Archív značiek: Cirkev

Meditácie,Osobné meditácie

Dnešná meditácia nad Božím slovom

Vložiť komentár

„Obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život“ Ježiš Kristus nemyslí na pôst. Dnešné čítanie je o nádeji.

Všimnime si, na čo v skutočnosti dáva Ježiš dôraz: Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi. Bdejte celý čas. Modlite sa, aby ste mohli uniknúť pred tým, čo má prísť a postaviť sa pred Syna Človeka (Lk 21, 34 – 36). Ježiš pokračuje v svojej dvojakej reči: Na jednej strane hovorí učeníkom o spustošení Jeruzalema (Lk 21, 5 – 28); na strane druhej je to Ježišova eschatologická reč (Lk 21, 5 – 36) – hovorí o posledných veciach, o konci života každého jedného kresťana, aj o konci sveta. To nám napovedá prvé čítanie, ktoré tiež hovorí o posledných veciach (Dan 7, 15 – 27). Prorokovi Danielovi sa hovorí vysvetlenie jeho videnia nasledovne: „Vláda moc a sláva všetkých kráľovstiev pod nebom bude odovzdaná ľudu svätých Najvyššieho.“ (Dan 7, 27a) Apoštoli, svätopisci i prví kresťania spolu s nimi sami seba nazývali svätými Najvyššieho (1 Pt 2, 9) (Kol 3, 12). Aj my kresťania dnešných čias, ak máme osobný vzťah s Kristom a v Ňom s Bohom Otcom prostredníctvom Ducha Svätého (Ef 2, 18), úplne oprávnene môžeme o sebe hovoriť ako o svätých Najvyššieho. Prichádzame do spoločenstva Cirkvi, aby sme slávili vykupiteľské dielo nášho Pána Ježiša a prijali Jeho samého – Živého Boha. Stávame sa Boho-stánkami Živého Boha (1 Kor 3, 16 – 17) a teda sme svätými Najvyššieho. Znamená to, že nehrešíme? Nie. Znamená to, že môžeme slobodne hrešiť? Nie. Ježiš nám hovorí bdejte. To hovorí aj apoštolom v Ghetsemanskej záhrade: „Bdejte so mnou a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia, lebo Satan si vás vypýtal, aby vás skúšal.“ (Lk 22, 40. 31.) „Modlite sa, aby ste mohli predstúpiť pred Syna Človeka.“ (Lk 21, 36) Synom Človeka sa myslí Ježiš sám. Takže, čo znamená to Ježišovo varovanie pred obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, s ktorými máme bezo sporu skúsenosť, či už priamo alebo nepriamo? Kristus hovorí, aby nám neoťaželo srdce.
Ak nám totiž oťažie srdce starosťami, potom nemôžeme bdieť (Mt 26, 43) .
Ak nemôžeme bdieť, nemôžeme sa ani modliť (Lk 22, 45) (Mt 26, 40 – 41).
Ak sa nemôžeme modliť, ako môžeme očakávať stretnutie s Ježišom?
Na začiatku som hovoril, že toto čítanie je o nádeji. Boh je Pánom a Kráľom môjho života, môj stvoriteľ, je v mojom srdci a vie úplne presne, čo potrebujem. Smiem Mu dôverovať tak, ako verí malé dieťa svojej mame. (Ž 131, 2) (Oz 11, 1. 3- 4 8e – 9) Dokonca ma k tomu sám vyzýva! (Mt 18, 3) (Lk 18, 17) A preto sa pýtam slovami samotného Ježiša: „Môžeš si pridať starosťami čo i len jediný deň života?“ (Mt 6, 27) „Azda sa milujúci Boh nepostará o svoje deti?“(Mt 7, 9 – 11) (Lk 11, 11 – 13) Zaraz sa postará (Lk 18, 7 – 8), ba už sa stará (Ž 40, 18) (1 Pt 5, 7). Veríme tomu? Verme tomu! Amen. 

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 02.01. 2021

Vložiť komentár

Sobota 2.1.2021

„Bazil Veľký obraňoval Nicejské vyznanie viery pred herézou. Keď budeš nabudúce hovoriť Nicejské vyznanie viery, možno by si mohol vysloviť modlitbu vďaky, pretože bez Bazila Veľkého sme sa mohli odkloniť od pravdy. Jedna heréza (arianizmus) učila, že Ježiš bol nedokonalý, a teda bol podriadený Otcovi. Ďalšia heréza (apollinarizmus) išla zas do opačného extrému. Učila, že Ježiš bol tak božský, že nie je možné, aby mal ľudskú dušu. Za skutočnosť, že poznáme Ježiša ako plne ľudského a plne božského, a že máme Trojicu, vďačíme práve dielu Bazila Veľkého.  

Gregor Naziánsky žil v tom istom čase ako Bazil Veľký. On tiež obraňoval a vysvetľoval tajomstvo Trojice s veľkou autoritou. Vládca Valens veril v arianizmus. Poslal posla s úlohou presvedčiť Gregora, aby sa podriadil tejto heréze. Gregor odpovedal, že ho presvedčia jedine násilím, ale Valens nechcel použiť násilie. Namiesto toho sa Valens stretol s Gregorom, keď oslavovali liturgiu na Zjavenie Pána. Valens bol Gregorom tak očarený, že mu ponúkol kus zeme na jednoduchý domček, nemocnicu a hospic. Takže Gregor pomohol definovať hranice svetskej moci nad cirkvou. Nabudúce, keď budeš môcť slobodne chváliť, bez strachu z prenasledovania svetskými predstaviteľmi, môžeš vysloviť modlitbu vďaky za Gregora Naziánskeho.

Čo sa môžeme naučiť od týchto veľkých mužov? Po prvé, že zjavená pravda o Božskej podstate v Nicejskom vyznaní zachováva Cirkev v jednote. Po druhé, že pravda je mocnejšia ako akýkoľvek protivník, aj keby to mal byť vládca. 

Dávno pred Bazilom Veľkým a Gregorom Naziánskym ľudia tiež odporovali evanjeliu. V jeho prvom liste, Ján obraňuje pravdu evanjelia pred klamármi a vysvetľuje ju. Ján učil, že pomazanie (Duch Svätý), nám všetko vysvetľuje, to znamená že k tomuto vedeniu už nie je potrebný žiadny ďalší učiteľ. Čo to znamená? Dokonca aj dnes evanjeliu odporujú tí, ktorí pridali nové učenie. Moslimovia veria, že potrebujú učenie ich Proroka, tak ako aj Mormóni. Jedného dňa, ak budú chcieť, ich Duch Svätý uvedie do plnej pravdy.

Čítanie z listu Hebrejom to vysvetľuje: “Mnoho ráz hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi” (Hebrejom 1,1-2). Ježiš je pravda. Aj dnes majú ľudia prorocké dary. Ale cieľom proroctva už nie je pridávať definície pravdy, ale počúvať Boží hlas a zvestovať jeho posolstvo, ktoré bude stále povzbudzujúce.“

Nicejsko-Carihradské vyznanie viery

Verím v jedného Boha,
Otca všemohúceho,
Stvoriteľa neba i zeme,
sveta viditeľného i neviditeľného.

Verím v jedného Pána Ježiša Krista,
jednorodeného Syna Božieho,
zrodeného z Otca pred všetkými vekmi;
Boha z Boha,
Svetlo zo Svetla,
pravého Boha z Boha pravého,
splodeného, nie stvoreného,
jednej podstaty s Otcom:
skrze neho bolo všetko stvorené.

On pre nás ľudí a pre našu spásu
zostúpil z nebies.
A mocou Ducha Svätého
vzal si telo z Márie Panny
a stal sa človekom.
Za nás bol aj ukrižovaný
za vlády Poncia Piláta,
bol umučený a pochovaný,
ale tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Svätého písma.
A vystúpil do neba,
sedí po pravici Otca.
A znova príde v sláve
súdiť živých i mŕtvych
a jeho kráľovstvu nebude konca.

Verím v Ducha Svätého,
Pána a Oživovateľa,
ktorý vychádza z Otca i Syna.
Jemu sa zároveň vzdáva
tá istá poklona a sláva
ako Otcovi a Synovi.
On hovoril ústami prorokov.

Verím v jednu, svätú, katolícku a apoštolskú Cirkev.

Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov.
A očakávam vzkriesenie mŕtvych
a život budúceho veku.

Amen.

Hoxarovci

Zamyslienie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 03.11. 2020.

Vložiť komentár

Utorok

„Dnešné čítanie mám veľmi rád kvôli úžasnému prísľubu, ktorý obsahuje.

Vedel si, že ľudské srdce riadi naše postoje? Ak sme trpeli kvôli zlým okolnostiam, máme k nim negatívny postoj. Naopak, ak nám určité udalosti priniesli požehnanie, máme k nim pozitívny vzťah. Napríklad, ak bolo dieťa často kritizované svojimi rodičmi, môže vyrastať s negatívnym postojom alebo názorom na svojich rodičov, na seba, alebo oboje. Aký postoj by sme teda mali mať k sebe samým? Pavol nám to povedal jednoducho. Mali by sme k sebe mať rovnaký postoj, aký má Kristus k sebe samému. Zmýšľa Ježiš o sebe pozitívne? Samozrejme, veď je dokonalý! Ako teda môžeme my, nedokonalí, mať rovnaký postoj ako Ježiš?

Pavol vysvetlil, ako na to. Ježiš si nemyslel, že rovnosť s Bohom je niečo, čoho sa treba zmocniť. Nepotreboval ju získať. Ježiš už mal rovnosť s Bohom. Ako teda môžeme mať rovnaký postoj? Včera sme sa pozreli na to, ako sme zomreli s Kristom a ako sme boli vzkriesení pre nový život s ním. Sme s ním zjednotení. Žije v nás. A sme súčasťou Cirkvi, ktorá je s ním zjednotená tak, ako je manžel zjednotený so svojou manželkou. Takže, ak má Ježiš rovnosť s Bohom a je zjednotený s nami, môžeme mať rovnaký postoj. Nemáme čo dokazovať a čo získať, pretože v očiach Otca už sme dokonalí, keďže sme oblečení v Kristovi. Ľudia, ktorí nemajú čo dokazovať a čo získať, sú schopní dávať druhým bez toho, aby požadovali akúkoľvek odmenu. Ježiš sa vyprázdnil a javil sa ako otrok alebo sluha. Dokázal byť pokorný a stal sa úplne poslušným. To isté môžeme urobiť my, ak máme k sebe rovnaký postoj, aký má Ježiš k sebe.

A aký je ten úžasný prísľub? Pretože sa Ježiš pokoril a stal sa služobníkom, Boh Otec ho veľmi povýšil a dal mu meno, alebo titul, nad všetky ostatné. My sme však s Kristom zjednotení! Sme kresťania. A keďže máme podiel na jeho smrti a zmŕtvychvstaní (pozri včerajšiu úvahu), máme podiel aj na jeho duchovnom živote – a zdieľame aj odmeny. Preto dostávame aj každé duchovné požehnanie v Kristovi Ježišovi.

Prečítaj si znovu pomaly a niekoľkokrát dnešné Božie slovo. Pros Ducha Svätého, aby ti dal rovnaký postoj, ako má Ježiš Kristus. Uvedom si svoje myšlienky a pocity. Keby si sa práve teraz modlil k Otcovi, ako by si sa modlil? Myslíš si, že by sa aj Ježiš modlil tú istú modlitbu? Ak nie, zamysli sa opäť nad dnešnou staťou. Pros Ducha Svätého, aby ti dal modlitbu, ktorú by sa modlil Ježiš.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 02.11. 2020.

Vložiť komentár

Pondelok

„Svätý Pavol nás učí, že sme zjednotení s Kristom. Nejeden kresťan si myslí, že on je jedna osoba a Ježiš je druhá osoba. Podľa Pavla však tento pohľad nie je správny. Ako sme zjednotení s Kristom? No, v prvom rade, zdieľame jeho smrť. Rovnako ako Ježiš zomrel, zomrelo aj naše staré ja, keď sme boli pokrstení. Veríš tomu? Ak áno, budeš inak reagovať na svoje hriechy a chyby. Namiesto obviňovania sa a pocitu viny alebo hanby sa môžeš zachovať inak. Tieto skutky patria starému človeku, ktorý zomrel. Takže sa ich môžeš zrieknuť a ďakovať Ježišovi, že si zomrel hriechu. Rozmýšľam o tom takto: Moje nové ja nie je od prirodzenosti hriešnikom. Moje staré ja je mŕtve, ale v srdci mi ostali určité pravidlá, ktoré si tam moje staré ja zapísalo. Tieto pravidlá ma vedú k hriechu. Preto, ak zhreším, potrebujem určiť pohnútku, ktorá ma doviedla k hriechu. Následne sa môžem vzdať tejto starej pohnútky a požiadať Ducha Svätého, aby premenil moje srdce a daroval mi jeho pravdu. Takto zo zlého skutku vznikne niečo dobré.

Po druhé, sme zjednotení s Kristom v jeho zmŕtvychvstaní. Rovnako, ako bol Ježiš po svojej smrti vzkriesený k novému životu, je aj naše nové ja vzkriesené k novému duchovnému životu v jednote s Kristom. Veríš tomu? Ak áno, budeš vedieť, že Kristus je v tebe skrze jeho Ducha a že ty si v ňom ako súčasť jeho Cirkvi. Keď sa manžel a manželka zosobášia, stane sa z nich jedna osoba (jedno telo). Už nie sú dvaja. Podobne má Kristus Cirkev ako svoju nevestu. Sviatosťou birmovania sa stávame plnohodnotnými členmi Cirkvi. Týmto spôsobom sme zjednotení v obnovenom živote.

Keď kresťania skutočne uveria úžasnej pravde svojej viery, sú veľmi šťastní. Predstav si, že by človek bol pokrstený (zomrel s Kristom) a pobirmovaný (zjednotený s Kristom prostredníctvom Cirkvi), ale stále by upadal do svojho obvyklého hriechu. Problém spočíva v presvedčeniach, ktoré má tento človek zapísané v srdci. Nevykorenil pravidlá, ktoré tam vpísalo jeho staré ja. A ďalej, predpokladajme, že táto osoba fyzicky zomrie bez toho, aby svoje hriechy vyznala. Zavrhne ju Ježiš? Nezavrhne, pretože je s ňou zjednotený. No ak by ju prijal do neba s jej starým srdcom, nebola by požehnaním pre tých, ktorí tam už sú. Čo sa teda dá robiť? Takáto duša odíde na duchovné miesto – trochu pripomínajúce nemocnicu – kde sa môže premieňať. Hovoríme tomu očistec. Nie je to zlé miesto, je to miesto uzdravenia. Keď sa srdce tejto osoby zbaví všetkých presvedčení a pravidiel starého človeka, čaká ju nebo. Dnes je sviatok všetkých verných zosnulých. Môžeme sa modliť za tých, o ktorých vieme, že sú fyzicky mŕtvy, ale ešte nemusia byť v nebi. A naše modlitby určite pomôžu urýchliť proces ich premeny.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca 27.08. 2020.

Vložiť komentár

Štvrtok 27.8.2020

„Pamätám si, že ako dieťa som spievala pieseň „Spočítaj svoje požehnania, vymenuj ich jedno po druhom a prekvapí ťa, čo urobil Pán“.

Pavol začína svoj Prvý list Korinťanom spočítaním požehnaní:
Sme povolaní Bohom. Pavol bol povolaný stať sa apoštolom. Sme povolaní byť synmi a dcérami. Z tohto pohľadu budú naše obdarovanie a úloha zrejmé. Môže to byť pomoc iným, pohostinnosť, štedrosť, organizovanie, pastoračná starostlivosť, uzdravovanie, apoštolát, robenie zázrakov, učenie alebo nejaká iná situácia, do ktorej nás Otec umiestni. Všetky sú potrebné a všetky sú cenné.

Sme posvätení, oddelení pre Boha. Chlieb položený na stole svätyne bol svätý. Aj my sme posvätení a stávame sa svätými, keď sme premieňaní obnovovaním našej mysle (Rimanom 12,2) a zmäkčovaním našich sŕdc (Ezechiel 36,26).

Máme tieto zdroje:
Vo všetkých smeroch nás obohacuje Božia milosť.
Nemáme nedostatok duchovných darov.
Máme Kristov prísľub, že nás bude udržiavať silných a v bezpečí až do konca.
Máme Božiu vernosť, aby sme vedeli, že jeho zdroje pre nás vydržia.

Korintská cirkev mala problémy, takže Pavol napísal tento list, aby riešil problémy, ktorým čelili. Najprv im pripomenul ich požehnania, potom sa venoval problémom. Keď čelíme problémom, často sa zameriavame na problém. Mnohokrát, keď to robíme, sa zdá, že sa problém zväčšuje a stáva sa vážnejším. Už ste niekedy viedli rozhovor s ľuďmi o nejakom probléme a keď ste si vypočuli obavy všetkých, situácia sa zdala byť nadsadená. Najprv sa, podobne ako Pavol, pozrite na požehnania a zdroje, ktoré vám Boh dal a potom pristúpte k problému.

Akým problémom čelíte? Možno sú to problémy doma, v práci, v kostole alebo s vašimi priateľmi. Dokážete najskôr spočítať svoje požehnania a potom sa znova pozrieť na problémy. S Kristom si môžeme byť istí, že žiadny problém nie je neprekonateľný.“