„Obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život“ Ježiš Kristus nemyslí na pôst. Dnešné čítanie je o nádeji.
Všimnime si, na čo v skutočnosti dáva Ježiš dôraz: Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi. Bdejte celý čas. Modlite sa, aby ste mohli uniknúť pred tým, čo má prísť a postaviť sa pred Syna Človeka (Lk 21, 34 – 36). Ježiš pokračuje v svojej dvojakej reči: Na jednej strane hovorí učeníkom o spustošení Jeruzalema (Lk 21, 5 – 28); na strane druhej je to Ježišova eschatologická reč (Lk 21, 5 – 36) – hovorí o posledných veciach, o konci života každého jedného kresťana, aj o konci sveta. To nám napovedá prvé čítanie, ktoré tiež hovorí o posledných veciach (Dan 7, 15 – 27). Prorokovi Danielovi sa hovorí vysvetlenie jeho videnia nasledovne: „Vláda moc a sláva všetkých kráľovstiev pod nebom bude odovzdaná ľudu svätých Najvyššieho.“ (Dan 7, 27a) Apoštoli, svätopisci i prví kresťania spolu s nimi sami seba nazývali svätými Najvyššieho (1 Pt 2, 9) (Kol 3, 12). Aj my kresťania dnešných čias, ak máme osobný vzťah s Kristom a v Ňom s Bohom Otcom prostredníctvom Ducha Svätého (Ef 2, 18), úplne oprávnene môžeme o sebe hovoriť ako o svätých Najvyššieho. Prichádzame do spoločenstva Cirkvi, aby sme slávili vykupiteľské dielo nášho Pána Ježiša a prijali Jeho samého – Živého Boha. Stávame sa Boho-stánkami Živého Boha (1 Kor 3, 16 – 17) a teda sme svätými Najvyššieho. Znamená to, že nehrešíme? Nie. Znamená to, že môžeme slobodne hrešiť? Nie. Ježiš nám hovorí bdejte. To hovorí aj apoštolom v Ghetsemanskej záhrade: „Bdejte so mnou a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia, lebo Satan si vás vypýtal, aby vás skúšal.“ (Lk 22, 40. 31.) „Modlite sa, aby ste mohli predstúpiť pred Syna Človeka.“ (Lk 21, 36) Synom Človeka sa myslí Ježiš sám. Takže, čo znamená to Ježišovo varovanie pred obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, s ktorými máme bezo sporu skúsenosť, či už priamo alebo nepriamo? Kristus hovorí, aby nám neoťaželo srdce.
Ak nám totiž oťažie srdce starosťami, potom nemôžeme bdieť (Mt 26, 43) .
Ak nemôžeme bdieť, nemôžeme sa ani modliť (Lk 22, 45) (Mt 26, 40 – 41).
Ak sa nemôžeme modliť, ako môžeme očakávať stretnutie s Ježišom?
Na začiatku som hovoril, že toto čítanie je o nádeji. Boh je Pánom a Kráľom môjho života, môj stvoriteľ, je v mojom srdci a vie úplne presne, čo potrebujem. Smiem Mu dôverovať tak, ako verí malé dieťa svojej mame. (Ž 131, 2) (Oz 11, 1. 3- 4 8e – 9) Dokonca ma k tomu sám vyzýva! (Mt 18, 3) (Lk 18, 17) A preto sa pýtam slovami samotného Ježiša: „Môžeš si pridať starosťami čo i len jediný deň života?“ (Mt 6, 27) „Azda sa milujúci Boh nepostará o svoje deti?“(Mt 7, 9 – 11) (Lk 11, 11 – 13) Zaraz sa postará (Lk 18, 7 – 8), ba už sa stará (Ž 40, 18) (1 Pt 5, 7). Veríme tomu? Verme tomu! Amen.