Archív značiek: Smrť

Meditácie pre mužov

Richard Rohr – Na prahu premeny: 287.: „Znovuzrodenie“ predpokladá najskôr smrť

Vložiť komentár

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto osemdesiaty siedmy

„Kto po nás chce, aby sme zomreli? Sám by som radšej Ježiša uctieval, než aby som ho nasledoval na Kalvárie ako prví apoštoli, ktorí mu oponovali na každučkom kroku jeho cesty. Ale Ježiš hovoril jasne: „Pokiaľ pšeničné zrno nepadne do zeme a nezomrie, zostane samo“ (Jn 12+ 24). Teraz sme to isté posolstvo objavili i v prastarých iniciačných rituáloch.

Pokiaľ vám teda nejaký duchovný vodca sľubuje, že sa môžete znovu zrodiť či dosiahnuť nejakej spásy, ale pritom vám na rovinu nehovorí, že musíte najskôr umrieť alebo sa v istom zmysle pustiť svojho doterajšieho života, potom sa s ním ani nemusíte zdržiavať.

Nikde v stvorení nedochádza k novému zrodeniu, bez toho, aby predtým, došlo ku strate. Smrť a nový život spočívajú vo večnom vzájomnom objatí. Uctievať Ježiša predstavuje ten najvychytralejší spôsob, ako sa vyhnúť povinnosti nasledovať ho na jeho púti ku smrti. A Ježiš pritom ani jediný krát nepovedal „Uctievajte ma“, zato mnoho krát jasne povedal „Nasledujte ma“ – a my vieme, kam mal namierené.

Čo sa v mojom živote chýli ku koncu?
Čo cítim, že sa rodí?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 316

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Meditácie pre mužov

Richard Rohr – Na prahu premeny 274.: Muži nadživotnej veľkosti

Vložiť komentár

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto sedemdesiaty štvrtý

„O niektorých ľuďoch hovoríme, že dosiahli nadživotnej veľkosti. Keby sme mali možnosť nahliadnuť do ich minulosti, zistili by sme, že v istom životnom okamžiku boli privedení na samú hranicu svojich síl a objavili v sebe skutočný Zdroj. Prešli si nejakým kolapsom, ktorý im pripadal ako smrť. Ale namiesto toho, aby ich to zrazilo na kolená, prerazilo im to cestu ďalej! Namiesto toho, aby sa smrti vyhýbali, pokúšali sa ju ocigániť, či sa kvôli nej pajedili, prešmi ňou – prešli smrťou svojho starého ja, svojho malého života, svojich nedokonalostí, svojich iluzórnych snov, svojich rán, svojich záští a svojho obmedzeného vnímania vlastného osudu.

Keď týmto prešli, ocitli sa na druhom brehu obohatení o vedomie, že smrť im nabudúce nemôže ublížiť. „Veď – stratil som snáď smrťou niečo?“ hovoria. Tento proces by sa správne mal odohrávať pri kresťanskom iniciačnom rituály pri ktorom sme najskôr „spolu s Ním pochovaný v smrť“ a potom máme „účasť i na Jeho zmŕtvychvstaní“ (Rim 6; 4-5). Ľuďmi nadživotnej veľkosti by sme správne mali byť všetci. Tak by mala znieť definícia kresťana.

Akú smrť som zakúsil sám v sebe a k čomu následne viedla?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 303.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 13.01. 2021

Vložiť komentár

Streda 13.1.2021

„Keď sa deťom povie, že je čas spať, nestretáva sa to zvyčajne s nadšením, ale so sklamaním. „Musím?“ To isté sa deje s niektorými malými deťmi, keď musia ísť do školy. Náš trojročný by najradšej zostal doma a nám sa ujde krik: „Musím ísť? Musím si robiť domáce úlohy? Musím urobiť poriadok? Musím napísať úlohu?“ … Existuje veľa úloh, ktoré spôsobujú, že nám stisne srdce a my plačeme: „Musím?“ Možno pri čítaní týchto riadkov spoznáte niektoré z vecí, kvôli ktorým sa pýtate „Musím?“ Avšak sú chvíle, kedy to, čo musíme urobiť, má prednosť pred tým, čo by sme chceli robiť.  

Pre Ježiša to bolo tiež tak. Jeho cieľ bol taký dôležitý, že urobil to, čo musel, aby ho dosiahol. Nebolo to ľahké. V Getsemanskej záhrade bojoval a ronil trpké slzy (Lukáš 22, 39–46). V podstate povedal: „Musím ísť na kríž? Ale nie moja vôľa, ale tvoja vôľa“. Zaujímalo ho, či existuje iná cesta, ale prijal skutočnosť, že kríž je jediný spôsob, ako zaplatiť cenu za naše hriechy, čo otvorí dvere obnovenému vzťahu s Otcom. A jeho smrť na kríži zničila moc smrti, moc diabla. 

Ježiš je úplne Boh, ale aj úplne človek. Prišiel ako telo a krv, rovnako ako my sme telo a krv. Podobal sa nám v každom smere: poznal ťažkosti, skúšky a pokušenia života na zemi. Prišiel preto, aby spoznal, zažil a pochopil, aké je to byť človekom. Z tohto dôvodu je schopný mať empatiu, súcit a milosrdenstvo voči každému z nás. 

Ježišova láska mu umožnila povedať „Nie moja vôľa, ale tvoja“. Bol poslušný. Existujú oblasti, kde aj vy môžete opustiť to „Musím?“ a odovzdať svoju vôľu Otcovi? Až nabudúce budete mať chuť povedať „Musím?“ odovzdajte úlohu Otcovi. A požiadajte ho, aby vám pomohol urobiť to s radostným srdcom.“

Vlastná úvaha
A musím? Nemusím!
Musím žiť? Nemusím, ale… som tu . 🙂
Musím pracovať? Nemusím, ale… chcem jesť / baví ma práca / …
Musím nehrešiť? Nemusím…
Musím byť dokonalý? Nemusím…
Musím mať vždy pravdu? Nemusím…
Musím milovať? Nemusím…
Musím zomrieť? Zdá sa, že áno…
Musím ísť pred Otca? Zdá sa, že áno…
Musím sa rozhodnúť, či s Ním chcem žiť? Zdá sa, že áno…

Musel Ježiš prísť na svet? Nemusel!
Musel Ježiš trpieť a zomrieť na kríži? Nemusel!
Musel Ježiš byť poslušný Otcovi vo všetkom? Nemusel!

To, čo chceme má omnoho hlbší význam ako to, čo musíme. „Musím“ nás okráda o slobodu a užiera z našej radosti v živote. „Chcem“ nás vovádza do slobody a aj do radosti zo života. Toto „chcem“ má byť ale aj s dôsledkami. Teda „Chcem a preto musím“ 🙂 Chcem mať titul? Musím úspešne dokončiť vysokú školu. Chcem byť vzdelaný? Musím sa pravidelne a efektívne učiť. Chcem zabehnúť maratón? Musím naň trénovať. Chcem byť spasený? Musím prijať dar spásy.

Meditácie pre mužov

Slnko tiež umiera

Vložiť komentár

Deň sto osemdesiaty druhý

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

„Slnko umiera, i keď pomaličky. Každú sekundu premieňa štyri milióny tom seba samého na svetlo, ktoré vyživuje všetko na tejto planéte. V tomto vesmíre trvá každá forma kvapaliny, plynu či pevnej látky určitú dobu, ale nakoniec (trebárs za milióny rokov) svoju formu stratí a stane sa niečím iným. Toto umieranie je často násilné, zdanlivo zbytočné a úplne nehospodárne. My ľudia sme sa zamilovali do foriem, a keď sa formy menia alebo zanikajú, pripadá nám to tragické. Napriek tomu k tomu dochádza a my nad tou stratou pociťujeme bolesť. Keby sme najskôr nemilovali, nikdy by sme netrpeli.

Takže všetko, nie len Ježiš, prechádza cyklom utrpenia, smrti a vzkriesenia. On nám prišiel oznámiť, že sa tomuto cyklu nemáme vyhýbať, že sa mu vyhnúť ani nemôžeme – a že viera je v skutočnosti aktom dôvery v proces a v hľadanie Boha v tomto „pašiovom mystériu“ straty a obnovy. To pre nás bude vždycky záhada, ktorej sa budeme hlboko vzpierať. Ježiš musel tento proces osobne a dramaticky prejsť, aby nám ukázal, že je to v poriadku.

Kedy mi priniesli bolesť veci, na ktorých som lipol?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 208.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

#Cyklus #CyklusSmrtiAObnovy #Smrť #Umieranie #Kristus #Násilné #Zbytočné #Nehospodárne #Tragické #Naviazanosť #Utrpenie #Formy #Vzkriesenie #PašiovéMystérium #SlnkoTiežUmiera