Archív značiek: Exodus 90 40. deň

Exodus 90 40. deň

CHLIEB ŽIVOTA
Denný smerovník
6. Týždeň: Si na severozápadnom brehu Červeného mora

Izraeliti sa ocitajú v pasci medzi armádou a vodnou masou. Nachádzame sa na podobnom mieste; medzi našimi bývalými zvykmi a každodennými disciplínami cvičení. Ak teraz prestaneme, budeme znovu zotročení. Zostaň pevný vo svojej viere.

Položky skutkov:

  1. Nájdi si čas na dobrú spoveď.
  2. Drž sa meditácií.
  3. Vstúp do Slova.
  4. Modli sa, aby Pán vyslobodil Teba a Tvoje bratstvo.
  5. Modli sa za slobodu všetkých mužov Exodu, tak ako sa oni modlia za Teba.

Otče náš…

Čítanie: Ex 16, 4 – 21
Vtedy Pán hovoril Mojžišovi: „Hľa, ja vám dám padať chlieb z neba! Ľud
nech potom vychádza a nech si zbiera, koľko bude potrebovať na deň!
Týmto ho chcem podrobiť skúške, či bude kráčať podľa môjho zákona
alebo nie. V šiesty deň však nech odložia z toho, čo donesú: bude toho
dvakrát toľko, ako zbierajú každý deň.“ Mojžiš a Áron povedali všetkým
Izraelitom: „Večer teda spoznáte, že Pán nás vyviedol z egyptskej krajiny.
Ráno zasa uvidíte Pánovu slávu, lebo počul vaše reptanie proti Pánovi: veď čože sme my, že ste proti nám reptali?!“ A Mojžiš dodal: „V tom, že vám Pán dá večer jesť mäso a ráno chlieb na nasýtenie, (spoznáte), že Pán
počul vaše reptanie, ktorým ste sa ozvali proti nemu. Lebo čože sme my?
Nie proti nám ste reptali, ale proti Pánovi!“ Aj Áronovi povedal Mojžiš:
„Povedz celej pospolitosti Izraelitov: „Predstúpte pred Pána, lebo počul
vaše reptanie!“ Keď to Áron oznámil celej pospolitosti Izraelitov, oni sa
dívali na púšť a tu sa zjavila Pánova sláva v oblaku! A pán povedal
Mojžišovi: „Počul som reptanie Izraelitov. Povedz im: „V predvečer budete jesť mäso a ráno sa nasýtite chlebom, aby ste poznali, že ja som Pán, váš Boh!“ A naozaj, večer prileteli prepelice a pokryli táborisko. Ráno zasa bola okolo tábora napadaná rosa a keď sa napadaná rosa vyparila, na povrchu púšte bolo čosi jemné, zrnité jemné sťa srieň na zemi. Keď to Izraeliti zočili, vzájomne si vraveli: „Čo je to!“ Nevedeli totiž, čo by to mohlo byť. Vtedy im Mojžiš povedal: „To je chlieb, ktorý vám dáva Pán jesť. Toto je to, z čoho vám Pán prikazuje nazbierať podľa toho, koľko každý zje, gomer na každú hlavu; podľa počtu vašich duší si naberte, každý pre príslušníkov svojho stanu!“ Izraeliti robili tak a nazbierali jedni menej, iní viac. Potom to odmerali na gomer a tu ten, kto viac doniesol, nemal prebytok a zasa ten, kto menej doniesol, nemal nedostatok. Každý si nazbieral toľko koľko mohol zjesť. A Mojžiš im povedal: „Nech z toho nik nenecháva nič na ráno!“ Oni však nepočúvali Mojžiša a niektorí si z toho nechali (časť) až do druhého rána. Ale skazilo sa to, ukázali sa červy a zapáchalo to. Mojžiš sa preto na nich rozhneval. Tak zbierali ráno čo ráno, každý podľa toho, koľko zjedol. Keď však začalo hriať slnko, rozpúšťalo sa to.

Rozjímanie:

Izraelský ľud, putujúci po púšti a úplne závislý od Božej prozreteľnosti,
volá k nemu, aby ich nasýtil. Keď Boh počul ich modlitbu, odpovie štedro
mannou z neba, ktorá sa zázračne objavuje s rannou rosou. To by malo
znieť povedome. Koľkokrát sme pri svätej omši počuli eucharistickú
modlitbu: „Preto Ťa prosíme, posväť tieto dary rosou svojho Ducha…“?
Rovnako ako Izraeliti sa každý z nás ocitá v púšti života. Aj my voláme k
Bohu aby nás nasýtil. Boh nám bezpochyby dáva to, čo potrebujeme.
Kristus sľubuje: „Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli na púšti mannu a
pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto
bude z neho jesť.“(Ján 6, 48–50). Izraeliti v púšti jedli chlieb, ktorý im dal
Boh. Rovnako sa aj my pri omši modlíme, aby Boh zoslal svojho Ducha a
premenil chlieb a víno na telo a krv Ježiša Krista aby nás navždy nasýtil.
Keď chlieb zostúpil z neba, Izraeliti boli ohromení a pýtali sa: „Čo je to?“
Aj my zažívame rovnaký údiv. Mohol sa Ježiš Kristus naozaj úplne darovať pre našu spásu? Bez manny by Izraeliti neprežili. Môžeme bez Eucharistie skutočne žiť my? Vezmi si túto dôležitú otázku na svoju svätú hodinu.