Archív značiek: Prítomný okamih

Z Centra pre akciu a kontempláciu od Richarda Rohra: Sustained Breath by Breath

Tak nádherné svedectvo o Božej prítomnosti…

Sustained Breath by Breath

CAC teacher James Finley shares how he experienced “the oneness of presence that alone is ultimately real” when he was a monk at the Abbey of Gethsemane:

One day as I walked back and forth in the loft of the barn reading the Psalms, I began to realize that what we tend to think of as the air is actually God. In a subtle, interior way I sensed that I was walking back and forth in the atmospheric, all-encompassing presence of God, who was sustaining me breath by breath….

The most intimate depth of this awakening moment was a simple awareness that God, who was sustaining my life breath by breath, knew me through and through as mercy within mercy within mercy. I was so overtaken by the intimate depths of my very presence being accessed by the presence of God in this way that I stopped reading the Psalms and simply sat on a bale of straw breathing God as I looked out over the meadow….

What was even more amazing is that this graced awareness of God and I inhaling and exhaling ourselves into each other continued for the next three days. It’s not that I walked around in some kind of trance. Quite the opposite, actually, in that I felt very present to each thing that I did throughout the day, but present in a pervasive underlying awareness of being in the presence of God, sustaining me breath by breath, knowing me through and through with an infused sense of mercy without end.

The third day of my God-breathing way of life fell on a Sunday…. As I walked along [a] narrow dirt path with its overarching canopy of trees, I paused and touched a leaf hanging from a low-lying branch. As I touched the leaf, I looked up and saw a single cloud hanging in the clear blue sky and whispered, “It’s one!” The infinite presence of God I was breathing, the cloud in the sky, the leaf I was touching, the earth on which I was standing, and the immediacy of feeling myself blessed and awakened to this all-encompassing presence were, in that instant, realized to be inexplicably and all-pervasively one. Please know that the words I am using in attempting to describe this intimately realized oneness are impoverished in a superficial, wordy kind of way compared to the transcendent oneness beyond words that I was so graced and privileged to experience.

Moved by the all-encompassing presence in which I was immersed, I walked off the path onto a field, where I sat in the tall grass moved by a strong wind with the blue sky overhead, all of which were experienced as bodying forth the endless diversity of the oneness of presence that alone is ultimately real.

Žiadny strach

Deň dvesto siedmy

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

„Strach dostal v našej kultúre voľný priechod, pretože sme ho nikdy neuznali za jeden z hlavných hriechov. Podľa typológie enneagramu predstavuje strach základnú zložku osobnosti u zhruba päťdesiatich percent ľudí. Keď je okolo nás toľko strachu, je potrebné ho maskovať za niečo iné, trebárs za „obozretnosť“, „zodpovednú správu“ či „zdravý rozum“. Politici, odborníci, zadávatelia reklám i mediálni magnáti, tí všetci majú záujem na stupňovaní paniky, pretože vedia, ako dobre funguje.

Strach neidentifikovaný ako strach dusí vzťahy, otvorenosť i lásku. Keď máte strach zo všetkého a zo všetkých, je ťažké pestovať dobrosrdečnosť a spravodlivosť. Ste uzavretí a defenzívni, nedokážete dôverovať prítomnej chvíli. Možno že presnejšie by bolo tento neustály, bezdôvodný strach a pochybnosti o sebe samých nazývať úzkosťou. Pokiaľ tento vnútorný nepokoj neuznáme ako to, čím je, bude nás mať vo svojej moci. Nový zákon nás varuje viac než osemdesiatkrát, aby sme sa vyvarovali strachu. Ježiš svojich nasledovníkov neustále povzbudzuje: „Nemajte strach“, „Nebojte sa“, „Netrápte sa v srdciach“. A napriek tomu som nepočul, že by bol ktorýkoľvek kresťan obvinený z „hriechu“ strachu.

Čoho sa bojím? Ako hlboký je tento strach a ako dlho s ním už zápasím?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 233.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

#DeňDvestoSiedmy #ŽiadnyStrach #NemajteStrach #NebojteSa #NetrápteSa #Hriech #Strach #Enneagram #Ježiš #NovýZákon #PrítomnýOkamih

Zamyslenie Rohra

Richard Rohr:

„Niektoré východné náboženstvá, hlavne budhizmus, dôkladne preskúmali prirodzenosť Hlavy ako centra. To je, myslím si, jeden z dôvodov, prečo to Thomasa Mertona priťahovalo k štúdiu istých budhistických praktík. S čím všetci (východné tradície) súhlasia je, že prirodzenosťou Mysle je úplné ticho, stíšenie a priestor. Bezhraničné ticho, pokoj, jasnosť, naveky vekov amen. Preto by som povedal, že centrum hlavy nám dáva možnosť cítiť, rozpoznať Večnú prítomnosť, ktorá je práve tu, uprostred javu….  

A máme tu proces otvárania sa tichu, obrovskej slobode, pokoju, jasnosti duše, ducha…Vidíš, že tvoje myšlienky sa dejú. (Avšak) to, čo ich obklopuje a je v ich vnútri je tento nesmierny pokoj a tíš. A ….táto tíš nie je nečinná…Tíš…prináša pocit, že viem, rozlišujem, rozumiem, prináša múdrosť. Don (Riso) a ja sme ho nazvali pocitom, že máme sprievodcu, kde ti je akosj jasné, že nejde ani tak o myslenie. Je to čosi ako spontánne spoznanie pravdy/reality, ktoré jednoducho prichádza. Nemusíš ho plánovať. Ako keď sa iba uvoľníš a zrazu – aha, tu je to. Rovno v mysli.

Ak túto Prítomnosť bezprostredne poznáš, preživaš ju ako základ všetkého a najmä základ seba samého. A keď toto vieš, vieš tiež, že to, kým si, je práve jej výrazom – jadro toho, kým si, nemožno zraniť, nedá sa ti odňať.

Zostaň kde si, otvor sa tichu a vedz, že to čo hľadáš je už tu a má v sebe všetko – to, čo robíš, každý krok tvojej cesty, vedie ťa, podporuje ťa v tvojom vnútri, okolo teba. Nemôžeš to stratiť! A vždy ťa podrží.“