Archív značiek: Pán

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na štvrtok 09.12. 2021.

„Dnes večer sme vyzdvihli našich dvoch vnukov zo školy a zobrali sme ich na zákusok do miestnej kaviarne. Keď sme vyšli z kaviarne, bola tma, ale bolo dosť svetla, aby sme videli na cestu. Išli sme teda na prechádzku po vrchole útesu a pomedzi stromy. Stromy boli tmavšie a náš malý štvorročný povedal, že sa bojí, tak som ho vzala za ruku a zapli sme baterku na telefóne. Zvyšok prechádzky sme mohli pokračovať bez strachu. Keď bol schopný držať telefón, naozaj si užíval vytváranie tieňov a vytváranie vecí, ktoré sa objavovali a mizli, keď pohyboval svetlom. Bola radosť ho sledovať.

V Izaiášovi čítame, že Pán nás chytí za ruku a kráča s nami. Takže sa nemusíme báť, pretože nám pomôže. Je náš vykupiteľ a zaplatil cenu, aby nás vykúpil späť z otroctva hriechu. Vďaka nemu dokážeme prekonávať naše ťažkosti (hory a vrchy) a naše suché miesta a pustatina sú premenené jeho prítomnosťou. Včera sme videli, ako Mária premýšľala o Božích slovách k nej. Dnes môžeme uvažovať o Božích slovách, ktoré nám povedal: ‚Neboj sa, ja ti pomôžem‘ a zistiť, čo to pre nás znamená.

Ján Krstiteľ bol posledným zo starozákonných prorokov, jediný, ktorý hlásal, že Mesiáš je tu teraz; priblížilo sa nebeské kráľovstvo. Bol najväčší, pretože videl a vyhlásil Ježiša za Mesiáša. Bol prvý, kto ho spoznal. Kráľovstvo nebeské je pre nás dostupné práve teraz; je tu a vstupujeme do neho, keď prijímame Ježiša. Aj keď sme možno najmenší v kráľovstve, Ježiš nám hovorí, že sme väčší ako Ján. Bez ohľadu na to, aká malá sa cítim, môžem byť ako malé dieťa, ktoré drží Otcovu ruku a dovoľuje Ježišovi, aby osvetlil cestu predo mnou. S ním sa nebojím, pretože mi pomôže. Vidíte ho kráčať s vami vo vašej situácii?“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 06.11. 2020.

Piatok

„Ak je niekto duchovným synom alebo dcérou, prirodzene príjme hodnoty svojho duchovného rodiča. Ako Pavol hovorí, stanú sa napodobňovateľmi svojho duchovného rodiča. Ak niekto odmietne hodnoty svojho duchovného rodiča, potom sa stane duchovnou sirotou, žijúcou vo svete bez podriadenia sa duchovnej autorite, ktorú sa kedysi rozhodol nasledovať. Pavol spozoroval, že niektorí z Filipanov sa asi stretli len preto, iba aby si naplnili žalúdok chlebom. Iní sa možno stretli, aby radšej zakúsili telesnú alebo sexuálnu lásku, miesto duchovnej lásky. Ich skutky boli hanebné; ich mysle naplnené pozemskými vecami. Ale Pavol povzbudil svoje duchovné deti, aby si cenili duchovné veci, aby stáli pevne v Pánovej láske, a necenili si tak pozemské radosti. V nebeskom kráľovstve sú tie najvzácnejšie veci, ktoré človek má, sú to jeho vzťahy. A Pavol sa tešil duchovným vzťahom lásky s mnohými vo Filipách. Volal ich milovanými, svojimi bratmi a sestrami, svojou radosťou a svojou korunou. Boli pre neho veľmi vzácni. 

Ježiš rozpráva príbeh o hodnotách v Lukášovom evanjeliu, v 16. kapitole. Ak sme Božie deti, tak ho chceme napodobňovať. Takže aké sú jeho hodnoty? V tomto príbehu je nepoctivý správca, ktorý podvádza svojho pána; cení si moc, bohatstvo a telesné pohodlie. Tak čo môže urobiť, keď ho jeho pán prepustí, a nebude mať kde bývať? Rozhodol sa získať si priazeň dlžníkov svojho pána tým, že znížil ich dlžoby v nádeji, že mu dajú ubytovanie, keď stratí prácu. Takže podvádza svojho pána. Keď to pán zistil, jeho reakcia je veľmi prekvapujúca. Svojho správcu nekritizujte ani netrestá. Nie! On ho chváli. Prečo by to robil? 

Ten pán je Božím dieťaťom. Cení si vzťahy nadovšetko ostatné. Túži mať dobré vzťahy so svojimi dlžníkmi, ale oni sa ho boja. Keď tento nepoctivý správca zníži sumu, ktorú dlžníci dlhujú jeho pánovi, myslia si, že jedná v mene svojho pána. Milujú svojho pána viac, pretože niečo z ich dlhu bolo odpustené. Konečne pán dosiahol to, čo naozaj chcel, dobré vzťahy so svojimi dlžníkmi. Duchovní ľudia si cenia duchovné veci viac ako tie pozemské. Aj keď ten správca bol pozemský, a konal nečestne, jeho duchovné ovocie bolo dobré. Toto je príklad Zákona nezamýšľaných dôsledkov. Tí, ktorí si cenia duchovné veci často vidia dobré duchovné dôsledky vyplývajúce zo zlých okolností. 

Chcel by si byť napodobňovateľom Krista, Pavla a pána z tohto príbehu? Ak si ceníš vzťahy, môžeš každý deň urobiť úspešným. Odpusti svojim dlžníkom; ktorí si ťa nevážili, ktorí ťa podviedli, ktorí ti klamali a ktorí ťa zranili. Začni s ľuďmi, ktorí sú ti najbližší. A budú ťa milovať viac ako predtým. Ako Ježiš raz povedal: “Tí, ktorým bolo viac odpustené, viac milujú.” Jedného dňa sa budeš usmievať, keď ťa niektorý z nich bude napodobňovať. A Pavol a Ježiš ťa nazvú svojím milovaným, svojím bratom alebo sestrou, svojou radosťou a korunou.“

Vlastná úvaha

Vyzerá to ako skvelý plán! A predsa to nie je ľahké, ani príjemné. Duchovný rodič – to znie tak vznešene a predstavíme si pod tým pojmom múdreho starca – ale, čo keď je sám nezrelý, vnútorne nekonzistentný a neskúsený na duchovnej ceste? U duchovného rodiča predpokladáme, že zašiel po duchovnej ceste ďalej než ten, ktorý je jeho duchovným dieťaťom. Ako inak by ho mohol viesť, či sprevádzať? Tiež predpokladáme, že takýto duchovný otec je človekom hlbokej pokory a úcty k druhému so schopnosťou porozumieť a vcítiť sa.

A teraz k realite! Toto sú všetko len naše predstavy o ideály duchovného otca.
V realite je to človek ako každý iný, hoci jedinečný. Robí chyby a to aj závažné chyby a to aj v duchovnom sprevádzaní a vedení svojich duchovných detí. Tomu sa nevyhne žiaden duchovný otec a bude sa s tým musieť naučiť žiť – s tým, že na niečo sám nestačí – s tým, že nerozumie svojmu duchovnému dieťaťu – s tým, že spravil závažnú chybu a už ju nemá ako vrátiť späť – s tým, že jeho duchovné deti ho na duchovnej ceste predstihli a on im nestíha…

A tak sa dostávame k podstate tejto úvahy:

Naši duchovní otcovia nás budú zraňovať zlom, ktoré nám vykonajú, či nám spôsobia. Našou úlohou je prijímať od Boha dar odpustenia pre nich – aby sme my mohli odpustiť im, na to my sami nestačíme.

Druhá časť tejto úvahy by mohla mať takýto záver:

Duchovný otcovia budú potrebovať skôr či neskôr spracovať a transformovať vo svojom živote už vyššie zmienené veci:
– s tým, že na problém tohto môjho duchovného dieťaťa sám nestačím (Boh ma pozýva do spolupráce s inými ľuďmi)
– s tým, že nerozumiem svojmu duchovnému dieťaťu, neviem sa doň vcítiť
– s tým, že som spravil závažnú chybu v duchovnom sprevádzaní a už ju nemá ako vrátiť späť
– s tým, že moje duchovné deti ma na duchovnej ceste predstihli a ja im nestíham

Úvaha druhá
Odpustenie bolí, lebo sa trhá niečo z nášho srdca, čo tam nepatrí. Odpustenie je ťažké. Kto zažil hlboké zranenia a zrady od ľudí, ktorým veril, pozná, že len dôjsť k tomu – chcieť odpustiť – sú často roky bolestivej práce (Božej práce) na jeho vlastnom srdci.

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 25.10. 2020.

Nedeľa 25.10.2020

„Kniha Prísloví v kapitole 16,2 hovorí,  ‘Človeku sa môže zdať, že sú jeho cesty čisté napospol, ale Pán je ten, čo posudzuje pohnútky.’ Toto príslovie ukazuje, že nebeské kráľovstvo má úplne iné priority než tento svet. V očiach sveta spravodlivosť pozostáva z robenia správnych vecí. Ale v nebeskom kráľovstve ide o to, či máme správne pohnútky pre to, čo robíme. Dnešné čítania nám veľa hovoria o pohnútkach, ktoré Otec schvaľuje, a o pohnútkach, ktoré sú pre neho sklamaním.

Hovoria nám, aby sme nesužovali a neutláčali cudzincov, ale prečo? V očiach sveta to znamená, že nemáme byť neláskaví alebo nenávistní voči ľuďom, ktorí nie sú ako my, alebo ich zneužívať. Ale to nie je ten motív, ktorý si Otec želá. Hovorí Izraelitom, ‘Aj vy ste boli cudzincami v Egypte.’ Inými slovami, Mali by ste mať súcit s týmito ľuďmi, lebo viete aké to je. Celé Božie kráľovstvo je o vzťahoch založených na spojení sŕdc. A s ľuďmi sa môžete spojiť na úrovni srdca, ak ste s nimi zdieľali ich utrpenie.

Hovoria nám, aby sme nekrivdili žiadnej vdove ani sirote. To znamená, že nemáme používať moc voči bezmocným, ale prečo? V očiach sveta to znamená nebyť krutí alebo nemilosrdní voči tým, ktorým nemá kto pomôcť. Ale v nebeskom kráľovstve je ten dôvod iný. Pán bude určite počuť ich nárek. A bude nešťastný, lebo ich miluje. Takže lekcia je taká, že ak skutočne milujeme Boha, potom budeme milovať aj tých, ktorých on miluje. Aj my sme boli kedysi sirotami, ale potom sme sa v našich srdciach stali Božími deťmi. Takže láska vystiera ruky na pomoc vdovám a sirotám, aby sa aj oni stali Božími deťmi; a medzi nimi a nami bude rásť spojenie sŕdc.

Ježiš nám v Matúšovom evanjeliu hovorí to isté. Ktoré prikázanie je najdôležitejšie? Miluj Boha, miluj svojho blížneho a miluj seba samého. Inými slovami, nech je tvojim cieľom byť požehnaním a byť požehnaný. Prečo je láska najlepšou pohnútkou? Pretože nič tak účinne nebuduje spojenie srdca s iným človekom ako láska. Niektorí ľudia sú požehnaním, ale nie sú požehnaní. Namáhajú sa v službe druhým, ale nemajú z toho radosť. Toto nebuduje spojenie sŕdc. Iní sú požehnaní, ale nie sú požehnaním. Robia to, čo chcú, ale pritom zraňujú druhých. Tým sa tiež nepodarí vybudovať spojenie sŕdc. Ale Božie deti sú požehnaním pre Boha a sú ním požehnané, lebo majú spojenie na úrovni srdca. A naopak, stávajú sa požehnaním, nakoľko sú požehnaní svojou láskou k druhým. Podľa Pavlových slov, ‘Vy ste napodobňovali nás i Pána.’ 

Teda každý, kto miluje Boha, bude zachovávať jeho slová (lebo to chce) a Otec príde k nemu. Tento druh lásky je základom, ktorý vedie k pokoju a šťastiu vo všetkých vzťahoch. Uvažuj o týchto čítaniach a uplatni ich na dva svoje vzťahy. Rozmýšľaj o dobrom vzťahu a obohať ho tým, že budeš dávať viac než dostávaš. Rozmýšľaj o zlom vzťahu a obohať ho požehnaním toho človeka. Solúnčania robili práve toto a stali sa tým známymi v celom Macedónsku a Grécku. Prečo? Lebo každý je hladný po láske a hladný po vzťahoch na úrovni sŕdc.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

Štvrtok 20.8.2020

„Izraeliti išli svojou vlastnou cestou. Konali bez ohľadu na Božie zákony, konali mimo Božej svätosti a boli rozptýlení medzi národy. Otec však chcel obnoviť aj ich aj svoje meno. Sľúbil, že ich očistí a dá im nové srdce a nového ducha. Odstráni ich srdce z kameňa a dá im srdce z mäsa.

Boh sľubuje, že na nás naleje čistú vodu, zmyje všetky naše hriechy a obnoví našu radosť. Umožnil to, keď Ježiš zomrel na kríži. Nehľadá obete ani dobrý výkon alebo úspech. Nepotrebuje, aby sme niečo robili, ale hľadá jemné, nežné a otvorené srdce. Žiada nás, aby sme nezatvrdzovali svoje srdcia, ale držali ich otvorené.

„Zanechaj svoju minulosť.“ Tieto slová boli citátom z historickej drámy, ktorú som sledovala. Hlavnú postavu zradil jej bratranec. Bol pripravený zanechať minulosť a pohnúť sa vpred s obnoveným vzťahom. Jeho srdce bolo otvorené. Jeho bratranec mal niečo proti niekomu inému; minulosť ho stále držala. Jeho srdce bolo zatvrdené a zatvorené. Odpustí niekedy a zanechá minulosť? Urobil to, jeho srdce zmäklo a v rodine došlo k zmiereniu a obnoveniu vzťahov. Tento príbeh odráža podobenstvo v Matúšovi 18 o kráľovi, voči ktorému mali jeho sluhovia dlh.

Aj my môžeme mať mäkké a otvorené srdcia. Ježiš zomrel na kríži a medzi jeho poslednými slovami bolo „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“. Otec nám odpúšťa a Ježiš nás vyzýva, aby sme odpustili iným, tak ako bolo odpustené nám. Môžeme ostať zatrpknutí s tvrdými srdcami alebo môžeme odpustiť a prijať prísľuby jemného, nežného srdca.

Chcete zanechať minulosť a mať nové srdce? Potrebujete niekomu odpustiť?  Porozprávajte sa o tom s Bohom Otcom. Jeho láska vám pomôže zanechať minulosť.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

Utorok 7.7.2020

„Tieto dve čítania poukazujú na kontrast medzi tými, ktorí sa rozhodli nepočúvať Pána, a tými, ktorí načúvali a počuli jeho hlas.

Izrael bol v prvej skupine. Spomínate si, ako sa rozhodli zhotoviť zlaté teľatá, aby ich mohli uctievať? Desať izraelských kmeňov sa oddelilo od Júdska, pretože kráľ Roboam bol tvrdým pánom. Roboam bol synom Šalamúna a Naamy, Amončanky. Bol teda synom jednej zo Šalamúnových pohanských manželiek, ktoré stavali chrámy bohom Moabska a Amonu. Toto mi pripomína príbeh pádu. Eva jedla ovocie z nesprávneho stromu, zatiaľ čo Adam neurobil nič, aby ju zastavil. Šalamún nezabránil výstavbe pohanských chrámov, čo svedčí o tom, že prestal počúvať Boha. Keď sa stal kráľom jeho syn Roboam, nedal svätyne zbúrať. Desať kmeňov sa vzbúrilo a oddelilo sa od Júdska. Následne si postavili svoje vlastné chrámy so zlatými teľatami, aby Izraeliti nechodili do Jeruzalema uctievať Pána. Keď Roboam prestal počúvať Boha, zožal, čo zasial. Rovnako ako on zneuctil Boha, ľudia zneuctili jeho.

Ježiš, samozrejme, patrí do druhej skupiny. Hovorí iba to, čo počuje od svojho Otca, takže neustále načúva Bohu. A jeho nasledovníci zase počúvajú jeho hlas. Dnes má Ježiš na celom svete nasledovníkov, ktorí stále počujú jeho hlas vo svojich myšlienkach a predstavivosti. V Matúšovom evanjeliu vidíme ovocie nasledovania takejto nebeskej múdrosti. Ježiš vyliečil každú chorobu. Svojim učeníkom povedal niečo neobvyklé. Hovoril o pastierovi, pánovi a ovci. On je dobrý pastier, Otec je pán a učeníci boli jeho ovcami. Ježiš ich však povzbudzoval, aby sa stali pastiermi. Nepovedal im, čo majú robiť. Povedal im, aby požiadali Otca, aby vyslal robotníkov na žatvu. Prečo? Chcel, aby najprv sami počúvali Božie slovo a potom ho hlásali. Tí, čo počujú hlas Majstra, ktorý ich vysiela, sa sami stanú pastiermi. Tí, čo nepočujú, zostanú ovcami – čo je ešte stále veľmi dobrý výsledok.

V Liste sv. Pavla Rimanom 10, 17 je napísané: „Viera je z hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo.“ Viera nepochádza zo slova, ale z vypočutia slova. Inými slovami, viera pochádza z osobného vzťahu s Otcom. Šalamún ho stratil, Ježiš si ho zachoval.“