
teda utáborili pri vode.

Rozjímanie:

Izraeliti, čerstvo oslobodení z fyzického otroctva a užívajúci si prvé dni svoje hmatateľnej slobody, sa ocitli bez vody a v nehostinnej púšti. Ako sa to udeje ešte mnohokrát, zúfajú si Božej prozreteľnosti a silno naliehajú na Mojžiša, aby riešil ich bezprostrednú potrebu. Prichádzajú k vodám Márá, ale je horká a nechutná. Na vyriešenie problému Boh ukazuje Mojžišovi drevo. Áno, drevo. Ako sleduješ Izraelitov pri ich Exode, snáď začínaš chápať, že mnohé tajomstvá Starého zákona sú do príchodu Krista takmer úplne nezrozumiteľné. Dnešná príhoda s drevom je ukážkovým príkladom. V Novom zákone Kristus ukazuje svojim apoštolom drevo kríža a poveruje ich, aby ho doniesli do života všetkých národov. Táto činnosť, ktorá pokračuje už dve tisícročia, je to, čo robí naše životy – so všetkou ich ťažobou a skúškami, hoci sa môžu zdať horké – sladkými a ľahkými. Predstav si, že sedíš na lavičke v meste vonku v krutej zime. Lavica je priskrutkovaná k zemi na špinavej a rušnej ulici. Zasa raz čakáš na večne meškajúceho kolegu, ktorý Ťa berie do práce. Nemysliac na kríž si sa rozhodol stať sa trudnomyseľným a cynickým. Teraz si predstav, že sedíš na podobnej lavičke vonku v krutej zime. Tentoraz je však lavička zavesená na lane a pohybuje sa. Lavica Ťa vezie na vrchol hory s názvom KT-22. Padá na Teba sneh. Väčšina ľudí by povedala, že je zase nepriaznivé počasie, ale Ty sa ohromne tešíš a si vďačný. Dokonca si zaplatil peniaze, aby si bol v takomto počasí. Prečo? Pretože ak vydržíš sedenie na tejto kruto studenej lavičke a padajúci sneh, budeš mať príležitosť po pás zapadnúť v prašane v Squaw Valley. Ako lyžiar vidíš hodnotu svojej jazdy na sedačkovej lanovke. Aj tento krutý chladný moment je teda sladký. (v angličtine sa pre krutú zimu používa rovnaký výraz ako pre chuť horkosti: „bitter“ – pozn. prekl.) Prostredníctvom očistných cvičení Exodu 90 sa Tvoje čakanie na lavičke v meste stane rovnako sladkým ako jazda lyžiara na sedačkovej lanovke. Cvičenie asketizmu Ti pomôže získať zrak a vidieť príležitosti, ktoré sa skrývajú za Tvojimi stretnutiami s nepríjemnosťami. Iba takéto oči uvidia, že sedenie na studenej lavičke v meste je príležitosťou na zjednotenie utrpenia a stratu kontroly s utrpením kríža. Toto utrpenie potom môže byť pozdvihnuté skrze kríž modlitbou, za Teba, Tvoju rodinu alebo dokonca pre Tvojho večne meškajúceho kolegu, rovnako ako drevo hodené do vody v Márá urobilo horkú vodu sladkou. Tak kríž vhodený do protivenstiev robí trpké utrpenie sladkým.

BOH JE PÁNOM VŠETKÉHO
Denný smerovník
6. Týždeň: Si na severozápadnom brehu Červeného mora

Izraeliti sa ocitajú v pasci medzi armádou a vodnou masou. Nachádzame sa na podobnom mieste; medzi našimi bývalými zvykmi a každodennými disciplínami cvičení. Ak teraz prestaneme, budeme znovu zotročení. Zostaň pevný vo svojej viere.

Položky skutkov:

1. Nájdi si čas na dobrú spoveď.
2. Drž sa meditácií.
3. Vstúp do Slova.
4. Modli sa, aby Pán vyslobodil Teba a Tvoje bratstvo.
5. Modli sa za slobodu všetkých mužov Exodu, tak ako sa oni modlia za Teba.

Otče náš…

Čítanie: Exodus 15:1-21
Vtedy Mojžiš a Izraeliti zaspievali Pánovi túto pieseň: „Spievať budem Pánovi, lebo vznešený, slávne vznešený je: koňa i povoz zmietol do mora. Moja sila a moja udatnosť je Pán a stal sa mi spásou. Toto je môj Boh, budem ho velebiť, Boh môjho otca, budem ho chváliť. Pán je bojovník, Pán je jeho meno. Faraónove vozy a jeho vojsko zmietol do mora a jeho vyberaní vodcovia sa potopili v Červenom mori. Vlny ich pokryli, klesli sťa kameň do hlbín. Tvoja pravica, Pane, čo vynikáš mocou, tvoja pravica, Pane, nepriateľa zasiahla. Svojou nesmiernou vznešenosťou zničil si svojich protivníkov, vyslal si svoj hnev, čo ich strávil sťa plevu. Dychom tvojho rozhorčenia nahromadili sa vody, prúdy ako hrádza stáli, nakopili sa vprostred mora vlny. Nepriateľ si povedal: »Zaútočím, dochytím, rozdelím korisť, uhasí sa moje zúrenie. Vytasím svoj meč, zmocní sa ich moja ruka.« Zadul si svojím vetrom: pokrylo ich more, potopili sa sťa olovo vo vodách búrlivých. Kto je rovný tebe medzi bohmi, Pane, kto je rovný tebe, čo vynikáš svätosťou? Si hrozný v pochvalných činoch a robíš zázraky. Vystrel si svoju pravicu a zem ich prehltla. Vo svojej priazni si viedol ľud, čo si vykúpil, svojou silou si ho viedol k svojmu svätému príbytku. Dopočuli sa národy a zhrozili sa: obyvateľov Filištínska pochytila hrôza. Vtedy sa preľakli kniežatá Edomu, vojvodcov moabských prenikol strach. Stŕpli kanaánski obyvatelia všetci, doľahla na nich úzkosť a strach: pre silu tvojho ramena stuhli na kameň. Tak prechádzal tvoj ľud, Pane, tak prechádzal ľud, ktorý si si prisvojil. Voviedol si ich a osadil si ich na svojom vlastnom vrchu, na mieste, ktoré si prichystal za bývanie sebe, Pane, vo svätyni, ktorej základy kládli tvoje ruky. Pán bude kraľovať naveky a navždy!“ Keď teda faraónove kone s vozmi a záprahmi vošli do mora, Pán dal morským vodám privaliť sa na nich, kým Izraeliti prešli stredom mora po suchu. Aj Áronova sestra, prorokyňa Mária, vzala do rúk bubienok a všetky ženy išli za ňou s bubienkami a s tancom. Mária im predspevovala: „Spievajte Pánovi, lebo je veľmi vznešený! Koňa i pohoniča hodil do mora.“

Zamyslenie:

Konečne po tak dlhom konflikte si židovský národ užíva veľký dar slobody. Takto premožení, aj Mojžiš aj jeho sestra Miriam, prepuknú do spievania piesne, ktorá sa spieva vždy po tom, čo Boh oslobodí človeka zo zúfalstva a smrti. Je to nová pieseň. Nová pieseň sa spieva vždy, keď Pán prinesie nejaké nové vyslobodenie (Napríklad: Mojžiš po červenom mori, Dávid po tom, čo bol oslobodení od svojich nepriateľov…). Môžme to vidieť aj po Kristovom víťazstve na kríži v knihe Zjavenia: „…a spievali novú pieseň: „Hoden si vziať knihu a otvoriť jej pečate, lebo si bol zabitý a svojou krvou si Bohu vykúpil ľudí z každého kmeňa, jazyka, ľudu a národa a urobil si ich kráľovstvom a kňazmi nášmu Bohu; a budú kraľovať
na zemi.“ (Zjv 5,9-10) Kristus bol zabitý a svojou krvou oslobodil celé ľudstvo z moci zla. Sloveso „vyslobodiť“ sa vzťahuje na prvý Exodus, vyslobodenie Izraela z egyptského otroctva. Mojžiš spieva: „Kto je rovný tebe medzi bohmi, Pane, kto je rovný tebe, čo vynikáš svätosťou? Si hrozný v pochvalných činoch a robíš zázraky. ystrel si svoju pravicu a zem ich prehltla.“ Boh oslobodzuje jeho ľud od nadvlády a vplyvu mnohých bohov Egypta – realizuje to, čo mal v úmysle urobiť od začiatku. Mali by sme uvažovať o mnohých „bohoch“, ktorí stále pokračujú vo vláde nad našimi životmi. Exodus má zlomiť naše puto s týmito bohmi a usporiadať naše životy k jedinému pravému Bohu. Človek je veľkolepý (ang. magnificent) – slovo odvodené z latinčiny: magnus = „veľký“ a facere = „robiť“. Človek sa stal veľkolepým, pretože bol stvorený pre Boha … iba pre Boha. To je osud človeka. Prijmi preto Exodus a oddeľ sa od falošných a prázdnych bohov, ktorí nás sužujú v tomto svete. A je príliš veľa toho, čo by sme mali dosiahnuť sami so sebou, mali by sme, s veľkou dôverou, prosiť Boha, aby nás oslobodil zo zovretia všetkého, čo je nepravdivé a čo útočí na Boha, ktorý nás stvoril a nikdy nás neprestane zahŕňať všetkými dobrými vecami.

MOC KRSTU
Denný smerovník
6. Týždeň: Si na severozápadnom brehu Červeného mora

Faraón a jeho armáda opustili Egypt a neúnavne prenasledujú Izraelitov. Práve keď si Izraeliti mysleli, že sú už úplne slobodní, ocitajú sa uväznení medzi rozzúrenou armádou a zdanlivo nepriechodnou vodnou plochou. Stratiť v tomto okamihu nádej znamená rezignovať na Boha a bude mať za následok otroctvo ťažšie ako kedykoľvek predtým. Nachádzame sa na podobnom mieste. Naše staré zvyky na nás doliehajú. Ak stratíme vieru, skončíme a vrátime sa, budeme znovu zotročení. Ak však zostaneme pevní vo svojej viere, Pán nás povedie cez vody. Očistí nás a oddelí od našich nepriateľov, ako nikdy predtým. Čo si vyberieš tento týždeň Ty?

Položky skutkov:

1. Nájdi si čas na dobrú spoveď. Ak si sa naposledy spovedal krátko po začiatku Exodu alebo skôr, ako sa začal, je ideálny čas na návrat. Hriech „zraňuje a oslabuje samého hriešnika, ako aj jeho vzťahy s Bohom a s blížnym“ (KKC 1459). Preto sú hriech a čo je dôležitejšie účinky hriechu, v príkrom rozpore s cieľmi sledovanými v Exode 90. Zisti, kedy spovedajú vo vašej farnosti a nájdi si čas na prijatie milosti, ktorú Ti Pán chce dať na ceste týmto Exodom ,
2. Drž sa meditácií. Na tejto ceste zostaň spojený so svojimi bratmi. Nepodvádzaj pri tomto Exode sám seba. Drž sa každodennej meditácie.
3. Vstúp do Slova. Kristus je tým Slovom, ktoré čítaš v úvahách o Písme každý deň. Nečítaj však iba slová, vstúp do Slova. Slovo je živé. Je to človek, s ktorým môžeš viesť rozhovor. Osoba, ktorá hovorí konkrétne s Tebou. Vstupuj do Slova každý deň počúvaním toho, čo Ti Pán chce povedať v Tvojej konkrétnej životnej situácii.
4. Modli sa, aby Pán vyslobodil Teba a Tvoje bratstvo.
5. Modli sa za slobodu všetkých mužov Exodu, tak ako sa oni modlia za teba.

Otče náš…

Čítanie: Ex 14, 21 – 31
Mojžiš však vystrel ruku nad more a Pán ho celú noc prudkým východným vetrom rozháňal a more vysušil. Takto sa voda rozdelila a Izraeliti prešli stredom mora po suchu, kým vody boli pre nich ako múr na ich pravici a ľavici. Egypťania ich však prenasledovali a všetky faraónove kone, vozy a záprahy pustili sa za nimi doprostred mora. V čase rannej stráže Pán hľadel v ohňovom a oblačnom stĺpe na Egypťanov a egyptské vojsko uviedol do zmätku. Spôsobil tiež, že im kolesá z vozov odpadávali a že len s ťažkosťou mohli napredovať. Tu Egypťania vraveli: „Utekajme pred Izraelitmi! Veď Pán bojuje za nich proti Egypťanom!“ A Pán povedal Mojžišovi: „Vystri ruku nad more, aby sa vody zliali na Egypťanov, na ich vozy a na ich záprahy!“ I vystrel Mojžiš ruku nad more a more sa za rána vrátilo na svoje pôvodné miesto, a pretože Egypťania utekali práve proti nemu, Pán tak zahnal Egypťanov doprostred mora. Vody sa vrátili späť a zavalili vozy, záprahy a všetky faraónove vojská, ktoré sa za nimi pustili do mora. Nezostal z nich ani len jeden. Izraeliti však po suchu prešli stredom mora, kým vody po ich pravici a ľavici stáli ako múr. Takto Pán v ten deň vyslobodil Izrael z rúk Egypťanov a Izrael videl mŕtvych Egypťanov ležať na morskom pobreží. Izrael teda videl veľký zázrak, ktorý Pán urobil na Egypťanoch. Ľud sa bál Pána a dôveroval Pánovi i jeho služobníkovi Mojžišovi.

Rozjímanie:

Nemalo by byť žiadnym prekvapením, že udalosť v dnešnom úryvku z Písma slúži ako predobraz krstu. Izraeliti, povolaní k dôvere a viere v Boha, kráčajú k vode. Vchádzajú ako muži utláčaní Egypťanmi a na druhú stranu vystupujú vyslobodení. Pri kresťanskom krste kráča k vodám krstného prameňa nepokrstený človek, vyzývaný k dôvere a viere v Boha. Vstúpi ako človek utláčaný zovretím hriechu a smrti a vyjde na druhú stranu vyslobodený. Je to možné vďaka tomu, že nad vodami sa vznáša Duch Svätý (ako to robil keď bol pokrstený Ježiš) a tvorí nás nanovo. Pri pohľade na túto udalosť v dnešnom Písme vidíme niečo podobné: „Pán more celú noc prudkým východným vetrom rozháňal…“ Vietor tu slúži ako obraz Ducha Svätého. Podobne ako pri kresťanskom krste, sa nad vodami vznáša Duch Svätý, čo umožňuje oslobodenie Izraelitov. Rozdelenie Červeného mora ukazuje moc Ducha Svätého, to znamená moc Boha. Táto udalosť spôsobí, že sa Izraeliti boja Pána a uveria v neho (porov. Ex 14,31). Ešte dnes sa židovský ľud rozpomína na túto spásonosnú udalosť, aby si spomenul na Boží veľký plán s nimi. Pozerajú sa na ňu a pripomínajú si, že sú Božími prvorodenými a on je ich Bohom. Nepodceňuj svoj krst. Radšej si ako Izraeliti pripomínaj túto spasiteľnú udalosť a uvedomuj si, že Boh má aj s Tebou veľký plán. Nech Ti neustále slúži ako pripomienka, že si Božím synom a on je Tvojim Bohom. Vo všetkých vchodoch katolíckych kostolov po celom svete sú malé nádobky so svätenou vodou. Sú tieto sväteničky len na to, aby si si v nich bezmyšlienkovite navlhčil svoje prsty a zanechal na tričku vlhké škvrny? V žiadnom prípade. Zakaždým, keď si ponoríš prsty do sväteničky, spomeň si na milosti svojho krstu. Použi svätenú vodu ako pripomenutie, že Boh má s Tebou veľký plán, že si Božím synom a že je Tvojim Bohom. Praktické, nie?. Do dnešnej svätej hodiny si zober tieto tri skutočnosti – Boží plán s Tebou, Tvoje synovstvo a Božie božstvo. Pozvi Pána, aby Ti o každej z nich povedal viac novým a hlbokým spôsobom.

TÚŽBY SRDCA
Týždeň 5: Si na východ od Egypta, utekáš do púšte.

Izraeliti zabili Egyptského boha (jahňa) a verejne natreli jeho krvou veraje svojich dverí. Práve vchádzaš na púšť a poslúži ti dobre aby si zotrval blízko k Bohu a svojmu bratstvu.

Položky skutkov na tento týždeň:

1. Vzdaj sa kontroly.
2. Skontaktuj sa so svojou kotvou.
3. Pamätaj na svoje „Prečo“.
4. Prečítaj si Poľnú príručku.
5. Modli sa, aby Pán dal vyslobodenie tebe a tvojmu bratstvu.
6. Modli sa za slobodu pre všetkých mužov v Exode, tak ako sa aj oni modlia za teba.

Otče náš…

Čítanie: Ex 14,10-20
Keď sa faraón približoval, Izraeliti zdvihli oči a videli, že Egypťania tiahnu
za nimi. Tu sa ich zmocnil veľký strach a volali k Pánovi. A Mojžišovi vraveli: „Či nebolo v Egypte hrobov, keď si nás zobral so sebou umrieť na
púšti?! Čo si nám to urobil, že si nás vyviedol z Egypta? Nehovorili sme ti o tom v Egypte, keď sme ti vraveli: „Nechaj nás na pokoji, budeme slúžiť
Egypťanom!“ Veď lepšie by nám bolo slúžiť v Egypte, ako zomrieť na
púšti!“ Tu Mojžiš povedal ľudu: „Nebojte sa! Len vytrvajte a uvidíte
Pánovu záchranu, ktorú dnes uskutoční pre vás. Lebo ako dnes vidíte
Egypťanov, tak ich už neuvidíte naveky. Pán bude za vás bojovať, vy sa
budete len diviť.“ A pán povedal Mojžišovi: „Čo voláš ku mne? Rozkáž
Izraelitom, aby sa pohli! Zdvihni svoju palicu a vystri ruku nad more a
rozdeľ ho, aby Izraeliti mohli prejsť stredom mora po suchu! Ja však zatvrdím srdce Egypťanov, aby sa hnali za vami. A tak ukážem svoju moc na faraónovi a na celom jeho vojsku, na jeho vozoch a na jeho záprahoch, aby Egypťania poznali, že ja som Pán, keď ukážem na faraónovi, na jeho vozoch a na jeho záprahoch svoju moc.“ Nato Boží anjel zmenil svoje miesto. Predtým šiel pred izraelskými vojmi a teraz sa odobral za ne. Aj oblačný stĺp zmenil svoje miesto spopred nich a postavil sa za nich. Takto sa dostal medzi egyptské vojsko a medzi izraelské vojsko. A oblak bol na jednej strane temný, na druhej osvetľoval noc, a tak sa celú noc nedalo k tamtým priblížiť.

Rozjímanie:

Udalosť z úryvku je všeobecne známa: zázračné rozdelenie vôd Červeného mora. Zahnaní do kúta reagujú Izraeliti so zjavnou nedôverou. Boh prehovorí k Mojžišovi a hovorí niečo fascinujúce: „Čo voláš ku mne?“ Je to zvláštne, pretože sa zdá, akoby Boh odpovedal na niečo, čo povedal Mojžiš… ale Mojžiš nepovedal nič. Boh pozná túžby ľudského srdca a práve tieto túžby s ním hovoria. Aká útecha. Aj keď nevieme, o čo žiadať (alebo možno aj keď žiadame o zlú vec), Boh nás pozná lepšie ako my sami seba. Aj keď si myslíme, že za svoje obete chceme odmenu, Boh chce to, čo pre seba skutočne chceme. Naozaj nechceme mať pomíňajúce potešenia z netflixového flámu. Naozaj nechceme pivo. V skutočnosti nechceme mať trip z veľkého zisku na trhu alebo z úrody na poli. Chceme radosť. Chceme slobodu. Chceme žiť život, ktorý stojí za to žiť. Tvoje uši môžu byť hluché k tichým výkrikom Tvojho srdca k Bohu: „Daj mi radosť!“ Napriek tomu ich Boh počuje a on sa Ťa pýta: „Čo voláš ku mne?“ Boh Ti hovorí: „Pohni sa vpred.“ Je ťažké vnímať jeho slová, keď sa obavou pozeráš na more. Ale naber odvahu! Jeho plán je väčší, ako si dokážeš predstaviť, a on bude stále s Tebou. Dnes počas svätej hodiny venuj čas rozhovoru s Bohom o svojich túžbách. Počúvaj, keď Ti odhalí, čo je pod povrchom Tvojich túžob. Počúvaj, keď Ti odhalí, čo skutočne prinesie radosť Tebe a dobro Tvojej rodine a farnosti.

S VIEROU NASLEDUJ BOHA
Týždeň 5: Si na východ od Egypta, utekáš do púšte.

Izraeliti zabili Egyptského boha (jahňa) a verejne natreli jeho krvou veraje svojich dverí. Práve vchádzaš na púšť a poslúži ti dobre aby si zotrval blízko k Bohu a svojmu bratstvu.

Položky skutkov na tento týždeň:

1. Vzdaj sa kontroly.
2. Skontaktuj sa so svojou kotvou.
3. Pamätaj na svoje „Prečo“.
4. Prečítaj si Poľnú príručku.
5. Modli sa, aby Pán dal vyslobodenie tebe a tvojmu bratstvu.
6. Modli sa za slobodu pre všetkých mužov v Exode, tak ako sa aj oni modlia a teba.

Otče náš…

Čítanie: Ex 13,17 – 14,9
Keď teda faraón prepustil ľud, Boh ho neviedol po ceste cez filištínsku krajinu – hoci bola najkratšia -, lebo Boh povedal: „Aby ľud azda neoľutoval, keby videl pred sebou boj, a aby sa potom nevrátil do Egypta!“ Preto Boh viedol ľud okľukou, cestou po púšti popri Červenom mori. Izraeliti vyšli z Egypta v bojovej zostave. Mojžiš vzal so sebou aj Jozefove kosti. On dal totiž Izraelitom slávnostne prisahať: „Pán sa vás istotne ujme. Potom odneste odtiaľto moje kosti so sebou.“ Keď odišli zo Sokotu, utáborili sa v Etame, na okraji púšte. Pán šiel pred nimi cez deň v oblačnom stĺpe, aby im ukazoval cestu, v noci zasa v ohnivom stĺpe, aby im svietil, takže mohli dňom i nocou putovať. A nikdy nezmizol oblačný stĺp cez deň, ani ohnivý stĺp v noci spopred ľudu. Pán hovoril Mojžišovi: „Rozkáž Izraelitom zmeniť smer a utáboriť sa pri Pihachirote medzi Magdalom a morom! Naproti Belsefonu sa utáboríte, pri mori! Faraón si bude totiž myslieť o Izraelitoch: Iste poblúdili v kraji, púšť ich má v objatí! A ja opäť zatvrdím faraónovo srdce a bude sa hnať za vami. Potom faraónovi a všetkému jeho vojsku ukážem svoju moc a Egypťania spoznajú, že ja som Pán!“ A urobili tak. Keď egyptskému kráľovi oznámili, že ľud utiekol, zmýšľanie faraóna i jeho služobníkov sa obrátilo proti ľudu a vraveli: „Čo sme to len urobili, že sme prepustili Izraelitov zo svojich služieb?!“ I dal zapriahnuť do svojho voza a svoj (bojový) ľud vzal so sebou, šesťsto vybraných vozov s inými egyptskými vozmi a na každom z nich udatných bojovníkov. Pán zatvrdil srdce egyptského kráľa, faraóna, takže sa pustil za Izraelitmi, hoci Izraeli odišli pod ochranou zdvihnutej ruky. Egypťania sa hnali za nimi a všetky faraónove vozy a záprahy s vojskom ich zastihli, keď táborili pri mori pri Pihachirote naproti Belsefonu.

Rozjímanie:

Dostali ste sa na pobrežie Červeného mora. Jedným smerom sa otvoril krásny výhľad. Druhým smerom je rozzúrená armáda, ktorá vás chce zajať alebo zabiť. Táto scéna bola realitou pre Izraelitov vo fyzickom svete. Aj dnes pre nás zostáva skutočnosťou, ale v duchovnej oblasti. Kardinál Jean Daniélou napísal o konflikte medzi katechumenom (nekresťania, ktorí sa pripravujú na krst) a nepriateľom, Satanom. Verne opisuje, čo oko nevidí a duch ešte nemusí byť schopný vnímať: Štyridsať dní pôstu je pre katechumenov časom skúšky, časom vážneho konfliktu, kedy sa Satan a jeho anjeli snažia udržať dušu vo svojej moci. Toto nie je rečnícky obraz, ale treba to chápať v doslovnej realite: Keďže neveriaci nielen že nepozná kresťanské zjavenie, ale je aj podriadený aktívnej nadvláde síl temnoty a je treba vytrhnúť ho z ich zo zajatia… Každé obrátenie preto v sebe skrýva určitú mieru dramatického konfliktu a všetky misionárske činnosti sa podieľajú na charaktere tohto tajomstva. Nie je to len podanie evanjeliového posolstva vo forme vhodnej pre každú z rôznych nekresťanských kultúr, ale aj vstúpenie do boja s mocami zla. A operácie tejto vojny sa odohrávajú na nadprirodzenom poli. Patria k tajomstvu svätosti. Je to skrze modlitbu a pokánie, keď sú vyhnaní diabli. Pokiaľ tento aspekt veci ignorujeme, nechápeme podstatu misijnej práce. Dokonca aj po Kristovom víťazstve ľudská stránka tých, ktorí nie sú jeho, je uväznená: rozpučil hlavu hada, ale jeho zbytky sa ešte krútia, aby sa zmocnili národov zeme. Satan, vidiac svoj korisť, že sa chystá utiecť, zdvojnásobil svoje úsilie proti katechumenovi. Počas štyridsiatich dní sa však posilňuje aj Kristovo držanie. Diabol však neustále udržiava svoj nátlak až do samotného okamihu Veľkonočnej vigílie a až ku okraju krstného prameňa. Potom a len potom sa stane nemožné; more je rozostúpi… Ako sa rozostúpili vody pre Izraelitov a ako sa otvorili brány smrti pre Pána Ježiša, tak katechumen vstupuje do vôd krstu, koná svoj prechod, zanecháva za sebou faraóna a jeho vojsko, diabla a jeho anjelov, a vyjde na druhej strane. Je spasený. Spasený, to znamená, skoro doslovne, ako keď sa stroskotanec dostane na suchú zem. [11] Krst, ktorý nám bol daný pre našu spásu, je viac než len jednoduchý obrad. Je to viac ako povera. Je to spásonosné Božie dielo. Keď dnes stojíš pri Červenom mori, premýšľaj o svojej situácii. Ak budeš pokračovať v nasledovaní Pána, môže sa utopiť v obrovskej mase vody, teda v prípade, že Pán nemá lepší plán, ktorý ešte nevidíš. Druhou možnosťou je zastaviť sa a vrátiť sa späť. Ak si vyberieš túto možnosť, budeš znova zotročený, alebo v horšom prípade prídeš o život. Dnes je deň a môžeš skončiť. Môžeš sa vrátiť. Čo si vyberieš? Vrátiš sa späť alebo budeš dôverovať Bohu a vykročíš vpred?

SI KŇAZOM
Týždeň 5: Si na východ od Egypta, utekáš do púšte.

Izraeliti zabili Egyptského boha (jahňa) a verejne natreli jeho krvou veraje svojich dverí. Práve vchádzaš na púšť a poslúži ti dobre aby si zotrval blízko k Bohu a svojmu bratstvu.

Položky skutkov na tento týždeň:

1. Vzdaj sa kontroly.
2. Skontaktuj sa so svojou kotvou.
3. Pamätaj na svoje „Prečo“.
4. Prečítaj si Poľnú príručku.
5. Modli sa, aby Pán dal vyslobodenie tebe a tvojmu bratstvu.
6. Modli sa za slobodu pre všetkých mužov v Exode, tak ako sa aj oni modlia za teba.

Otče náš…

Čítanie: Ex, 13, 1-16
Pán povedal Mojžišovi: „Zasväť mi všetko prvorodené, čo u Izraelitov otvára materské lono, či už u ľudí alebo u dobytka! To bude moje.“ Mojžiš potom hovoril ľudu: „Pamätajte si tento deň, v ktorý ste odišli z Egypta, z domu otroctva, keď vás Pán odtiaľ vyviedol mocnou rukou. Preto sa nesmie jesť nič kysnuté. Dnes odchádzate, v mesiaci abíb. Keď ťa Pán vovedie do krajiny Kanaánčanov, Hetejcov, Amorejčanov, Hevejcov a Jebuzejcov, ktorú ti chce dať, ako to pod prísahou sľúbil tvojim otcom, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom, vtedy budeš zachovávať tento zvyk v tomto mesiaci. Sedem dní budeš jesť nekvasené chleby a na siedmy deň bude Pánov sviatok. Sedem dní sa budú jesť nekvasené chleby a nesmie byť nič kysnuté vidieť v celom tvojom okolí; kysnuté cesto sa nesmie nájsť u teba. V ten deň povieš svojmu synovi: „To sa robí pre to, čo pre mňa urobil Pán, keď som vyšiel z Egypta.“ A nech je to znamením na tvojej ruke a znakom medzi tvojimi očami, aby bol v tvojich ústach Pánov zákon, lebo Pán ťa mocnou rukou vyviedol z Egypta. A tento predpis budeš zachovávať rok čo rok v určený čas. Keď ťa Pán vovedie do krajiny Kanaánčanov, ako odprisahal tvojim otcom, a keď ti ju dá, všetko, čo otvára materské lono, odstúpiš Pánovi. Čo bude prvorodené medzi tvojimi zvieratami a čo bude mužského pohlavia, všetko bude patriť Pánovi. Prvorodeného osla zameníš ovcou, ak ho nezameníš, zabiješ ho. Každého prvorodeného zo svojich detí vykúpiš. A keď sa ťa v budúcnosti tvoj syn opýta: „Čo to znamená?“, odpovieš mu: „Pán nás silnou rukou vyviedol z Egypta, z domu otroctva. Keďže sa faraón zdráhal prepustiť nás, Pán pobil všetko prvorodené v egyptskej krajine, od prvorodeného u ľudí až po prvorodené z dobytka. Preto teraz obetujem Pánovi všetko, čo otvára materské lono, ak je mužského pohlavia, a vykupujem každého svojho prvorodeného syna. A nech je to znamením na tvojej ruke a znakom medzi tvojimi očami, lebo silnou rukou nás Pán vyviedol z Egypta.“

Rozjímanie:

Toto vykúpenie alebo „spätné vykúpenie“ prvorodeného syna bude pre
Izraelitov sústavnou pripomienkou, že v noci, keď odišli z Egypta, Boh ušetril ich prvorodených synov, ale neušetril prvorodených synov Egypťanov. Prvorodení Izraela boli triedou služobníkov oltára alebo aj rádom kňazov. Túto výsadu si zachovajú až do strašne nešťastného incidentu so zlatým teľaťom, keď im bude táto česť odobraná a daná kmeňu Léviho. V Novej zmluve bude službu kňaza zastávať Ježiš Kristus – najmä na Veľký piatok, keď bude kňazom aj obeťou. Tento čin zmení všetko. Po víťazstve Krista nad hriechom a smrťou sa celé ľudstvo pokrstené v Krista stane členom jeho kňazskej triedy (pozri Zjavenie 5,10) (hoci toto všeobecné kňazstvo sa líši od vysväteného služobného kňazstva). Prečo je to dôležité? Pretože kňaz obetuje. To znamená, že aj Ty, člen všeobecného kňazstva, by si mal obetovať. Akú obetu? Svätý Pavol Ti hovorí: „Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu.“ (Rimanom 12,1). Tieto duchovné cvičenia, ktoré si teraz konáš, sú obetou Bohu. Tým, že každý deň vykonávaš disciplíny týchto cvičení so správnym úmyslom, formuješ zo seba dobrého a hodného kňaza Ježiša Krista. Hovor s Pánom o Tvojej úlohe všeobecného kňaza. Vypočuj si, čo hovorí o posvätení Tvojho dňa a konaní dokonalej obety za druhých vďaka asketickým disciplínam, ktoré si sa rozhodol prijať. Dovoľ mu, aby Ti dal zmysluplnejšie a hlbšie pochopenie obety.