Archív značiek: Izrael

Homília pápeža Františka v Šaštíne

Šaštín, 15. septembra 2021

V Jeruzalemskom chráme sa Máriine ruky vystreli k rukám starého Simeona, ktorý mohol vziať Ježiša a spoznať ho ako Mesiáša poslaného pre spásu Izraela. V tejto scéne rozjímame o tom, kto je Mária: je Matkou, ktorá nám daruje Syna Ježiša. Preto ju milujeme a uctievame si ju. V tejto Šaštínskej národnej svätyni sa s vierou a úctou schádza slovenský národ, pretože vie že práve ona nám daruje Ježiša. V „logu“ tejto apoštolskej cesty je vyobrazená cesta vo vnútri srdca, nad ktorým sa týči Kríž. Mária je cestou, ktorá nás vovádza do srdca Krista, ktorý z lásky k nám obetoval svoj život.

Vo svetle evanjeliovej state, ktorú sme si práve vypočuli, môžeme hľadieť na Máriu ako na vzor viery. Rozpoznávame tak tri vlastnosti viery: cestu, proroctvo, súcit.

Máriina viera je predovšetkým vierou, ktorá sa vydáva na cestu. Ihneď po Anjelovom zvestovaní sa nazaretské dievča „vydalo na cestu a ponáhľalo sa do istého judejského mesta v hornatom kraji“ (Lk 1,39). Mária išla navštíviť svoju sesternicu Alžbetu. Nepovažovala za výsadu svoje povolanie stať sa Matkou Spasiteľa; nestratila jednoduchú radosť zo svojej poníženosti po tom, ako ju Anjel navštívil; nezostala stáť a nečinne kontemplovať samú seba medzi štyrmi stenami svojho príbytku. Naopak, žila svoj dar ako poslanie; cítila potrebu otvoriť dvere a vyjsť z domu; stala sa živým stelesnením tej netrpezlivosti, s akou Boh túži prísť k všetkým ľuďom a spasiť ich svojou láskou. Preto sa Mária vydáva na cestu: namiesto pohodlnosti zvykov si vyberá neznáme cesty; namiesto stability domácnosti namáhavú chôdzu; namiesto bezpečnosti pokojnej religióznosti riziko viery, ktorá sa otvára novým výzvam a tak sa stáva darom z lásky k blížnemu.

Aj dnešné evanjelium nám ukazuje Máriu na ceste: smerom k Jeruzalemu, kde spolu s Jozefom, svojím ženíchom, obetuje Ježiša v Chráme. Celý jej život bude cestou za jej Synom, ako jeho prvej učeníčky, až do cieľa, na Kalváriu, pod jeho kríž. Mária neustále kráča.

Takto je Panna Mária vzorom viery pre tento slovenský národ: viery, ktorá sa vydáva na cestu, vždy pobádaná jednoduchou a úprimnou zbožnosťou, vždy na púti, v hľadaní Pána. Kráčaním premáhate pokušenie statickej viery, ktorá sa uspokojí s nejakým obradom alebo starou tradíciou, vychádzate zo svojho vnútra, nesiete v batohu svoje radosti a bolesti a robíte zo svojho života púť lásky k Bohu a k bratom a sestrám. Ďakujem za toto svedectvo! A prosím vás, zostaňte na ceste, stále! Nezastavte sa!

Ešte chcem dodať jedno. Povedal som: „Nezastavte sa!“, lebo keď sa Cirkev zastaví, ochorie; keď sa biskupi zastavia, ochorie Cirkev; keď sa kňazi zastavia, ochorie Boží ľud.

Máriina viera je zároveň prorockou vierou. Svojím životom je mladé nazaretské dievča proroctvom Božieho diela v dejinách, Jeho milosrdného konania, ktoré vyvracia logiky sveta, povyšuje ponížených a rozptyľuje tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú (porov. Lk 1,52). Ona reprezentuje všetkých „chudobných Jahveho“, ktorí volajú k Bohu a očakávajú príchod Mesiáša. Mária je Dcérou Sionskou, ktorú zvestovali Izraelskí proroci (porov. Sof 3,14-18), Pannou, ktorá počala Emanuela, ktorý je Boh s nami (porov. Iz 7,14). Ako Nepoškrvnená Panna, Mária je ikonou nášho povolania: ako ona, aj my sme povolaní byť svätými a nepoškvrnenými v láske (porov. Ef 1,4), stávajúc sa obrazom Krista.

Proroctvo pre Izrael vrcholí v Márii, pretože ona v lone nosila Slovo, ktoré sa stalo telom – Ježiša. Ježišom sa úplne a definitívne zavŕšil Boží plán. Simeon o ňom povedal jeho matke: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať“ (Lk 2,34).

Nezabudnime na to, že nesmieme redukovať vieru na cukor, ktorý osladzuje život. To nesmieme. Ježiš je znamením, ktorému budú odporovať. Prišiel, aby priniesol svetlo tam, kde bola tma, čím sa temnota dostala na svetlo a musela ustúpiť. Preto proti nemu temnoty stále bojujú. Kto prijíma Krista a otvorí sa mu, vstane z mŕtvych; kto ho odmieta, uzatvára sa do tmy a je príčinou vlastnej skazy. Svojim učeníkom Ježiš vysvetlil, že nepriniesol pokoj na svet, ale meč (porov. Mt 10,34): totiž jeho Slovo je ako dvojsečný meč; vniká do našich životov, oddeľuje svetlo od temnoty a vyzýva nás si vybrať si: hovorí: „Vyber si!“ Pred Ježišom nik nemôže zostať vlažný alebo „sedieť naraz na dvoch stoličkách“. Nie, to sa nedá. Prijať ho znamená súhlasiť s tým, aby u mňa odhalil protirečenia, modly, vnuknutia zla, a aby sa pre mňa stal vzkriesením, lebo On ma dvíha, podáva mi ruku a pomáha mi znovu začať. Vždy znova ma dvíha.

A práve takýchto prorokov potrebuje aj dnešné Slovensko. Nejde o to, aby sme boli k svetu nepriateľskí, ale aby sme boli vo svete znamením, „ktorému budú odporovať“, kresťanmi, ktorí vedia svojím životom ukázať krásu Evanjelia, ľuďmi, ktorí nastoľujú dialóg, kde sú odlišné postoje, ktorí zjavujú bratský život, kde v spoločnosti panuje rozdelenie a nesvornosť, ktorí šíria príjemnú vôňu prijatia a solidárnosti tam, kde často prevládajú osobné a kolektívne formy sebectva, ktorí chránia a zachovávajú život tam, kde sa uplatňuje logika smrti.

A Mária, Matka putovania, sa vydáva na cestu; Mária Matka prorokovania; napokon Mária je Matkou súcitu. Jej viera je súcitná. Žena, ktorá samá seba nazývala „služobnicou Pána“ (porov. Lk 1,38) a ktorá sa s materinskou starostlivosťou postarala o to, aby nechýbalo víno na svadbe v Káne (porov. Jn 2,1-12), sa spolu so Synom podieľala na spásonosnom poslaní a išla s ním až pod kríž. V tej chvíli, v mučivej bolesti, ktorú zažila na Kalvárii, pochopila Simeonovo proroctvo: „A tvoju vlastnú dušu prenikne meč“ (Lk 2,35). Utrpenie umierajúceho Syna, ktorý na seba vzal hriechy a bôle celého ľudstva, preniklo aj ju. Ježiš s rozkmásaným telom, muž bolestí, ktorého zohyzdila zloba (porov. Iz 53,3); Mária, s rozdrásanou dušou; súcitná Matka, ktorá zbiera naše slzy a zároveň nás utešuje a pripomína nám, že v Kristovi je konečné víťazstvo.

Mária, Bolestná Matka, jednoducho zostáva pod krížom. Stojí pod krížom. Neutečie preč; nesnaží sa zachrániť si život; nepoužíva ľudskú lesť ani duchovné anestetiká, aby sa vyhla bolesti. Toto je dôkaz súcitu: zostať pod krížom. Zostať s tvárou plnou slzí, ale s vierou človeka, ktorý vie, že vo svojom Synovi Boh premieňa bolesť na radosť a víťazí nad smrťou.

Aj my, so zrakom upretým na Bolestnú Pannu Máriu, sa otvárame viere, ktorá sa stáva súcitnou a vedie nás zdieľať svoj život s tými, ktorí sú zranení, trpia alebo sú nútení niesť na pleciach ťažké kríže. Bratia a sestry, viera, ktorá nie je abstraktná, ale pobáda nás vcítiť sa a byť solidárnymi s núdznymi. Táto viera, podľa Božieho štýlu, pokorne a bez rozruchu odstraňuje bolesť sveta a zavlažuje spásou brázdy dejín.

Drahí bratia a sestry, nech vám Pán navždy zachová úžas, nech vám zachová vďačnosť za dar viery! A nech vám Preblahoslavená Panna Mária vyprosuje potrebnú milosť, aby vaša viera bola vždy na ceste, aby mala nádych proroctva a bola vierou bohatou na súcit.

Rozlúčkový pozdrav Svätého Otca na záver svätej omše

Drahí bratia a sestry! Nastal čas rozlúčky s vašou krajinou. Pri tejto Eucharistii som vzdával Bohu vďaky za to, že mi umožnil prísť sem medzi vás, ako aj za to, že som mohol ukončiť svoju púť v nábožnom objatí vášho ľudu spoločným slávením dôležitého náboženského a štátneho sviatku vašej Patrónky, Sedembolestnej Panny Márie.

Zo srdca ďakujem všetkým vám, drahí bratia biskupi, za celú prípravu a za prijatie. Ešte raz vyjadrujem svoju vďačnosť pani prezidentke republiky a civilným autoritám. Ďakujem aj všetkým, ktorí rozličným spôsobom spolupracovali, najmä modlitbou. A s radosťou opätovne pozdravujem členov a pozorovateľov Ekumenickej rady cirkví, ktorí nás poctili svojou prítomnosťou.

Nosím vás všetkých v srdci. Ďakujem všetkým! [po slovensky].

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Štvrtok 18.03. 2021.

Dnešné čítanie obsahuje pozoruhodný rozhovor medzi Mojžišom a Bohom. Účelom rozhovoru bolo vyskúšať Mojžišovo srdce. Boh chcel v Mojžišovi odhaliť akýkoľvek vlastný záujem. Dal mu tú najúžasnejšiu ponuku, ale mala háčik. Aby Mojžiš dostal tento úžasný dar, musia zomrieť iní ľudia. Boh povedal: „Nechaj ma teda, aby na nich vzplanul môj hnev, aby ich strávil. Z teba potom urobím veľký národ.“ Inými slovami, ‘Choď odtiaľto preč, aby som ich zničil bez toho, aby som ublížil tebe. Keď sa vrátiš, budeš otcom veľkého národa.‘ To mi pripomína situáciu, keď Boh hrozil zničením Sodomy ohňom, ale neurobil to, kým Lót a jeho rodina neodišli. Lót a jeho rodina skutočne odišli a Sodoma bola zničená. Mojžiš za podobných okolností odmietol odísť. Namiesto toho prosil o milosť pre Izraelitov a tí neboli zničení. Mojžiš sa vzdal príležitosti byť otcom veľkého národa, aby prosil o milosť pre Izraelitov. 

Vidíte, že rovnakej skúške bol podrobený Lót aj Mojžiš, ale odpovedali odlišne kvôli tomu, čo mali zapísané v srdci. Keď dostal Lót ponuku na výber akejkoľvek zeme, ktorú chcel, vybral si pre seba to najlepšie a nechal svojmu strýkovi Abramovi (neskôr Abrahámovi) hornatú krajinu. Vlastný záujem bol ešte stále v jeho srdci, keď zanechal Sodomu radšej napospas osudu, než aby prosil ako Mojžiš. Nehovorím, že Mojžiš bol lepší ako Lót. Obaja sú opísaní ako spravodliví. Boh však chcel obom týmto mužom ukázať, čo majú v srdci. 

Keď budete mať nabudúce príležitosť na nejakú výhodu na cudzí úkor, pomyslite na Lóta a Mojžiša. Ak požiadate Boha, aby požehnal ostatných, a odmietnete mať osoh na ich úkor, ukážete tým svoje pokorné srdce. A Ježiš povýši pokorných srdcom. Ale ak sa rozhodnete, tak ako Lót, zachrániť na úkor iných, potom vám Boh ukáže vaše srdce sledujúce vlastný záujem. A zistíte, tak ako Lót, že život nie je vôbec ľahký, keď sa vyberiete touto cestou. A môže byť naďalej ťažký, kým nedovolíte, aby vám Duch Svätý dal dar pokorného srdca. S pokorným srdcom môže Boh s vami hovoriť osobne, rovnako ako s Mojžišom. Osobný vzťah s Otcom Bohom je najlepším darom, aký môžete kedy dostať.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca 08.09. 2020.

Utorok 8.9.2020

Boli sme na dovolenke v Škótsku, navštívili sme starobylé hrady a čítali sme o kráľoch a ich kráľovstvách. Králi hľadali moc, slávu a veľkosť. Väčšina z nich sa narodila ako privilegované osoby, ktoré svojich poddaných používali na to, aby dosiahli vytúženú moc a prestíž. Bojovali sa početné bitky, vyhasínali mnohé životy. Micheáš, spolu s mnohými ďalšími starozákonnými prorokmi, predpovedal príchod Ježiša, ktorý bude iným typom kráľa. Hovorí nám tri veci: Po prvé, vládca celého Izraela bude pochádzať z bezvýznamného miesta. Po druhé, tento vládca, tento kráľ, bude ako pastier, ktorý sa stará o svoje ovce a chráni ich. Po tretie, jeho veľkosť bude známa všade a prinesie pokoj. Aký kontrast s bojujúcimi kráľmi v Škótsku a inými ľuďmi, ktorí v dnešnej dobe hľadajú moc a veľkosť!

Matúš používa svoje evanjelium na to, aby opísal, kým Ježiš je a aká je jeho úloha. Začína jeho históriou. Je potomkom Dávida a Abraháma a ako taký plní sľuby dané obom týmto mužom. Je potomkom Dávida, ktorý bude sedieť na izraelskom tróne a vládnuť. Je potomkom Abraháma, semena, prostredníctvom ktorého bude požehnaná celá ľudská rasa. Ukazujú to štyri ženy patriace k jeho predkom: tri boli pohanky a jedna bola vydatá za pohana. Tri z nich cudzoložili, len jedna bola bezúhonná. Možno tým Matúš chcel ukázať, že ľudské zlyhania a chyby nebránia spojeniu s Ježišom. Jeho narodenie bolo nadprirodzené, keď panna otehotnela. Boh sa stal človekom a prišiel, aby bol s nami. Emanuel – Boh je s nami. Aký rozdiel oproti pozemským kráľom, ktorí sú iba ľuďmi, vzdialenými a nedostupnými!

Nakoniec nám Matúš hovorí o Jozefovi, spravodlivom mužovi. Opísal ho ako syna Dávida, človeka podľa Božieho srdca. Muža so slúžiacim srdcom, plného starostlivosti a súcitu, ktorý sa dobre správal k tým, čo s ním zaobchádzali zle. Hoci mohol Máriu nechať ukameňovať za zjavnú zradu, uprednostnil milosrdenstvo pred zákonom.

Ako teda môžeme nasledovať Ježiša a Jozefa? Akokoľvek malé a nepodstatné sú naše začiatky a akokoľvek nedôležito sa cítime, s Pánovou pomocou sa môžeme dostať do úžasných duchovných výšok. Sme povolaní, aby sme mali slúžiace srdce a aby sme si uvedomovali, že vnesenie pokoja do určitej situácie je odrazom Ježišovej prítomnosti v nás. Taktiež, ak s nami niekto zle zaobchádza, môžeme sa – rovnako ako Jozef – rozhodnúť, že s touto osobou budeme zaobchádzať dobre. Žehnám vám, aby ste dokázali žiť svoje životy ako Ježiš a Jozef. Blahoslavení sú tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi – a tými skutočne sme.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

Nedeľa 23.8.2020

„Rímske mesto Cézarea Filipova bolo v biblických časoch najvzdialenejším kútom Izraela. Ak bola Galilea ďaleko od Jeruzalema, potom úplným okrajom Galilei bola Cézarea Filipova. Keď Ježiš dosiahol najvzdialenejší bod od Jeruzalema, položil otázku svojim učeníkom: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Alebo inými slovami: „Čo sme dosiahli všetkými našimi vyučovaniami a službou?“

Odpoveď bola zaujímavá. „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ Ľudia si zjavne mysleli, že Syn človeka má významné náboženské postavenie, ale nemohli uveriť, že by bol iný ako jeden z ich prorokov. Nepovažovali ho za väčšieho alebo odlišného od akéhokoľvek iného človeka narodeného zo ženy. Zlyhala teda Ježišova misia? Ježiš položil ďalšiu otázku. „A za koho ma pokladáte vy?“ Odpovedal Šimon Peter. „Ty si Kristus, syn živého Boha.“ Svedčil iba jeden muž, ale to stačilo. Keď sa nebeské pochopenie zakorenilo v jedinom človeku, rozšírilo sa z človeka na človeka. Semeno bolo zasiate a vyklíčilo. Bolo živé a prirodzene rástlo a rozširovalo sa. Ježišova misia bola úspešná.

Táto krátka konverzácia znamenala bod zlomu. Až do tej chvíle sa Ježiš vzďaľoval od Jeruzalema. V tejto chvíli sa otočil späť k Jeruzalemu, hoci vedel, že ho tam zabijú. Nikto však nemôže zabiť nebeskú múdrosť, ktorá už bola odovzdaná! Náš nepriateľ má iba lacnú kópiu. Klebety sa šíria ako ničivý požiar. Klebety sú však zlou kópiou nádherného originálneho daru, to znamená nebeskej zmluvy, ktorú zjavil sám Otec.

Peter bol blahoslavený (veľmi šťastný), pretože mu to zjavil Ježišov nebeský Otec. Peter sa potom stal zakladateľom cirkvi a prvým biskupom v Jeruzaleme. To je pre mňa veľmi povzbudivé. Keď som bol na dne, Otec mi dal pochopiť, že potrebujem dosiahnuť celý zámer, ktorý má On pripravený pre môj život. Rozhodol som sa predať svoj vysnívaný domov, dom, o ktorom som si myslel, že v ňom budem žiť celý svoj život. Bola to posledná vec, ktorú som chcel urobiť. Ale nebeská múdrosť je uprednostňovať potreby iných ľudí. Preto som veril v túto múdrosť, aj keď moje nádeje a sny boli proti nej. Keby som tak neurobil, nikdy by sme nemohli tak často cestovať. Otcov plán je vždy lepší ako môj.

Si na dne? Vzdialil si sa od svojho určenia tak ďaleko ako si mohol? Toto je miesto, kde prichádza nebeská múdrosť. A keď príde, budeš kráčať smerom k svojmu osudu a nikto nemôže zastaviť jej šírenie. Modli sa, aby ti Duch Svätý ukázal nebeský zámer tvojho života na Zemi. Získaj múdrosť a zdieľaj ju. Potom uvidíš, ako prichádza Božie kráľovstvo a jeho vôľa na Zemi tak, ako je v nebi.“