Archív kategorií: Meditácie

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovo Srdca na Štvrtok 02.06. 2022.

„Dnešné čítanie ukazuje jasný rozdiel medzi nebeským kráľovstvom a svetom. Nebeské kráľovstvo je založené na jednote; zatiaľ čo ľudia vo svete medzi sebou súťažia, aby vyhrali. Ježiš opísal túto jednotu ducha, keď povedal: „Ja a Otec sme jedno,“ a znova, keď svojim nasledovníkom povedal: „Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo; a môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu a urobíme si u neho príbytok.“ Táto jednota opisuje spoločenstvo s jedným srdcom a mysľou. Biblia opísala nejednotnosť sveta: „V tých dňoch nebolo v Izraeli kráľa. Každý si robil, čo sa mu páčilo“ (Sudcov 21,25). To je jeden z dôvodov, prečo si s Vicki tak vysoko ceníme jednotu. Radšej budeme postupovať v jednote medzi sebou a s ostatnými, ako by sme trvali na svojej vôli.

Pavol chápal nejednotnosť svojich žalobcov a hovoril múdro. Vyhlásil, že je farizej a je obvinený, pretože uveril vo vzkriesenie z mŕtvych. Jeho žalobcovia sa okamžite  rozdelili na dva tábory a vášnivo sa medzi sebou hádali, presne ako Pavol predpokladal. (Farizeji uvažovali v duchovných pojmoch, keď verili v život po smrti, v anjelov a duchov, zatiaľ čo saduceji mysleli vo fyzickejších pojmoch, keď všetky tieto veci zavrhli.) Boli to dve strany, ktoré súperili o srdcia a mysle národa. Človek môže patriť do jednej alebo druhej skupiny, ale nie do oboch. Obe strany chceli vyhrať, čo nevyhnutne znamenalo víťazstvo nad protistranou. Pavla pred rozruchom zachránil veliteľ, ktorý sa obával, že by mohol byť roztrhaný na kusy.

Čo sa z toho môžeme naučiť? Ak chceme žiť v jednote a mieri, potom budú mnohí proti nám. Ale budú nám odporovať z rôznych dôvodov. Napríklad kresťanskej viere odporujú rôzni ľudia; niektorí sú proti našej viere, pretože sa hlásia k inej viere, iní preto, že uvažujú čisto svetsky. Súperov dokážeme veľmi ľahko frustrovať. Ak budeme jednoducho konať dobro v reakcii na ich zlé slová a činy a zároveň budeme mlčať, potom zvíťazíme. „Duchovná skupina“ nebude počuť nič, s čím by sa mohla hádať, a sekulárna skupina nebude vidieť nič zlé na našich činoch. Môžu sa medzi sebou hádať o tom, čo je zlé na našej viere, ale my sa nenecháme vtiahnuť do žiadnej konfrontácie, pretože naše činy sú bez viny a nič nebudeme hovoriť. A zvíťazíme, pretože zatiaľ čo niektorí sa hádajú, iní boli požehnaní našimi dobrými činmi a budú s nami chcieť mať vzťah. Keď budeme mať vzťah založený na dôvere, otvorenosti a komunikácii, môžeme sa o svoju vieru podeliť s tými, ktorí budú počúvať.

Zamyslite sa nad týmto princípom a uvidíte, kde ho môžete uplatniť vo svojom živote. Tam, kde sú ľudia, ktorí sú proti vám, existuje istá cesta k pokojnému a víťaznému výsledku. Vďaka za dobrý príklad veliteľa, ktorý sa nepridal na žiadnu stranu, a vďaka za múdrosť Pavla.“

Richard Rohr: Na prahu premeny 13.: Kozmické vajce

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň Trinásty

„Mnoho veriacich ľudí je presvedčených, že západná civilizácia sa ocitla v stave akútnej duchovnej krízy. Od všetkých hlavných vyznaní húfne odpadá množstvo ľudí a nových stúpencov akoby získaval len fundamentalizmus. Množstvo ľudí žije s s obrovskou dezilúziou. Problém spočíva v tom, že sme stratili symbolický vesmír zmyslu – „Kozmické vajce“ sa rozbilo a na utvorenie nového sa stále ešte čaká. Koherentný svet, v ktorom do seba kedysi jednotlivé veci zapadali a dávali zmysel, je na kúsky. Duša môže žiť bez odpovedí, ale bez zmyslu žiť nemôže.

Zúfalo hľadáme mystický vesmír, v ktorom by sme zaujali svoje miesto a dodali svojim životom relevanciu a hrdinský rozmer. Ak mám byť úprimný, čím ďalej tým častejšie mi napadá, či touto novou – a súčasne najstaršou – mytológiou, ktorú hľadáme, nie je samotná kozmológia, so skutočným kozmickým Kristom. Pokiaľ niečo všetci zdieľame, potom je to bezo sporu tento vesmír, ktorého súčasť všetci tvoríme. Tento vesmír nás všetkých zhromažďuje vo vnútri obrovského sveta zmyslu a krásy, avšak aby na nás tento zmysel a krása mohli plne zapôsobiť, potrebujeme k tomu aspoň štipku vedecko-mystickej duše.

Aké dôkazy puknutia kozmického vajca – súdržného vesmíru – nachádzam vo svojom živote?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 35.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Stredu 01.06. 2022.

„Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si mi dal, aby boli jedno, ako sme my jedno.“

„Pamätáte si, keď anjel Pánov vo sne prehovoril k Jozefovi: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ Meno, ktoré dal Otec Boh, bolo Ježiš. Koho zachránil? Svoj ľud, teda tých, ktorí v neho veria. A pred čím nás zachránil? Pred následkami nášho hriechu. A ako sa to podarilo? Jednotou! „…aby boli jedno, ako my sme jedno.“ Otec a Ježiš sú zjednotení. Sú jedno. Táto modlitba vás a mňa pozýva do duchovnej jednoty s nimi. S Ježišom a Otcom sme zjednotení duchovne tak, ako s ním bola Mária fyzicky zjednotená počas tehotenstva. Nie je to tak, že sa vo všetkom zhodneme. My asi nie a učeníci tiež nie. Ale napriek našim rozdielom sme duchovne zjednotení. Ak tomu uveríte, zmení to, ako zmýšľate o Bohu, ako zmýšľate o sebe a ako o druhých, s ktorými ste zjednotení.

Dnes náš zať James priniesol novú kolóniu včiel, aby žili v úli na záhrade. Včely sú dokonalým príkladom niečoho. Celok je väčší ako súčet častí. Všetky včely sú jednotlivci, ale správajú sa tak, že celá kolónia je väčšia ako všetky včely spolu. Celá kolónia má odlišný účel a život, ktorý nemôžu splniť jednotlivé včely. Keď sme zjednotení s Otcom a Ježišom, sme schopní mať odlišný cieľ a život, ktorý by inak nemohol nastať. Naším cieľom je byť súčasťou nebeského kráľovstva tu na zemi. Náš život je duchovný život, v ktorom nie sme pod kontrolou. Každý, kto je ochotný, sa podriaďuje Božej vôli, aby celé spoločenstvo mohlo dosiahnuť Otcov zámer pre celé spoločenstvo; teda cirkev.

Keď budete nabudúce chcieť vedieť, aká je Otcova vôľa pre váš život, spomeňte si na včely. Jeho vôľa je pre niečo väčšie ako vy alebo ja osobitne. Jeho vôľou je, aby sme boli s ním zjednotení, aby mohol uskutočniť svoju vôľu cez nás všetkých. Už nepatríme do sveta, kde je každý jednotlivo. Patríme Ježišovi. A Ježiš hovorí, že nás bude strážiť a ani jeden z nás sa nestratí. Náš duchovný život v jednote s Otcom a Ježišom pokračuje aj po skončení nášho fyzického života. A Ježiš sa postará o to, aby sme sa vy ani ja nestratili. Ako to môže byť? Sme s ním zjednotení.“

Richard Rohr: Na prahu premeny 12.: Prosté / jednoduché a krásne

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň Dvanásty

„Pokiaľ je muž múdry, potom putuje po trase, ktorá môže na prvý pohľad pôsobiť ako kruhová, pretože nové veci vyhľadáva len pre to, aby znovu objavil tie staré. Veľké vzorce sa nikdy nemenia. Cesta vždycky dovádza muža späť na miesto, odkiaľ vyrazil, tentokrát však už odhalil jeho skutočný zmysel. Šťastie zakúša na domácej méte, toto šťastie je však teraz hlbšie a širšie než predtým.

Pre mladého muža predstavuje táto cesta, ktorej sa nie je možné vyhnúť, určitú formu opätovného uskutočňovania mýtu o páde a vzkriesení sveta. Albert Einstein sa podľa svojich vlastných slov neriadil pri práci na teórii relativity ničím iným viac, než presvedčením, že výsledná teória bude súčasne prostá / jednoduchá a krásna. V mladosti si muž svoju cestu vždycky predstavuje ako komplikovanú a plnú obáv. Môžem vám však sľúbiť, že pokiaľ na svojej duchovnej ceste vytrváte, život sa nakoniec zjednoduší, prejasní a zbaví sa všetkého zbytočného – a presne to ho robí nádherným!

Čo je pre mňa krásne?
A ako by som popísal prostotou / jednoduchosť?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 34.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Utorok 31.05. 2022.

„Zvítania a rozlúčky sú dôležité – odrážajú, nakoľko si ľudí vážime. Pavol sa lúčil so svojimi priateľmi z Efezu s vedomím, že má poslednú príležitosť s nimi hovoriť. Najprv im pripomenul čas, ktorý spolu strávili a potom hovoril o zmysle svojho života, ktorým bolo oznamovať radostnú zvesť o Božej milosti. Čo je však milosť? Je to nezaslúžená priazeň, čo znamená, že Boh s nami zaobchádza lepšie, než si zaslúžime. Zaslúžime si byť odsúdení, uznaní za vinných, pretože sme zhrešili, ale Ježiš nás oslobodzuje (Rim 3, 23-24). Ďalej, jeho milosť je mocná a umožňuje nám žiť svoj život lepším spôsobom. Pozri napr. 1 Kor 15,10 alebo 2 Kor 9,8 a 12,9. Možno poznáš ďalšie príklady. Mne je blízka Božia milosť ako sila, ktorá mi pomáha v mojej slabosti. Pamätám si tú úzkosť a neistotu, keď som sa cítila slabá, neistá a bezmocná. Ale jeho milosť mi pomohla dôverovať Bohu, prekonať svoju slabosť a vzdať sa potreby ovládať každú situáciu. Jeho milosť nám tiež pomáha odpúšťať neodpustiteľné: V roku 1987 v Severnom Írsku odpálili teroristi bombu, ktorá zabila mladú zdravotnú sestru. Jej otec Gordon Wilson tiež uviazol v troskách, ale prežil. O svojej strate hovoril: „Stratil som svoju dcéru a bude nám chýbať. Ale neživím v sebe horkosť. Necítim nenávisť.“ Tento otec odpustil vrahom svojej dcéry (prevzaté z Consolatio.com). Vojna vyplavuje v ľuďoch na povrch to najlepšie aj najhoršie.

A napokon, keď sa Ježiš lúči, počujeme jeho slová úžasnej pravdy. Máme večný život, pretože poznáme Ježiša a poznáme Otca. Aká radosť!“

Richard Rohr: Na prahu premeny 11.: Žiadne geografické riešenia

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň jedenásty

„Každý muž chce objavovať, chce nájsť niečo, čo mu tu chýba, tým, že sa vydá na nejaké nové miesto. Pritom ale zabúdame, že na toto nové miesto si so sebou berieme svoje staré ja. Tým pádom sa všetky nové skúsenosti snažíme vopchať do svojej stávajúcej – aktuálnej persóny či do už existujúceho svetonázoru – alebo ich naopak jednoducho vykážeme von. Spomínam si, ako som ležal na pláži v Maui a musel som sám sebe priznať, že tu nie som o nič šťastnejší, než keď som ležal doma na záhrade v Novom Mexiku.

Tejto predstave, že svoje problémy môžem vyriešiť prostredníctvom zážitkov načerpaných ďaleko od domova, sa občas hovorí „geografické riešenia“. Rôzne stretnutia s tým, čo je neznáme, môžu skutočne otvoriť nové možnosti a perspektívy – ale len vtedy, pokiaľ preniknú za naše ochranné filtre a skutočne nás zmenia. Častejšie však nové skúsenosti fungujú len ako taktika k odvedeniu pozornosti.

Mladý muž si nakoniec uvedomí, že to, čo hľadá, nie je možné nájsť vonku. Nič, čo sa nachádza vonku – mimo nášho ja, nás nemôže podstatným spôsobom premeniť ani učiniť šťastnejšími, pokiaľ nás to nepreskladá (nepreusporiada) vnútorne.

Bola niekedy doba, kedy som na nepokoj svojej duše hľadal geografické riešenie?
Kedy to bolo a za akých okolností?
Kedy som si po prvý krát uvedomil, že žiadne geografické riešenie neexistuje?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 33.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Pondelok 30. 05. 2022.

„Dostali ste aj Ducha Svätého, keď ste uverili?“

„Včera večer som bola s priateľkou, ktorá hovorila o prijatí Ducha Svätého. Tu je jej svedectvo:
„Bola som kresťankou už niekoľko rokov, ale keď som mala dvadsaťpäť rokov, cítila som, že Pán chce v mojom živote urobiť niečo nové. Videla som iných veriacich, ako dostávajú od Pána viac, no zdalo sa mi, že mňa Boh takto nepožehnáva. Cítila som strach, keďže som si nebola istá, čo chce Pán urobiť, ale vedela som, že chcem pre svoj život od Neho to najlepšie.

Moja rodina bola kresťanská, ale nerozumela tomu, ako Pán pôsobí v životoch ľudí a ako ich požehnáva. Nebola som si istá, či mi porozumie. Vedela som však, že Pán má pre mňa dobrú vec a nechcela som premeškať príležitosť.

Stála som vo svojej kuchyni, keď mi Pán povedal, že teraz je ten čas urobiť krok a prijímať od Neho. Videla som pred sebou otvorené dvere a vedela som, že ak chcem prijať Ducha Svätého, budem musieť fyzicky prekročiť prah dverí, t.j. dôverovať všetkému, čo sa Pán chystá urobiť.

Vykročila som vpred a cítila som, akoby ma obmývala teplá voda, od hlavy až k nohám. Stála som tam a cítila som sa milovaná. Musela som ísť von a mala som pocit, že sa vznášam. Bol to začiatok toho, že Pán skutočne vstúpil do všetkých oblastí môjho života. Vstúpil do mojich emócií a ukázal mi veci, ktorých som sa potrebovala vzdať, pretože pre mňa neboli dobré. Pán ma previedol cez všetky zmeny.

O niekoľko rokov neskôr som cítila, že Pán chce, aby som „hovorila iným jazykom od Neho“. Prijala som múdru radu iného kresťana, ktorý sa za mňa modlil a povzbudzoval ma, aby som vyslovila prvé slovo. Keď ma Pán učil tento modlitebný jazyk, prišli ďalšie slová.“

Moja priateľka našla pokoj a požehnanie vo vzťahu s Bohom. V Jánovom evanjeliu Ježiš hovorí, že v ňom máme pokoj. On je Kniežaťom pokoja. Tiež však povedal: „Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.“ Dovoľ mi rozpovedať ti môj príbeh. Počas doby troch mesiacov od môjho stretnutia s Ježišom bol život úžasný. Cítila som jeho lásku, teplo a pokoj. Potom na mňa však doľahli svetské trápenia: naša najmladšia dcéra vážne ochorela a bola v nemocnici, Robert prišiel o prácu a ja som potrebovala operáciu vyskočenej platničky. Kde bol Ježišov pokoj? Potrebovala som Ducha Svätého a o dva roky neskôr som ho prijala. No nebola som spokojná. Cítila som, že je ešte niečo viac. O desať rokov neskôr som zažila Otcovu lásku. Predstavujem si svoj život ako stojan s tromi nohami: Ježiš je jednou z nôh, Duch Svätý druhou a Otec treťou. Aby bol môj život stabilný, a aby ho nerozkolísali životné problémy, potrebujem všetky tri nohy. Až keď som spoznala všetkých troch členov Trojice, dostala som pevný základ, ktorým problémy života nemôžu otriasť. A keď sme spojení s Trojicou, potom – rovnako ako Ježiš – nikdy nie sme sami.

Otec nás miluje. Chce nám byť otcom, obrancom, ochrancom a dobrodincom. Volá nás po mene, čím nám dáva identitu – sme jeho deťmi.

Možno potrebuješ niečo viac. Ak áno, povzbudzujem ťa, aby si sa modlil k Duchu Svätému, Otcovi a Ježišovi, aby ti dali viac. Žehnám ti, aby si osobne prijal dar Božieho pokoja.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Piatok 24.12. 2021.

„Tu je príbeh o Dávidovi. Je zaujímavý, pretože ukazuje, čo sa stane, keď my rozhodujeme o tom, čo by sa malo stať v našom duchovnom živote. Ukazuje tiež, ako inak rozmýšľame, keď vidíme veci z perspektívy Boha Otca. Toto nie je príbeh o urobení správnej veci; ale o počúvaní správnych myšlienok.

Začneme tým, že Dávid zažíva oddych od svojich nepriateľov na každej strane a býva v paláci. Ale nie je pokojný. Nemyslím si, že aktívni ľudia často nachádzajú pokoj v oddychu. Možno bol Dávid šťastnejší, keď niečo robil, robil pokroky alebo prekonával protivníkov. Takže otázka v jeho mysli znela: „Čo teraz?“ A odpoveď, ktorá prišla z jeho vlastných myšlienok, bola táto: ‚Postav dom, v ktorom by mohla bývať Božia archa.‘ Chcel si ctiť Boha, ale možno, snáď aj nevedomky, sa chcel zbaviť vlastnej nudy alebo pocitu neužitočnosti. „…ja bývam v cédrovom dome a Božia archa býva v koženom stane.“ Čo je zlé na tejto myšlienke? Stan, v ktorom archa prebývala, bol Božím nápadom. Bol to Boh, kto povedal Mojžišovi presne, ako mal byť postavený. Je to Božia zodpovednosť. Dávid hovoril s prorokom Nátanom o stavbe domu pre Boha. Ale ani Nátan sa neradil s Pánom! Jednoducho schválil čokoľvek, čo mal Dávid na mysli.

Čo teda urobil Pán, aby dal veci do poriadku? V noci prehovoril k Nátanovi. Povedal mu, že nesúhlasí s Dávidom. Prečo? Pretože to bol sám Boh, ktorý pre Dávida urobil všetko a bude pre neho aj naďalej robiť všetko. Čo by mohla dať nejaká ľudská bytosť Bohu, čo on ešte nemá? Len jednu vec; človek môže dať Bohu svoje srdce. A vieme, že Dávid to urobil, pretože ho Biblia nazýva: ‚Muž podľa Božieho srdca.‘ Takže nič viac tam nebolo potrebné. A všetky súvisiace vzťahy sa zlepšili. (Dávid, Nátan a Boh)

Boh je milostivý, ale čo sa stane v medziľudských vzťahoch, keď urobíme rozhodnutie, za ktoré je zodpovedný niekto iný, bez toho, aby sme sa s nim poradili? Ten človek sa cíti ignorovaný, urazený, vynechaný, že má nízku hodnotu v očiach toho, kto spravil to rozhodnutie. Poškodzuje to ich vzťah. A čo sa stane v medziľudských vzťahoch, keď sa o rozhodnutí, ktoré sa týka danej osoby, poradíme s jej najlepším priateľom, a potom sa rozhodneme bez toho, aby sme jej to zmienili? Tá osoba má pocit, akoby sa jej najlepší priateľ nezachoval veľmi láskyplným spôsobom. Vzťahy sú ďalej poškodené.

Poučenie pre nás je jasné. Môžeme dôverovať Bohu Otcovi a Ježišovi, že prevezmú zodpovednosť za náš duchovný život. Už tak urobili a budú v tom pokračovať. Všetko, čo môžeme ponúknuť, sú naše srdcia. Keď chceme konať jeho vôľu (a nie svoju vlastnú), aj keby to znamenalo nerobiť nič, keď chceme konať, potom má naše srdce. A potom zdedíme ten úžasný prísľub, ktorý je v tomto čítaní. Boh Otec vzbudil Dávidovi dediča a jeho kráľovstvo bolo pevné. Ten dedič bol synom Boha a Boh bol jeho otcom. Tým dedičom je Ježiš (ktorý je z Dávidovho rodu) a je duchovne zjednotený s tebou a so mnou. Takže dedíme rovnaký vzťah medzi otcom a synom, z ktorého sa tešil Ježiš. A ako môžeme s istotou vedieť, že tento vzťah je Božou vôľou? Pretože Ježiš nám to povedal priamo, keď nám hovoril, ako sa máme modliť. „Otče náš, ktorý si na nebesiach (sme jeho rodina)… buď vôľa tvoja (chceme, aby sa diala jeho vôľa, nie naša)…“

Takže ak sa nudíš alebo sa cítiš neužitočný, alebo ak si myslíš, že by si mal pre Boha urobiť viac, jednoducho sa nechaj jeho vôľou viesť vo svojich vzťahoch. Najmä v tom vzťahu s osobou, s ktorou si práve teraz. Ale nerob si starosti. Ak by si niečo mohol urobiť lepšie, ešte vždy Boh môže prehovoriť cez noc, cez sen alebo víziu; alebo cez Bibliu, alebo cez tvoje vlastné myšlienky a pocity.“

Richard Rohr: Na prahu premeny 10.: Hrdina vo vnútri

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň desiaty

“V každom mužovi je hrdina a akokoľvek to nášmu modernému, cynickému ja môže pripadať ako otrepaná fráza, hlasu tohto hrdinu by sme mali venovať pozornosť. Hovorí o tom, že náš život nepatrí len nám, že život nie je len osobná záležitosť. Nech už to nám západným individualistom znie sebanezrozumiteľnejšie, hranice nášho života ďaleko prekračujú naše konkrétne “ja”. Je úlohou náboženstva odovzdávať nám túto pravdu úplne jednoznačne. 

Väčšina z nás vie, že “ja” má svoje limity. To preto svoje životy rôzne umelo prikrášľujeme.  Náš vnútorný hrdina chce vykročiť za hranice púhého, obyčajného “len ja sám” k “My sme” a v dôsledku toho k biblicky prežívanému “Ja som”. Sám o sebe je “môj príbeh” moc malý – príliš malý. “Náš príbeh” je zas moc klanový – príliš klanový. Ale “Príbeh” umiestňuje jedinca do skutočne Veľkého obrazu. “Ja” sa potom stáva jedným momentom v rámci Veľkého predstavenia, ktoré sa prejavuje ako Boh v dejinách. V tomto príbehu sme všetci skrytými hrdinami. 

Ako by vypadal posun od “len ja sám” k “My sme”?
Čo znamená posunúť sa od “My sme” k “Ja som”?
”  

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 32.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov