Rozjímanie – Meditácia – Úvaha – Zamyslenie – Modlitba
…
TAKÉ NIEČO

VYZNANIE

Chcel by som Ti napísať. Nie! Chcel by som Ti tvárou v tvár povedať! Pozerať sa do Tvojich smejúcich sa modrých očí a hovoriť Ti moje vyznanie. To by som skutočne chcel. Z celej duše a z hĺbky srdca by som to chcel. Pohladiť Ťa nežne po zapýrených lícach. A stáť pred Tebou v pravde.
Toľko sa rozpráva o hovorení pravdy… Pravdou je, že pravda môže zabíjať. Pravdou môžem zabiť ľudské srdce, pravdou môžem zraniť ľudskú dušu. Videl som to. Spravil som to. Zranil som. Ublížil som pravdou. Rozvrátil som svet druhého človeka na roky. Nie! Takúto chybu už nespravím! Nie každú pravdu mám povedať… A že to bolí? Bolí to. Také už sú rany na srdci. Bolia…
Nebude vyznanie… Nebude dotyk… Nebude pohladenie… Nebude objatie… Nebude bozk…
Chcel by som povedať, že nebude pohľad plný lásky a túžby. To ale nie je pravda. Nedokážem sa nepozerať s láskou. Nedokážem zakryť túžbu.
Poručím telu. Poručím jazyku. No srdcu poručiť neviem.
A tak som tu pre Teba a mojim vyznaním pre Teba je môj život. Viac dať nemôžem. Viac dať nesmiem.

V Kristovi spojení naveky.