Archív značiek: Bremeno

Meditácie pre mužov

Richard Rohr – Na prahu premeny 275.: Vzpieranie

Vložiť komentár

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto sedemdesiaty piaty

„Sv. Pavol hovorí, že zlo a súženie, ktoré nesieme, v sebe má určitú tiaž (ťažobu). Aj o večnej sláve hovorí, že je to určité bremeno. „Prenesmierna váha večnej slávy“ nám bude zjavená všetkým (2 Kor 4; 17). Verím, že váha oboch bremien je príliš veľká, než aby ich človek udvihol sám. Ide o spoločné tajomstvo, ktorého sme súčasťou. Boh pracuje na spáse sveta (Ján 4; 42), a nie len na spáse súkromných duší. Biblia rozpráva dejiny spásy, nie je to žiaden súkromný plán cesty.

Pavol taktiež hovorí o „tele smrti“ a „tele vzkriesenia“ takmer tak, akoby išlo o nejaké obrovské silové pole, v ktorom žijeme. V našom čele potom stojí Ježiš. Predstavuje niečo ako „Spoločnú tvár našej firmy“, ktorá nás udržuje vo vnútri tajomstva premeny. My sa tejto úžasnej kozmickej skutočnosti účastníme (či naopak neúčastníme) z vlastnej vôle. Svojim vedomím pritakaním získavame spoluúčasť na nesení bremena bolesti i bremena večnej slávy. Na to nestačíme sami, ale jedine všetci spoločne „v Kristovi“, čo je u Pavla zďaleka najčastejšie slovné spojenie.

Kedy som zakúsil bremeno večnej slávy?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 304.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Vložiť komentár

z Otcovho Srdca
Piatok 10.7.2020

„Vina je ťažké bremeno, tak ťažké, že Ozeáš povedal, že pod jeho tiažou sa padá. Niekedy, keď sa cítime unavení a obťažení, môže to byť preto, že nesieme vinu. 


Pred mnohými rokmi som hľadala Ježišove zázraky uzdravenia, tak som išla na uzdravovací seminár. Verila som, že ja uzdravenie nepotrebujem; iba som sa prišla pozrieť ako to tam robia. Hneď prvý deň si pamätám, že ten vedúci povedal, že každý potrebuje uzdravenie. Myslela som si, že sa mýli a ja som v poriadku. Aké to bolo odo mňa arogantné. Nebola som si vedomá toho, že nesiem vinu. Ďalší deň si pamätám ako som si čítala titulok v novinách, ktorý prehovoril priamo do mojej situácie. Čelila som svojej vine. Všetko vo mne ju chcelo znovu skryť. Avšak rozhodla som sa to neurobiť a v modlitbe som si odpustila. Odišla som z toho seminára s pocitom, akoby mi sňali z pliec ruksak plný kameňov. Bola som oslobodená z jarma viny, o ktorom som ani nevedela, že som ho niesla. Potom som sa akoby vznášala a radovala. 


Otec čaká a túži odpustiť. On nie je nahnevaný, ani sa nenahnevá; jeho hnev sa utíšil krížom. On má súcit, uzdravenie a prekypujúcu, bezpodmienečnú lásku. Chce priniesť obdobie požehnania. Ozeáš to opísal pomocou obrazov z roľníctva. Budeme mať nové korene a silné výhonky, presne ako céder. Naše korene sú stvorené, aby išli hlboko a zakorenili nás v Otcovej láske. Pozri si slová, ktoré Ozeáš použil: voňavý, chránený, kvitnúci, slávny, plodný, nádherný, úspešný. A v žalme tieto obrazy pokračujú; očistený, umytý, belší ako sneh. Tieto slová opisujú teba a mňa keď prijímame Otcovu lásku. Myslíš, že sa vzťahujú aj na teba? Sú to Otcove plány a zámery pre teba. 


Duch Svätý ma nabádal na tom seminári, aby som čelila svojej vine. On nás vedie do pravdy, aby nás oslobodil. Výsledkom je, že sa staneme takými, ako to Ozeáš opísal a že budeme naplnení radosťou a chválou. 


Popros Ducha Svätého, aby ti ukázal, či nesieš nejaké bremená. On hovorí mnohými rôznymi spôsobmi, nielen cez tlačené noviny! Aj ty môžeš byť oslobodený od viny a vykročiť do tých nádherných slov Ozeáša a žalmistu.“

#Zamyslenie #Hoxarovci #ZamyslenieManželovHoxarovcov #DennéZamyslenie #OtcovoSrdce #ZotcovhoSrdca #Vina #Ozeáš #Žalmista #DuchSvätý #Uzdravenie #Bremeno #Bremená #Unavený #Obťažený #Otec #BezpodmienečnáLáska #Kríž #OtcovZámer

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Vložiť komentár

Z Otcovho Srdca

Milujeme, lebo on nás miloval prvý. Otec nás priťahuje k Ježišovi, ktorý nás potom vedie naspäť k Otcovi. Všetko začína pri Otcovi.   

V roku 1993 sme sa s Robertom zúčastnili veľkej kresťanskej konferencie. V jej priebehu sme dostali pozvanie prísť dopredu, aby sme sa stretli s Ježišom. Niečo v mojom vnútri chcelo odpovedať, ale zároveň som mala strach z toho, čo sa stane. Nakoniec som nazbierala odvahu postaviť sa a ísť dopredu. Niekto sa za mňa modlil, ale nezdalo sa, že by sa niečo stalo. Avšak po tri mesiace po tejto udalosti som sa cítila akoby zahalená do tepla, útechy a lásky. Jeho láska sa ma dotkla.   

O niečo neskôr som sa pýtala Otca, kde bol v tom čase. Vo svojej predstavivosti som ho videla stáť v uličke s rukou natiahnutou smerom ku mne. Vzala som ho za ruku a on ma viedol dopredu. Bolo to ako otec, ktorý vedie svoju dcéru uličkou, aby sa stretla so svojím ženíchom. Bol to pre mňa veľmi vzácny moment. Otcova láska sa dotýkala môjho srdca. On ma miloval prvý a pritiahol ma k Ježišovi.

Jeho láska musí naplniť moje srdce, aby som mohla milovať iných ľudí. Je to ako vlhké drevo. Potrebuje teplo, aby vyschlo skôr, ako sa vznieti a vytvorí poriadny oheň. Jeho láska potrebuje zohriať moje srdce, potom jeho láska spôsobí v mojom srdci vzplanutie, ktoré sa dá preniesť na iných ľudí. Milujem, pretože ma miloval prvý. Božia láska mi umožňuje milovať iných ľudí. Jeho láska vyháňa strach.

Keď ideme v aute a vidíme policajné auto, vždy skontrolujeme svoju rýchlosť. Bojíme sa toho, čo sa stane, ak ideme príliš rýchlo a očakávame trest. Pre mnohých je vzťah s Otcom rovnaký. Ak urobím niečo zlé alebo ma niekto chytí, očakávam trest. Strach súvisí s trestom, pretože strach súvisí so zákonom. Ale dokonalá láska vyháňa strach. Ak je policajt v aute náhodou zároveň mojim otcom, tak namiesto očakávania zlých vecí sa budem usmievať a mávať. To isté platí aj pre Boha Otca. Je to môj otec. Viem, že ma miluje a nechce ma trestať. V jeho láske si môžem potom pokojne odpočinúť a odovzdávať ju iným ľuďom. 

Keď príjmeme jeho lásku, potom je oveľa ľahšie milovať iných. Nie je to bremeno, ale potešenie. Sme stvorení Otcom. Sme adoptovaní ako jeho deti. Prijímame jeho lásku a rozdávame ju. Nie je to záťaž, nie niečo, čo musíme urobiť, ale niečo, čo chceme robiť. Láska urobí pre druhého oveľa viac, ako vyžaduje poslušnosť.

Raz som počula príbeh o dáme, ktorá v deň svojej svadby dostala od manžela zoznam požiadaviek. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažila, nedokázala splniť jeho požiadavky. O niečo neskôr zomrel a ona sa znovu vydala. Neskôr triedila nejaké papiere a narazila na pôvodný zoznam od svojho prvého manžela. Na svoje prekvapenie bez problémov plnila všetko na zozname. Láska znamenala, že to nebolo bremeno. Keď budete požiadaní, aby ste robili veci, robte to, čo môžete, s láskou a nebudete tou snahou zaťažení. Môžeme slúžiť iným, keď je to ako bremeno, ale oveľa lepšie im budeme slúžiť, keď ich budeme milovať.

Stretli ste sa s Ježišom? Možno by ste chceli využiť svoju predstavivosť a opýtať sa Otca, kde bol v tom čase.

Mohli by ste tiež požiadať Otca, aby vo vašom srdci zapálil plameň lásky, aby ste ju mohli odovzdať ostatným.