Archív značiek: Jób

Richard Rohr: Na prahu premeny 139.: Posudzovanie dobrého a zlého

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň sto tridsiaty deviaty

„Keď sa pozrieme na svet, vidíme, ako si dobrí ľudia užívajú svoj šťastný život, ale vidíme taktiež dobrých ľudí, ktorí majú život veľmi ťažký. Omnoho náročnejšie je však priať, že vidíme ľudí zlých, ktorí vypadajú šťastne a zrejme sa im darí veľmi dobre, ako sa žaloval už Jób. V skrytosti sami seba utešujeme, že proti všetkému zdaniu títo ľudia určite nemôžu byť skutočne šťastní. Možno nechceme, aby boli šťastní. Chceme dostať svoju odmenu v plnej výške už teraz, lenže teraz a tu sú odmeny čiastočné a vystačia tak na to, aby nám priniesli určitý pokoj. Ja však verím, že byť dobrým je odmenou samé o sebe a že to prináša hlboký pokoj a radosť, a som presvedčený, že zlo je trestom samé o sebe a že prináša bezdôvodnú úzkosť a nepokoj. S úplným vyriešením týchto otázok sa však, ako sa zdá, čaká na večnosť.

Ak prehlasujeme, že ateisti, zloduchovia a zlý ľudia sú nešťastní, dokazujeme tým svoju obmedzenosť a zášť. Všetci žijeme v medzipriestorách viery a nikdy by sme nemali očakávať dokonalú logiku, trestajúcu spravodlivosť ani konečný súd už na tomto svete.

Zvolil som si život, ktorý žijem, len pre to, že je ľahký?
Alebo žijem svoj život naplno pre plnosť života, krásy, pravdy a radosti?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 165.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 07.02. 2021.

Nedeľa 7.2.2021

Niektorí ľudia si dnes myslia, že nemajú osobnú potrebu života viery. Možno je to preto, že sú šťastní vo svojom materializme; alebo majú pocit hodnoty zo svojej kariéry alebo rodiny. Tak aký je v tom problém? Problém je v tom, že tieto veci nie sú trvalé a keď ich stratia, život sa stane úbohým. A bez života viery, ktorý by ich podržal a poskytol im útechu, môžu takíto ľudia emocionálne a mentálne trpieť. Len sa pozrite na ľudí okolo seba. Optimizmus mladých veľmi často ustupuje pred mentálnym a emocionálnym vyčerpaním, keď ako dospelí zápasia o svoju cestu vo svete. Jób mal tiež krízu stredného veku; ‘Či nie je vojnou život človeka na zemi a jeho dni dňami nádenníka?…’ Trpel vyčerpaním, narušeným spánkom a beznádejou. Keď sa toto stane, ľudia robia všeličo, keď sa pokúšajú vrátiť k optimizmu svojej mladosti; zbavujú sa zodpovednosti, odhadzujú svoje záväzky voči svojej rodine alebo práci, alebo podľahnú alkoholu či iným závislostiam, alebo jednoducho podľahnú zúfalstvu, tak ako Jób. Myslel si, že už nikdy nebude šťastný. Jób sa vzdal života, ale Boh sa nevzdal Jóba. Uzdravil Jóba a obnovil ho, lebo napriek všetkému Jób nestratil svoju vieru. 

Ak sa niekto spýta, prečo máš život viery, môžeš mu povedať o nádeji, ktorú máš. Ako vyzerá táto nádej? Úryvok z Listu Korinťanom poukazuje na odpoveď. Pavol nekázal ako robotník za mzdu, ale dobrovoľne. Jeho odmenou bolo, keď videl, ako sa zmenili životy jeho poslucháčov. (Pavol pracoval ako výrobca stanov, aby si sám zabezpečil svoje živobytie a to preto, lebo chcel dobrú zvesť ponúkať zdarma. Takže aj túto prácu robil dobrovoľne.) Pavol sa rozhodol, že sa stane sluhom všetkých, aby čím viacerých získal. Pre slabých sa stal slabým. Smial sa s tými, ktorí sa smiali. Žialil s tými, ktorí žialili. Aké bolo jeho tajomstvo? Nebol otrokom seba samého, ale mohol sa darovať, lebo bol spokojný za každých okolností; pravý opak Jóba v jeho depresii. A prečo bol Pavol šťastný za každých okolností? Pretože okolnosti boli pre Pavla menej dôležité než dar evanjelia. A spoznal, že keď sa delil o nádej evanjelia, dostal ju aj pre seba. Spolu s Vicki sme zistili to isté. Čím viac vyučujeme, tým viac získavame pre seba. Viera zostáva, nádej nesklame a láska obohacuje život.

Ľudia väčšinou nie sú takí nešťastní ako Jób ale ani takí spokojní ako Pavol. Otázka je, akým smerom ideš? Prijmi lásku Boha do svojho srdca ako malé dieťa a budeš na ceste od Jóba k Pavlovi. Tvojou odmenou bude, keď uvidíš, ako sa mení tvoj život a životy tvojich poslucháčov. A každý bude počúvať, pokiaľ nekráča opačným smerom. V každom prípade s ním zostaň v spojení. Keď príde kríza, lebo život sa stane príliš ťažkým, bude potrebovať priateľa, ktorý má nádej.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca 02.10. 2020.

„“Och, nie! Teraz už rozumiem.”

Už si niekedy staval dom? Najprv sa položí základ, potom steny, strecha, okná a vchodové dvere; a nakoniec interiér. Sú tam aj všetky tie skryté veci, ako odpadový systém, kúrenie a elektrina. Staviteľ vie všetko o dome, aj ako funguje. Všetci ostatní z nás vieme iba zapnúť vypínač a je svetlo. 

Jób sa sťažoval a obviňoval Boha (Jób 10), a chcel sa “súdiť s Bohom”.  (Jób 13, 3; 23,1-7). Chcel, aby mu Boh vysvetlil jeho utrpenie a potvrdil jeho nevinu. Avšak v tomto čítaní, namiesto toho, aby Jób vypočúval Boha, Boh začal vypočúvať Jóba. Boh je majster staviteľ, ktorý vie všetko o svojom stvorenstve. Oproti tomu je Jób ako ten človek, ktorý len zažne svetlo, ale nemá žiadne porozumenie ako veci fungujú. Boh sa spýtal: “Uvedomil si si šírku zeme? Povedz, ak si ju celú spoznal!” Jób si uvedomil, ako málo rozumel, a aké malé sú jeho vedomosti. Uvidel Božiu múdrosť a vládu nad všetkým a nemal slov, ktorými by vedel odpovedať. Všetko, čo dokázal spraviť, bolo veriť v Božiu dobrotu. Bol si niekedy v takej situácii, keď si si uvedomil, že slová, ktoré si vyslovil boli nevhodné, a tak ako Jób si si zakryl ústa rukou? “Och, nie! Teraz už rozumiem.”

Je to akoby sme videli cez sklo len čiastočne, kým príde ten moment porozumenia. Dovtedy je odpoveďou len vytrvalo dôverovať Božej dobrote, nezlomne dúfať, a márnivo milovať. (1 Kor. 13, 12-13 – preklad Biblie The message). Nedávno, keď bola vonku hmla, uvedomila som si, že veci boli skryté, nejasné, tak trochu ako v živote. Ja nevidím veci jasne, ale Boh áno, a jedného dňa všetko bude jasné. 

Boh vie ako funguje jeho stvorenie. Vie o nás všetko, všetky detaily našich životov. Nič nie je skryté; on pozná naše myšlienky, naše skutky a čomu veríme. Bdel nad nami od nášho počatia až po dnešný deň. Ale takisto ako Jób, my ho nevidíme a možno si neuvedomujeme jeho prítomnosť. Jób by nikdy nebol prežil svoje utrpenie bez tej neviditeľnej a nehmatateľnej Božej ruky, ktorá ho podporovala. Tak ako bol s Jóbom, Boh je aj s nami, vedie nás a drží. Namiesto aby sme to videli ako reštriktívne a odstrašujúce, môžeme odpočívať v bezpečí jeho súcitu a milosrdenstva, keď veríme v Božiu dobrotu (pozri Jakubov list 5, 11). Cítiš útechu alebo vinu, keď si uvedomíš, že Otec vie všetko? Chceš sa k nemu rozbehnúť, alebo by si sa radšej skryl? 

Keď som si čítala Knihu Jóba, kapitoly 38 a 39, uvedomila som si, ako málo som chápala a rozpoznávala vznešenosť a moc Boha. Možno by si si tiež mohol v modlitbe čítať tieto kapitoly a uvidíš, čo ti Otec ukáže. Ako Izaiáš prehlásil v kapitole 55, 8-9, jeho múdrosť a jeho cesty sú tak odlišné od našich. Keď dôverujem Božej dobrote, pokoj vládne v mojom srdci.“

Vlastná úvaha

Stalo sa mi, že som očakával… Očakával som bezpečné prostredie… Očakával som spätnú väzbu – pozitívnu spätnú väzbu… Zdalo sa mi, že okolnosti k tomu boli priaznivé…
Napriek tomu, že to bolo nazvané spätnou väzbou, dostal som tvrdú negatívnu kritiku, ktorá začínala podprahovo silne negatívne emocionálne podfarbenými požiadavkami a bola zakončená výčitkou z minulosti, z veci, ktorú som považoval za uzavretú…
Moje očakávanie sa tvrdo stretlo s realitou druhého človeka a okolností…
Vyvolalo to vo mne strach, pretože som to vnímal ako prekvapivý a neočakávaný útok, agresívny výpad…
Vyvolalo to vo mne hanbu, pretože sa to odohrávalo v prostredí, kde som mal očakávanie bezpečia a zároveň bolo verejné, vnímalo som to ako verejné poníženie…
Vyvolalo to vo mne vinu, pretože som si uvedomil vlastné rezervy a dôvod svojho predchádzajúceho nepokoja. Boli to skutočne moje nevhodné rozhodnutia, ktoré spôsobili túto situáciu. Až neskôr som do tohto tvrdenia dosadil dôležité slovíčko „AJ“: „Aj moje nevhodné rozhodnutia, aj nevhodné rozhodnutia niekoľkých iných ľudí“; no na mnou prežívanej emócii viny to nič nezmenilo…
Vyvolalo to vo mne hnev, hnev ako reakciu na strach z útoku, hnev ako popud do protiútoku – energiu do protiakcie, hnev ako reakciu na pociťovanú krivdu, hnev ako ventil frustrácie z nepochopenia…

1. Dotýkalo sa to môjho nastavenia: „Mám hodnotu, keď robím veci správne – perfektne – na 100%.“
Pravda je, že mám hodnotu bez ohľadu na to, či robím chyby! Môžem robiť chyby!

2. Dotýkalo sa to môjho nastavenia: „Mám hodnotu, keď sú ľudia okolo mňa spokojní, keď napĺňam ich očakávania.“
Pravda je, že mám hodnotu bez ohľadu na to, či uspokojím očakávania ľudí okolo mňa.

3. Dotýkalo sa to môjho nastavenia: „Mám hodnotu, keď podám výkon, keď splním úlohu.“
Pravda je, že mám hodnotu bez ohľadu na to, či sú úlohy splnené alebo nie, bez ohľadu na to, či podám výkon alebo nie.

4. Dotýkalo sa to môjho nastavenia: „Som v bezpečí, ak sú okolnosti pokojné.“
Pravda je, že som v bezpečí a môžem prežívať bezpečie bez ohľadu na okolnosti.

5. Dotýkalo sa to môjho nastavenia: „Mám hodnotu, ak som uznávaný druhými ľuďmi, ak som v ich očiach niekto.“
Pravda je, že mám hodnotu bez ohľadu na to, čo si druhý ľudia myslia, bez ohľadu na to, či ma druhý ľudia uznávajú, alebo nie.

6. Dotýkalo sa to môjho nastavenia: „Som v bezpečí, keď mám okolo seba ľudí, ktorým plne dôverujem.“
Pravda je, že som v bezpečí či už sú okolo mňa dôveryhodný ľudia, alebo nie.

7. Dotýkalo sa to môjho nastavenia: „Mám hodnotu, keď robím dobré veci.“
Pravda je, že mám hodnotu bez ohľadu na to, čo robím.

8. Dotýkalo sa to môjho nastavenia: „Mám hodnotu, keď som rešpektovaný.“
Pravda je, že mám hodnotu bez ohľadu na to, či ma niekto rešpektuje, alebo nie.

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca 01.10. 2020.

„Nemôžeme vysvetliť utrpenie, ale môžeme dôverovať v Božiu dobrotu.

Žalm 27,13 to vyjadruje slovami „Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich“. Dávid vo svojich zložitých okolnostiach volal po zľutovaní a súcite. Hovoril o svojej túžbe stretnúť sa s Bohom. Vyhlásil svoju vieru v Božiu dobrotu a z tohto miesta bol schopný čakať na Boha. Keď trpíme, čakanie sa môže javiť ako večnosť.

Jóbovi priatelia pokračovali v jeho obviňovaní z hriešnosti. Všetci sa obrátili proti nemu: jeho manželka, jeho priatelia a známi, jeho služobníci, deti na ulici, hostia; všetci. Jeho výkrik bol tiež “majte so mnou zľutovanie”. Jób potreboval súcit a útechu.

Ľudia, ktorí trpia, nech už sú dôvody akékoľvek, potrebujú porozumenie, súcit a útechu. Môže byť ťažké vedieť, čo povedať alebo ako reagovať. Niekedy je jednoduchšie prejsť cez cestu a predstierať, že ste nevideli osobu, ktorá bojuje. Niekedy je jednoduchšie neodpovedať na telefón alebo predstierať, že nepočujete. Niekedy ste schopní zvládnuť iba svoje vlastné problémy bez toho, aby ste počúvali o ťažkostiach niekoho iného. Boli chvíle, keď som robila všetky tieto veci. Ak sa vás niečo z toho týka, vedzte, že Boh vám rozumie a neodsudzuje vás.

Existuje mnoho spôsobov, ako pomôcť niekomu, kto trpí, a tu je zopár z nich: Buďte pri ňom a počúvajte. Nemusíte mať odpoveď. Môžete dokonca povedať, že neviete, ako problém vyriešiť, ale že vám to nie je jedno. Láskyplný dotyk, pohľad alebo slovo môžu ukázať, že vám na ňom záleží, alebo malý darček či kartička, ktoré vyjadria, že na neho myslíte. Ponuka modliť sa s otázkou, za čo by sa chcel modliť. Nepredpokladajte, že to, čo vidíte ako jeho potrebu, bude to, za čo sa chce modliť.

Našou úlohou nie je zachrániť ho alebo vyriešiť problém. Našou úlohou je milovať najlepšie, ako vieme. Je dobré poznať naše obmedzenia a stanoviť zdravé hranice. Nedávno mi niekto zavolal a požiadal ma, aby som sa za ňu modlila a zavolala jej. Vedela som, že by som možno nezvládla jej telefonáty, pretože má veľké potreby. Poslala som jej teda správu, že sa za ňu modlím a o mesiac jej zavolám. Zdá sa to ako dlhá doba, ale tomuto záväzku viem povedať „áno“.

Keď Jób zažíval odmietnutie a obviňovanie, možno v najťažšej chvíli, zavolal a mal úžasnú skúsenosť s Božou dobrotou. Vyhlásil svoju vieru a dôveru v Boha: „Viem, že môj vykupiteľ žije a že na konci bude stáť na zemi”. Vedel, že po smrti ho vo svojom tele uvidí na vlastné oči. Vyhlasuje svoju vieru vo vzkriesenie mŕtvych, Ježišov príhovor a lepší život, ktorý ho čaká.

Keď som trpela bolestivou vyskočenou platničkou a zdanlivo bez pokroku, bolo mi najhoršie. Pamätám si, ako som volala k Bohu. „Už to nezvládam. Čokoľvek chceš, urobím to”. Môj okamih odovzdania; dôvera v Božiu dobrotu. Zdalo sa, že sa nič nedeje, ale od tej doby nastal pomalý pokrok a zotavenie sa začalo.

Spoznávate sa v niektorej z týchto situácií? Modlím sa, aby ste sa stretli s Božou dobrotou.“