Pondelok
„Svätý Pavol nás učí, že sme zjednotení s Kristom. Nejeden kresťan si myslí, že on je jedna osoba a Ježiš je druhá osoba. Podľa Pavla však tento pohľad nie je správny. Ako sme zjednotení s Kristom? No, v prvom rade, zdieľame jeho smrť. Rovnako ako Ježiš zomrel, zomrelo aj naše staré ja, keď sme boli pokrstení. Veríš tomu? Ak áno, budeš inak reagovať na svoje hriechy a chyby. Namiesto obviňovania sa a pocitu viny alebo hanby sa môžeš zachovať inak. Tieto skutky patria starému človeku, ktorý zomrel. Takže sa ich môžeš zrieknuť a ďakovať Ježišovi, že si zomrel hriechu. Rozmýšľam o tom takto: Moje nové ja nie je od prirodzenosti hriešnikom. Moje staré ja je mŕtve, ale v srdci mi ostali určité pravidlá, ktoré si tam moje staré ja zapísalo. Tieto pravidlá ma vedú k hriechu. Preto, ak zhreším, potrebujem určiť pohnútku, ktorá ma doviedla k hriechu. Následne sa môžem vzdať tejto starej pohnútky a požiadať Ducha Svätého, aby premenil moje srdce a daroval mi jeho pravdu. Takto zo zlého skutku vznikne niečo dobré.
Po druhé, sme zjednotení s Kristom v jeho zmŕtvychvstaní. Rovnako, ako bol Ježiš po svojej smrti vzkriesený k novému životu, je aj naše nové ja vzkriesené k novému duchovnému životu v jednote s Kristom. Veríš tomu? Ak áno, budeš vedieť, že Kristus je v tebe skrze jeho Ducha a že ty si v ňom ako súčasť jeho Cirkvi. Keď sa manžel a manželka zosobášia, stane sa z nich jedna osoba (jedno telo). Už nie sú dvaja. Podobne má Kristus Cirkev ako svoju nevestu. Sviatosťou birmovania sa stávame plnohodnotnými členmi Cirkvi. Týmto spôsobom sme zjednotení v obnovenom živote.
Keď kresťania skutočne uveria úžasnej pravde svojej viery, sú veľmi šťastní. Predstav si, že by človek bol pokrstený (zomrel s Kristom) a pobirmovaný (zjednotený s Kristom prostredníctvom Cirkvi), ale stále by upadal do svojho obvyklého hriechu. Problém spočíva v presvedčeniach, ktoré má tento človek zapísané v srdci. Nevykorenil pravidlá, ktoré tam vpísalo jeho staré ja. A ďalej, predpokladajme, že táto osoba fyzicky zomrie bez toho, aby svoje hriechy vyznala. Zavrhne ju Ježiš? Nezavrhne, pretože je s ňou zjednotený. No ak by ju prijal do neba s jej starým srdcom, nebola by požehnaním pre tých, ktorí tam už sú. Čo sa teda dá robiť? Takáto duša odíde na duchovné miesto – trochu pripomínajúce nemocnicu – kde sa môže premieňať. Hovoríme tomu očistec. Nie je to zlé miesto, je to miesto uzdravenia. Keď sa srdce tejto osoby zbaví všetkých presvedčení a pravidiel starého človeka, čaká ju nebo. Dnes je sviatok všetkých verných zosnulých. Môžeme sa modliť za tých, o ktorých vieme, že sú fyzicky mŕtvy, ale ešte nemusia byť v nebi. A naše modlitby určite pomôžu urýchliť proces ich premeny.“
