Archív značiek: Duchovná literatúra

Kde je Boh?

Deň deväťdesiaty tretí

Nám neprislúcha rozhodovať, kde Boh je a kde Boh nie je. Naše veľké duchovné tradície prehlasujú, že Boh je všadeprítomný. Prečo sa snažíme túto všadeprítomnú prítomnosť Božiu dávkovať na prídel? A vôbec – ako by niečo také bolo možné?

Svätá Terézia z Lisieux, oficiálna učiteľka cirkvi, nachádzala Boha predovšetkým vo svojich nedostatkoch, vo svojich slabostiach a obmedzeniach – z ktorých sa v skutočnosti tešila, pretože ju udržiavali Bohu nablízku. Terézia síce nazývala túto spiritualitu „malou cestou“, nešlo však o nič menšie než o dlho očakávané znovuobjavenie evanjelia.

Kresťanstvo hlavného prúdu sa snaží prístup k Bohu po stáročia obmedzovať a kontrolovať za pomoci rôznych dogmatických a morálnych filtrov. Je to ako snažiť sa Bohu stvoriteľovi určovať, kde byť môže a kde nie, koho Boh môže milovať a koho nie. Kvôli tomuto zvrátenému uvažovaniu majú mnohí pocit, že nie sú hodní Boha poznať. Je iróniou, že je to práve naopak: Boh chce len rozdávať svoje Božské ja – vždycky a všade!


Kde som poslednou dobou zbadal Boha?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 117.

#MužskáSpiritualita#NaPrahuPremeny#DennéMeditáciePreMužov#RichardRohr#Maskulinita#Meditácia#DuchovnáLiteratúra #MaláCesta #KdeJeBoh

Moja úvaha

V hĺbke srdca. V tlkote srdca. V ohni Slnka. V plameni ohňa. V bolesti duše. V radosti duše. V smrti. V živote. V priateľstve. V hovorení. V počúvaní. V pomoci i pomáhaní. V bezmocnosti. V úsmeve. V darovaní. V pohľade. V dieťati. V speve vtáka. V kráse kvetu. V pohybe. V nehybnosti. V tichu. V svedectve. V pochopení. V pokoji. V rodine. V dotyku. V dare. V chlebe. V obeti. V pôste. V únave. V spánku.

Stretnutie so skutočným Ježišom

Deň deväťdesiaty druhý

„Tí, ktorí prešli premieňajúcou cestou smrti a vzkriesenia, majú právo povedať: „Ja poznám Boha.“ Ich vedenie / poznanie nie je vyčítané z učebníc, ale je to živá skúsenosť. Naučili sa čerpať zo života, ktorý je širší než ich vlastný život. Namiesto toho, aby len hovorili „verím, že existuje Boh“, čo od človeka takmer nič nevyžaduje, sa pre nich Boh stáva aktívnou prítomnosťou. To taktiež máme na mysli, keď hovoríme „spasení skrze smrť a vzkriesenie Ježiša!“

Iba, výlučne vieroučný systém produkuje ľudí defenzívnych alebo ofenzívnych, ktorí sa snažia presadzovať názor, že „môj Boh je lepší než tvoj Boh“, čo potom len ústí v tvrdenie: „Ja som lepší než ty.“

Ježiš oproti tomu šiel vždycky tam, kde bola bolesť, ľudí touto bolesťou previedol a potom ich zaviedol za ňu. Verím, že v tom spočíva zmysel všetkých prípadov, kedy Ježiš uzdravuje. Takýmto spôsobom Ježiš učil čerpať z väčšieho Zdroja, ktorý umožňuje tento prechod uskutočniť.

Kedy som pocítil potrebu brániť svojho Boha?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 116.

#MužskáSpiritualita#NaPrahuPremeny#DennéMeditáciePreMužov#RichardRohr#Maskulinita#Meditácia#DuchovnáLiteratúra

Vyššia sila

Deň deväťdesiaty prvý

„Naše utrpenie má dnes psychologický charakter. Týka sa vzťahov a závislosti. Ide o utrpenie ľudí žijúcich navonok v pohodlí a komforte, vnútorne však utlačených a prázdnych. Je to kríza straty zmyslu. Tá nás núti hľadať zmysel v majetku, pôžitkoch, prestíži a moci – a toto všetko sa nachádza mimo nás. Keď z týchto vecí nezískame pocit zmysluplnosti, obraciame sa k jedlu, alkoholu, pornu a drogám, alebo sa snažíme prázdnotu v sebe zaplniť masovým konzumom.

Bill Wilson a jeho hnutie Anonymní alkoholici nám ukazujú, že prestať hľadať vonkajšiu silu, prestať ju potrebovať a zneužívať, to je možné jedine tak, že nájdeme skutočnú silu v sebe. Dvanásť krokov programu Anonymných alkoholikov nás vyvádza zo súčasnej závislostnej spoločnosti. A ako všetky cesty vedú k pravde a k Duchu, vedie nás i dvanásť krokov tejto cesty do hlbín, k vnútornej sile, ktorú tento program správne nazýva Vyššia sila.

Ako by som popísal svoju Vyššiu silu?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 115.

#MužskáSpiritualita#NaPrahuPremeny#DennéMeditáciePreMužov#RichardRohr#Maskulinita#Meditácia#DuchovnáLiteratúra

Hľadanie spravodlivosti

Deň deväťdesiaty

„Ľudia trpiaci útlakom či chudobný poznávajú každý deň, že súčasný systém nie je spravodlivý. Keď budú usilovať o spravodlivosť, majú len málo čo stratiť, získať však môžu veľa. Tí, kto stoja na vrcholných miestach, podporujú bez výnimky status quo. Prečo by nie? Im sa vypláca. „Zakonzervovať“ systém, ktorý človeka vyniesol tam, kde je, sa snaží každý. Bez empatie k tým, ktorých Ježiš nazval „najmenšími z bratov a sestier“, bude naša politika na ľavici i pravici odrážať len rôzne vlastné záujmy a o skutočné spoločné dobro sa bude starať len málo.

Počínajúc Exodom a momentom, kedy sa Jahve stotožnil s zotročenými Izraelitmi, je Písmo konzistentné v tom, že uprednostňuje spodnú vrstvu spoločnosti ako nevyhnutný východzí bod. Akákoľvek iná časť spoločnosti má príliš mnoho vecí, ktoré musí chrániť, a nie je schopná počuť ani hovoriť to, čo je nevyhnutné pre spoločné dobro.

Akú duchovnú cenu som zaplatil za to, aby som sa stal jedným z tých hore?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 114.

#MužskáSpiritualita#NaPrahuPremeny#DennéMeditáciePreMužov#RichardRohr#Maskulinita#Meditácia#DuchovnáLiteratúra #StatusQuo #TíHore

Evanjelium prosperity

Deň osemdesiaty deviaty

„Keď ľudia urobia niečo dobrého, takmer vždy sa u nich objaví očakávanie, že za to na oplátku niečo dostanú, dokonca aj od Boha. Tak sme jednoducho naprogramovaný. Sme nastavený usilovať o vlastný prospech.

Tento druh „používania“ Boha a náboženstva pre potreby nášho malého ja pribral do svojich služieb v niektorých amerických cirkvách i Ježišove evanjelium. Tomuto smiešnemu prístupu, ktorý učí, že ak budeme nasledovať Ježiša, prídu k nám na oplátku dobré veci, sa prezýva „evanjelium prosperity“ alebo niekedy „cadillaková viera“. Samozrejme, že každý, kto chápe kríž alebo kto číta svätého Pavla, vie, že toto je to posledné, čo by evanjelium sľubovalo. Akýkoľvek prísľub svetského úspechu či prosperity je absurdným popretím pravého učenia židovsko-kresťanského Písma.

Hovorí sa, že pokiaľ chcete klamať tak, aby vám to prešlo, stačí si nájsť nejakú ohromnú, obrovitánsku lož, ktorej ľudia chcú veriť – a vykladať ju, hovoriť ju so zápalom a vášňou. To väčšinou zaberie.

Ako sa v mojom myslení spája hmotná prosperita s Božou priazňou? Čo očakávam od Boha na oplátku za to, že budem žiť dobreš?“ 113

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 113. .

#MužskáSpiritualita#NaPrahuPremeny#DennéMeditáciePreMužov#RichardRohr#Maskulinita#Meditácia#DuchovnáLiteratúra #EvanjeliumProsperity #TeológiaProsperity #CadillakováViera

Keď pravda a láska trpia 

Deň osemdesiaty ôsmy

„S človekom, ktorý na stranu svojho argumentu naverbuje Boha, nie je možné debatovať. Koniec koncov, kto by sa chcel hádať s Bohom?

Takýto človek predpokladá, že Boha vlastní a že dokonale rozumie Božej vôli, kdežto vy nie. Odkiaľ sa v ňom berie takáto arogancia? Často sa tento postoj objavuje u ľudí s premrštenými náboženskými postojmi. Takýto potom neprepočuteľne a jasne hlásajú, že vás nepotrebujú ani vás nemusia rešpektovať. Oni už svoje odpovede našli a našli už i spásu – bez vás –, pretože oni majú Boha v kapse. Z Boha sa stal predmet. Prestal fungovať v milujúcom vzťahu ako Druhý, ktorý dokáže ľudskú bytosť premeniť.

Tento neblahý prístup k Bohu vtlačil náboženstvu všeobecne, a kresťanstvu obzvlášť, v očiach väčšiny sveta – a hlavne mladšej generácie – negatívnu podobu. Ako sa takýto obraz líši od Ježišovho všetkozahŕňajúceho postoja, od jeho pokory a súcitenia! Všimli ste si niekedy, že Ježiš sa na hriešnikov len zriedkakedy hnevá? Ježiš sa hnevá len na tých, ktorí si myslia, že nie sú hriešnici.

Skúsil som niekedy použiť Boha, aby som presadil svoj argument? Pokiaľ áno, aký to prinieslo výsledok?“  

#MužskáSpiritualita#NaPrahuPremeny#DennéMeditáciePreMužov#RichardRohr#Maskulinita#Meditácia#DuchovnáLiteratúra

Symboly lojality

Deň osemdesiaty siedmy

„Všetky skupiny potrebujú určité symboly lojality, vďaka ktorým držia pohromade: Tóru, Korán, Knihu Mormon alebo Bibliu. Pre mňa je úplne zarážajúce, ako vzácne tieto skupiny nasledujú to, čo je písané vo vnútri ich posvätných kníh – väčšinou sa jednoducho hádajú o to, čo to pre nich znamená. Tým ale omnoho skôr len bránime svoju identitu, než aby sme hájili večnú pravdu, ktorú milujeme.

Po nejakej dobe si uvedomíme, že naša lojalita sa z prevažnej časti vzťahuje iba k symbolu. Lenže táto lojalita nám dodáva integritu psychicky i ako skupine – a tak sa neodvážime ani vo vlastnom vedomí popierať, že v neho veríme. Svoju vieru naopak hlasno vyhlasujeme, hoci nedostatok lásky v nás často odhaľuje pravý opak.

Nesmieme dopustiť, aby sa z Biblie stal iba symbol – prápor, ktorým mávame, aby sme druhým dokázali, že stojíme na správnej strane. Prápory a symboly sú často na prekážku úprimným vzťahom. Dôležitejšia je realita, ktorú ten symbol v skutočnosti predstavuje.

Akú realitu pre mňa predstavuje Biblia?

#MužskáSpiritualita#NaPrahuPremeny#DennéMeditáciePreMužov#RichardRohr#Maskulinita#Meditácia#DuchovnáLiteratúra

Vnútorná autorita

Deň osemdesiaty šiesty

„V katolíckej tradícii mávajú ľudia tendenciu vkladať dôveru do cirkevnej hierarchie. Pýtajú sa: „Čo na toto hovorí cirkev?“ Zabúdajú, že cirkev sú oni. V protestantskej tradícii sa ľudia obracajú ako na prvú a poslednú autoritu na Bibliu. Ako cirkev, tak Biblia sú zdroje pravdy, ktoré je treba hlboko rešpektovať, zostáva však stále spraviť ďalší krok k vnútornému stvrdeniu Ducha. Pred zodpovednosťou načúvať tomuto vnútornému stvrdeniu nesmieme uhýbať. Nezabúdajme, že celý zmysel „novej zmluvy“, ktorú po prvý krát prisľúbil Jeremiáš a plne ju potvrdil Ježiš a cirkev, spočíval v tom, že zákon už naďalej nebude vonkajší, ale bude napísaný na srdce (Jer 31; 31 – 34).

Je to Duch svätý vyliaty do našich sŕdc (Rim 5; 5), ktorý ľuďom prepožičiava zdravú a pevnú vnútornú autoritu, a základom tejto autority je skúsenosť Božej lásky. Len tí, kto sú obdarení touto vnútornou autoritou, dokážu používať správne aj vonkajšiu autoritu. Všetci ostatní sa proti vonkajšej autorite buď búria, alebo ju využívajú k tomu, aby sa vyhli vlastnej duchovnej ceste.

Čo alebo koho pokladám za autoritu a prečo?

#MužskáSpiritualita#NaPrahuPremeny#DennéMeditáciePreMužov#RichardRohr#Maskulinita#Meditácia#DuchovnáLiteratúra

Keď sa viera stane skutočnou

Deň osemdesiaty piaty

„Každí, kto má svedomie, sa skôr či neskôr musí sám seba spýtať, prečo je v našom svete toľko útlaku, nespravodlivosti a ľudskej krutosti. Prečo tak veľká časť ľudstva hladuje? Prečo nie sú „kresťanské“ štáty o nič lepšie, a často sú naopak dokonca horšie, než iné krajiny, čo sa rovnosti, milosrdenstva a spravodlivosti týka? Takáto otázka možno človeka donúti, aby sa pozrel na rolu nadnárodných korporácií, vojensko-priemyselného komplexu alebo ľudskej hriešnosti. Potom sa v ňom možno ozve varovný signál – „Toto sú politické reči!“ – a ďalšieho spytovania sa radšej zriekne.

Dobre to vystihol svätec arcibiskup brazílskeho mesta Recife – Dom Helder Camara. Ten povedal: „Keď nakŕmim chudobných, nazvú ma svätcom. Keď sa spýtam, prečo chudobní vôbec existujú, nazvú ma komunistom.“ Doma Heldera som stretol len raz, krátko predtým, než zomrel, a bol to jeden z hŕstky tých, ktorých som kedy stretol, kto skutočne vypadal, že žiari radosťou a pokojom! Sýtil chudobných a pritom sa pýtal „prečo?“ a „musí to takto byť?“.

Kam ma doposiaľ zaviedlo moje svedomie?
Čomu sa musím postaviť?

#MužskáSpiritualita#NaPrahuPremeny#DennéMeditáciePreMužov#RichardRohr#Maskulinita#Meditácia#DuchovnáLiteratúra

Vlastná úvaha

Toto konanie na jednje strane a na druhej strane ustavičné pýtanie sa „prečo?“, to hýbe mojim srdcom. Myslím, že toto je správna cesta nie len v bezprostrednej službe, ale i v mnohých momentoch života.