Rád by som dodržal formu, aby to bolo perfektné. Dnes na to nemám síl. Depresia a úzkosť si prichádzajú kedy chcú. Dnešný, piatkový deň, mohol byť krásny. Vlastne on bol krásny. Dialo sa nemálo skutočne krásnych vecí. Akurát, že sa nedotkli môjho vnútra. Nepotešili. Nepohladili.

Dobrý odpočinok…
Včasné prebudenie tesne pred budíkom…
Príjemná horúca sprcha…
Kvalitná káva…
Prekvapivo radostné privítanie na univerzite…
Chcené stretnutia s dlho nevidenými ľuďmi…
Zdieľanie o zázraku…
Hlboké a výživné prednášky morálneho teológa…
Bohatý čas na prípravu na písomku z kánonického práva…
Spomienky na milovanú osobu a úžasné chvíle s ňou prežité…
Kvalitná masáž…
Obľúbený, chutný obed…
Telefonát s priateľom a to, že som bol vypočutý a pochopený…
Očakávané, voľné poobedie bez práce…
Počítačová hra, ktorú zdieľam s priateľom…
Promptne vybavený nákup proteínu aj so šejkrom v cene…
Objavená fľaša kvalitného rumu s medom…
Živá a dynamická, radostná hudba spojená so spomienkami na príjemné…
Bojovná a silná život budiaca hudba z obľúbeného seriálu…
Film, ktorý som videl 50x a pozrel som si ho rád 51.krát…
Grana padano, olivy, jelenia klobása, plátky chleba s maslom…

Požehnaním a hojnosťou naplnený deň plný radostných udalostí, ktorý som prežil prázdny, pustý, suchý, smutný, opustený, v bolesti a úzkosti. Deň, ktorý som preplakal v tých radosť a šťastie vzbudzujúcich chvíľach.
Deň, kedy som ušiel z univerzity, aby ma spolužiaci nevideli rozplakať sa.
Deň plný, a prázdny zároveň.

Aj takto vyzerá depresia. Šuchtám sa pomalým, ťažkým krokom starca od jedného fantastického zážitku ku druhému. Stretávam sa a hovorím s úžasnými a vzácnymi ľuďmi. A prežívam smútok, ktorý mi zviera srdce. Prežívam úzkosť, ktorá mi zviera hrdlo. Prežívam celodenný, priebežný, nezdôvodniteľný plač, ktorý čas od času prejde do neovládateľného ryku. A každý z tých skvelých zážitkov je prázdny, mľandravý. Vlastne, ak nevyvolajú nič, je to ešte ten lepší prípad. Často vyvolajú niečo… čo im ale nijako nezodpovedá.

Kedy už tá bolesť skončí?