Archív značiek: Denné meditácie pre Mužov

Stranou a oddelene 

Deň deväťdesiaty ôsmy

„Muži v Amerike vyrastajú v tradícii neúprosného individualizmu. Pozeráme na seba ako na autonómnych jedincov. Vychádzame z predstavy, že sme oddelení, a potom sa zúfalo snažíme stať súčasťou nejakej komunity, lenže nevieme ako na to.

Zatiaľ čo mnoho chudobných ľudí berie svoju komunitu za samozrejmosť, pre väčšinu mužov nášho sveta je ťažké takúto komunitu, ktorú by mohli nazvať svojou, čo i len nájsť. Prišli sme o schopnosť jednať v prospech všeobecného, a nie len súkromného dobra, a to nám do značnej miery znemožňuje porozumieť aj tomu najzákladnejšiemu Ježišovmu posolstvu. Biblické zjavenie vypovedá o spáse dejín a nie len o mojej osobnej spáse, stojacej oddelene od ostatných.

Pokiaľ do neba nepôjdeme všetci spolu, ako by sme to mohli nazývať nebom? Vážne by ste dokázali byť v nebi naveky dokonale šťastný, keby ste vedeli, že vaša žena, vaše deti, matka, miliardy nevinných obetí dejín tam nie sú s vami? To by bolo dosť pofidérne šťastie – asi ako byť jediným hosťom na „výročnom večierku“.

Aké mám skúsenosti s komunitou?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 122.

#MužskáSpiritualita#NaPrahuPremeny#DennéMeditáciePreMužov#RichardRohr#Maskulinita#Meditácia#DuchovnáLiteratúra #StranouAOddelene #Komunita

Ako sa definujem?

Deň deväťdesiaty siedmy

„Definujete sa podľa toho, ako na vás reagujú druhí? Pokiaľ áno, potom svoj život staviate na piesku. Zisťujete, že sa vám prudko menia nálady k lepšiemu alebo k horšiemu podľa toho, čo si myslia ostatní. Podobne i snaha definovať seba samého podľa stavov, ktoré práve cítim, predstavuje drámu, ktorá sa mení každú sekundu. Takáto identita stojí na narcistických reakciách namiesto niečoho skutočného. Bode stále skúmať, ktoré pocity sú vaše pocity a ktoré sú skutočne dôležité.

Ježiš to vystihol takto a ja parafrázujem: Ako môžete veriť, keď uznanie hľadáte u seba navzájom namiesto u Boha (Jn 5; 44)?

Toto je bieda moderného ja: nemá žiadnu podstatu, je vrtošivé a úplne závislé na druhých, a pritom sa neustále nazýva „slobodným“ a vzdelaným. Zmysel svojho života musíme v istú chvíľu nájsť sami v sebe v zmysle našej radikálnej vzťažnosti k Bohu. Ako to vyjadril sv. František: „Sme tým, kým sme v očiach Božích, nič viac a nič menej.“

Kde hľadám definíciu seba samého?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 121.

#MužskáSpiritualita#NaPrahuPremeny#DennéMeditáciePreMužov#RichardRohr#Maskulinita#Meditácia#DuchovnáLiteratúra #AkoSaDefinujem

Jedinečne s Bohom

Deň deväťdesiaty šiesty

„Pravdepodobne tým najodvážnejším vnútorným činom, ktorý môže človek vykonať, je dôverovať, že jeho malá duša môže vstúpiť do jedinečného vzťahu s Bohom, dôverovať, že on odráža určitú fazetu (odtieň) Božej slávy, ktorú takto nikto iný nikdy odrážať nebude. Toto poznanie neznamená nejaký sebastredný egoizmus – nevyplýva z neho, že sa máte zamilovať do vlastnej jedinečnosti. Príjme vás zamilovať sa do Boha, ktorý si vybral vás, žije vo vás a miluje vás presne tak, ako potrebujete vy byť milovaní v každej fáze svojej cesty.

Pokiaľ vám tieto slová znejú len ako krásna ilúzia, vypočujte si svätého Jána od Kríža, učiteľa cirkvi: „Veď každú (dušu) vedie Boh inými cestami, takže sa sotva nájde jeden duch, ktorý by sa len polovicu svojho spôsobu zhodoval so spôsobom druhého“ (Živý plameň lásky 3, 59). Jeden sa čuduje, ako nám mohlo kedy napadnúť, že by nejaký všeobecný zákon, presadzovaný v absolutizovanej podobe, vôbec mohol zodpovedať nádhernému vzťahu medzi dušou a jej Bohom.

Aké sú niektoré kvality mojej jedinečnej cesty s Bohom?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 120.

#MužskáSpiritualita#NaPrahuPremeny#DennéMeditáciePreMužov#RichardRohr#Maskulinita#Meditácia#DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov #JedinečneSBohom #JánOdKríža

Niečo nového a veľkého

Deň deväťdesiaty piaty

„Pre svätého Pavla bolo obrátenie skúsenosťou, ktorá bola vnútorná a mala vlastnú autoritu. To, čo sa Pavol dozvedel v deň svojho obrátenia a potom v mnohých nasledujúcich rokoch, neboli žiadne učebnicové vedomosti. Pavol po svojom obrátení niečo vedel, a to ho postavilo proti židovskému establishmentu a čoskoro aj proti Petrovi a apoštolom, keď sa zhromaždili v Jeruzaleme. Pavol vedel niečo nového a veľkého – a vedel to sám za seba.

Každý muž musí pristúpiť k božskej skúsenosti sám za seba. Obrátenie znamená základnú zmenu pozície, perspektívy i identity. Po skutočnom obrátení už Boh nie je kdesi vonku. Človek už nehľadá Boha ako oddelenú identitu, ale hľadá Boha vo vnútri seba. Tým taktiež získava vnútornú autoritu. Obrátený muž vie, že má účasť na niečom omnoho väčšom, než je on sám. Vie, že sám nerobí nič – ale že čosi je činené jemu.

Aké aspekty svojho obrátenia si pamätám?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 119.

#MužskáSpiritualita#NaPrahuPremeny#DennéMeditáciePreMužov#RichardRohr#Maskulinita#Meditácia#DuchovnáLiteratúra #Obrátenie #Metanoia #Pokánie #NiečoNovéAVeľké

Diera v duši

Deň deväťdesiaty štvrtý

„Uvedomujete si, ako ťažké je pre väčšinu mužov – s našou mentalitou, ktorá nám velí riešiť problémy a organizovať – vzdať sa seba samého? Naše psyché nie je príliš pripravené porozumieť duchovnej múdrosti, ktorá spočíva v odovzdanosti. Nejde to ľahko.

Odovzdanosť nájdeme v nejakej podobe vo všetkých veľkých náboženstvách sveta, pre mužov sa však nevyhnutnosť kapitulácie stáva zrejmou až vo chvíli, kedy na vlastnej koži zakúsi, že v ich duši je veľká diera – niečo, čomu nerozumejú, čo nevedia vyriešiť, zmeniť ani ovládnuť.

Tí z nás v západnom svete, ktorí žijeme pohodlne a príliš nám toho nechýba, sa musíme stretnúť s hranicami vo vnútri seba samých. Trebárs sme dosť silní na to, aby sa nám darilo finančne obstáť či aby sme vyriešili niektoré očividné problémy, svetu vo vnútri seba však nedokážeme porozumieť a nedokážeme ho ani napraviť, ani ovládať. To nás učí, že schopnosť odovzdať sa je čosi podstatného a nevyhnutného. Týmito dierami v našej duši vedie cesta, kadiaľ sa môžeme dostať von kadiaľ Boh môže vojsť dovnútra.

Kde sa nachádza v mojej duši diera? Aké časti mňa samotného sú chudobné, utlačované, zneužívané či zabudnuté?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 118.

#MužskáSpiritualita#NaPrahuPremeny#DennéMeditáciePreMužov#RichardRohr#Maskulinita#Meditácia#DuchovnáLiteratúra #DieraVDuši

Kde je Boh?

Deň deväťdesiaty tretí

Nám neprislúcha rozhodovať, kde Boh je a kde Boh nie je. Naše veľké duchovné tradície prehlasujú, že Boh je všadeprítomný. Prečo sa snažíme túto všadeprítomnú prítomnosť Božiu dávkovať na prídel? A vôbec – ako by niečo také bolo možné?

Svätá Terézia z Lisieux, oficiálna učiteľka cirkvi, nachádzala Boha predovšetkým vo svojich nedostatkoch, vo svojich slabostiach a obmedzeniach – z ktorých sa v skutočnosti tešila, pretože ju udržiavali Bohu nablízku. Terézia síce nazývala túto spiritualitu „malou cestou“, nešlo však o nič menšie než o dlho očakávané znovuobjavenie evanjelia.

Kresťanstvo hlavného prúdu sa snaží prístup k Bohu po stáročia obmedzovať a kontrolovať za pomoci rôznych dogmatických a morálnych filtrov. Je to ako snažiť sa Bohu stvoriteľovi určovať, kde byť môže a kde nie, koho Boh môže milovať a koho nie. Kvôli tomuto zvrátenému uvažovaniu majú mnohí pocit, že nie sú hodní Boha poznať. Je iróniou, že je to práve naopak: Boh chce len rozdávať svoje Božské ja – vždycky a všade!


Kde som poslednou dobou zbadal Boha?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 117.

#MužskáSpiritualita#NaPrahuPremeny#DennéMeditáciePreMužov#RichardRohr#Maskulinita#Meditácia#DuchovnáLiteratúra #MaláCesta #KdeJeBoh

Moja úvaha

V hĺbke srdca. V tlkote srdca. V ohni Slnka. V plameni ohňa. V bolesti duše. V radosti duše. V smrti. V živote. V priateľstve. V hovorení. V počúvaní. V pomoci i pomáhaní. V bezmocnosti. V úsmeve. V darovaní. V pohľade. V dieťati. V speve vtáka. V kráse kvetu. V pohybe. V nehybnosti. V tichu. V svedectve. V pochopení. V pokoji. V rodine. V dotyku. V dare. V chlebe. V obeti. V pôste. V únave. V spánku.

Stretnutie so skutočným Ježišom

Deň deväťdesiaty druhý

„Tí, ktorí prešli premieňajúcou cestou smrti a vzkriesenia, majú právo povedať: „Ja poznám Boha.“ Ich vedenie / poznanie nie je vyčítané z učebníc, ale je to živá skúsenosť. Naučili sa čerpať zo života, ktorý je širší než ich vlastný život. Namiesto toho, aby len hovorili „verím, že existuje Boh“, čo od človeka takmer nič nevyžaduje, sa pre nich Boh stáva aktívnou prítomnosťou. To taktiež máme na mysli, keď hovoríme „spasení skrze smrť a vzkriesenie Ježiša!“

Iba, výlučne vieroučný systém produkuje ľudí defenzívnych alebo ofenzívnych, ktorí sa snažia presadzovať názor, že „môj Boh je lepší než tvoj Boh“, čo potom len ústí v tvrdenie: „Ja som lepší než ty.“

Ježiš oproti tomu šiel vždycky tam, kde bola bolesť, ľudí touto bolesťou previedol a potom ich zaviedol za ňu. Verím, že v tom spočíva zmysel všetkých prípadov, kedy Ježiš uzdravuje. Takýmto spôsobom Ježiš učil čerpať z väčšieho Zdroja, ktorý umožňuje tento prechod uskutočniť.

Kedy som pocítil potrebu brániť svojho Boha?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 116.

#MužskáSpiritualita#NaPrahuPremeny#DennéMeditáciePreMužov#RichardRohr#Maskulinita#Meditácia#DuchovnáLiteratúra