Všetky príspevky Ľuboš Tkáčik

Al-Anon 5. február

Al-Anon

„Keď odkrývam svoje nedostatky a začnem im čeliť, odkryjú sa mi aj moje mnohé dobré kvality a budú mi pripomínať, že sú rovnako reálne ako moje zlyhania. Chcem si ich ceniť, lebo nielen kompenzujú moje zlyhania, ale poskytujú mi aj základ, na ktorom môžem rásť. Ak spoznám, že som milý, tolerantný, štedrý, čestný, trpezlivý, … , budem sa z týchto konštruktívnych kvalít tešiť. Umožňujú, aby som samého seba prijal priateľsky; sú to úžasní spojenci pri odstraňovaní nedostatkov, ktoré sú prekážkami mojej vyrovnanosti.

Pripomienka na dnešný deň

Je rovnako klamlivé prehliadať to, čo je v nás dobré, ako ospravedlňovať to, čo dobré nie je. Je to falošná pokora, ktorá je rovnakou brzdou ako arogancia! Zmyslom skúmania našich charakterov s čo najväčšou možnou čestnosťou a odpútaním nie je zvyšovať vinu za to, čo nám chýba, ale využívať to dobré na prekonanie zlyhaní.

„Dovoľ mi naučiť sa chápať najprv seba; to ma tak plne zamestná, že nebudem mať čas na to, aby som rozmýšľal nad analýzou a kritikou druhého.“

Existuje výlučne nadprirodzeno

Deň dvadsiaty piaty

„Jedna predstava vládne väčšine západných dejín: že svet je rozdelený na prirodzený a nadprirodzený. A tí z nás, ktorí vyznávame náboženský pohľad na svet, z týchto dvoch svetov často volíme ten nadprirodzený. Prírodný svet vidíme ako niečo, nad čo sa musíme povzniesť a prekonať to. Na túto snahu vzlietnuť do výšav nadprirodzena vynakladáme tak veľa úsilia, až sme zabudli (či úmyselne prehliadame) slová stredovekých teológov: milosť môže stavať výlučne na prirodzenosti. Tieto dva svety nie sú oddelené, ale vzájomne sa utvárajú a vyjavujú! Pre tých, ktorí sa naučili správne vidieť, je nadprirodzené všetko.

Musíme zostávať pevne ukotvený vo svojej vlastnej prirodzenosti, vo všedných udalostiach a v situáciách skutočného života, aby božská milosť mala niečo skutočného a dobrého, na čom môže stavať. Škandál a sklamanie, ktoré vyvolával Ježiš, spočívali v tom, že vypadal úplne ako všetci ostatní; pôsobil jednoducho až trochu príliš pozemsky, skutočne a reálne – a niekedy nepôsobil ani trochu duchovne. Keby vypadal nadprirodzenejšie, nikdy by sme ho nezabili.

Ako v skutočnosti vnímam svoj prirodzený život?

Kedy som sa pokúsil ho odvrhnúť v prospech niečoho nadprirodzenejšieho?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Al-Anon 4. február

„Ako často si myslíme, že skúšky, ktorým čelíme, boli spôsobené vonkajšou silou, osudom alebo Bohom. Sme príliš horliví hľadať príčinu nášho nešťastia mimo seba, a pritom náš skutočný nepriateľ je to, že podvádzame samých seba. Môžeme byť chudobní, zbavení nevyhnutností, ktoré potrebujeme pre svoj život, frustrovaní vecami, o ktorých si myslíme, že ich chceme robiť. Je veľmi ľahké obviniť z toho všetkého druhého, hoc aj nášho „človeka s problémom“. No nech nám tento človek sťažuje život akokoľvek, môžeme urobiť veľmi veľa preto, aby sme túto škodu vykompenzovali tým, že svoje skúšky a kritiku obrátime na seba a urobíme isté pevné kroky, aby sme napravili to, čo si myslíme a robíme.

Pripomienka na dnešný deň

Budem skúmať svoje postoje a činy a čeliť skutočnosti, že veľa z toho, čo robím – alebo nerobím – prispieva k môjmu utrpeniu. Rovnako ako závislý mám aj ja nespoznaný pocit viny, ktorý by som mohol prekonať tým, že napravím to, čo je u mňa nesprávne. Mojou prvou povinnosťou je zastaviť svoj sebaklam a prestať ospravedlňovať svoje vlastné nedostatky.

„Ak hovoríme, že sme bez viny, podvádzame samých seba a nie je v nás pravda.“ (Prvý list Jánov)

Veľká reťaz bytia

Deň dvadsiaty štvrtý

„Svoj život na tejto zemi berieme príliš na ľahkú váhu. Dovoľujeme ničenie Božieho stvorenia a spolupodieľame sa na ňom, napriek tomu, že zaň nesieme ako jeho správcovia zodpovednosť. K desivejším aspektom dnešného sveta patrí to, ako ľahko sa zmierujeme so zabíjaním ľudí, zvierat a všetkého, čo rastie, i Zeme samotnej. Čo to vypovedá o úrovni našej duchovnej vyspelosti? Ničíme, a pritom istotne intuitívne tušíme, že zabíjanie je opakom lásky a úcty k Bohu, ktorý je Bohom života.

Vieme, že božskosť sa prejavuje vo všetkej stvorenej kráse a múdrosti, ktorá nás obklopuje. Napriek tomu práve my, ktorí by sme mali v rámci veľkej reťaze bytia predstavovať vyšší článok, ním nie vždy sme a často jednáme dosť sebestredne. Život je koniec-koncov jeden a náš postoj ku ktorejkoľvek z jeho častí má dopad na naše postoje všeobecne. Sv. Pavol hovorí, že slabším častiam tela by sme mali preukazovať „zvláštnu česť“ (1 Kor 12, 23). Pokiaľ sa však k takémuto článku veľkej reťaze života chováme s neúctou a ničíme ho, pretrhne sa celá reťaz a posvätno sa vytratí všade.

Akú osobnú skúsenosť mám so stvorením ako s posvätným?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Al-Anon 3. február

„Keď si poviem, že všetky svoje problémy odovzdám Bohu, neznamená to, že sa budem vyhýbať svojim zodpovednostiam. Dostal som určité nástroje, pomocou ktorých mám žiť svoj život a dostal som aj slobodnú vôľu na ich využívanie. Patrí medzi ne posudzovanie, inteligencia, dobrá vôľa a sila uvažovať. Možno, že veľa z mojich problémov vychádza z toho, že som tieto nástroje využíval zle. Posudzovanie mohlo byť zdeformované hnevom, inteligencia zlyhaním úprimne čeliť životným záležitostiam. Dobrú vôľu môžeme stratiť vtedy, keď nie sme schopní tolerovať zlyhania iných. Sila rozmýšľať môže byť otupená, keď zlyháme v tom, že sa nedokážeme odpútať od emocionálneho obsahu daného problému.

Pripomienka na dnešný deň

Keď som dostatočne zúfalý na to, aby som požiadal o pomoc, nebudem očakávať, že príde vo forme ľahkého riešenia. V riešení svojich problémov musím hrať svoju úlohu, ale moja vyššia moc mi poskytne vedenie a silu konať správne kroky.

„Modlím sa o múdrosť, aby som chápal svoje ťažkosti jasne a čestne. A za silu urobiť s tým niečo konštruktívne. Viem, že v tom môžem rátať s Božou pomocou.“

Stvorenie a spoločenstvo

Deň dvadsiaty tretí

„Je nevyhnutné, aby sme materiálnemu svetu vrátili jeho moc, dôležitosť, jeho dušu i jeho posvätnosť. Celá táto planéta je vskutku kúzelnou krajinou. Sv. František by vedome nešliapol ani na húseničku, ale radšej by ju zdvihol a položil vedľa cesty.

Sv. František z Assisi bol prvý kresťan, ktorý oslovoval ostatných tvorov „brat“ a „sestra“. Zvieratá, slnko, mesiac, rastliny i samotný vzduch vnímal ako tvory s dušou, s ktorými nadväzoval vzťah, nie ako púhe a obyčajné predmety k používaniu. V súčasnom svete, ktorý akútne trpí tým, čo spisovateľ Richard Louv nazýva „poruchou vyvolanou nedostatkom prírody“, je význam Františkovho prístupu nedoceniteľný. Zabudli sme, ako čítať a uctievať prvé zjavenie, ktorého sa nám od Boha dostalo.

Zbožné videnie prírody bude počiatkom skutočného osvietenia, spočívajúceho v konkrétnej láske k tomuto stromu, radosti z tohto zvieraťa, vnímavosti voči tomuto vánku a schopnosti vidieť Boha v tejto bolesti. A následne, obratom sa bude človek pýtať, aké všeobecné spoločenstvo sa to neustále rozvíja medzi ním a všetkým ostatným. Ide o to najveľkorysejšie a najlepšie všeobecné spoločenstvo svätcov.

S ktorými súčasťami stvorenia zakusujem zdieľané spoločenstvo?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Al-Anon 2. február

„Druhý krok otvára dvere pochopeniu a rastu. Keď sme si priznali svoju bezmocnosť a neschopnosť ovládať svoje životy, potom sme pripravení „uveriť, že sila väčšia ako sme my nám môže navrátiť duševné zdravie.“

Je pre mňa šokujúce priznať si, že moje myslenie nebolo zdravé a že som na správanie sa človeka s problémom (závislosti) na jeho aktivity reagoval nerozumne? Aby som to dokázal, musím sa pozrieť naspäť na prvý krok (priznali svoju bezmocnosť). No teraz si uvedomujem, že mám k dispozícii moc, ku ktorej sa môžem obrátiť o pomoc. Toto je moc väčšia ako sme my. Ak to prijmeme, získame realistickejší pohľad na náš vzťah k celému svetu.

Pripomienka na dnešný deň

Môžem dosiahnuť skutočnú dôstojnosť, dôležitosť a individualitu len tým, keď si priznám svoju závislosť na moci, ktorá je väčšia a lepšia, než čokoľvek, čo si dokážem predstaviť alebo pochopiť. Chcem túto pomoc využiť pri každom svojom rozhodovaní. Hoci moja ľudská myseľ nemôže zistiť, aký bude výsledok, verím, že čokoľvek sa stane, bude nakoniec pre moje dobro.

„Vďaka Bohu nie som sám závislý na vlastných zdrojoch. Skúšal som do svojho života priniesť poriadok a zmysel bez Božej pomoci, ale teraz odstúpim na bok a dovolím Mu, aby to urobil On.“

Príroda je prvé Božie Písmo

Deň dvadsiaty druhý

„Základom pre morálku bude v budúcnosti predovšetkým Zem a povaha samotného kozmu, a nie náboženstvo (ktoré v tomto zmysle zatiaľ príliš dobrú prácu neodviedlo). Táto planéta, na ktorej všetci stojíme, nám povie, že musíme žiť prostý – jednoduchý život a že musíme žiť život zbožný, ktorý napĺňa práca a tvorivosť, namiesto výlučne konzumu a ničenia. A ak jer samo stvorenie Božím telom – viditeľným prejavom toho, kto je Boh –, nenavrátili by sme sa potom zase domov?

Toto poňatie morálky neznamená nejakú formu uctievania Zeme. Prijíma však Zem ako súčasť Božieho sebaprejavu, ako zjavenie posvätnej prírody, a teda ako niečo, čo je treba ctiť, rešpektovať a vo všetkých fyzických ohľadoch o to dôkladnejšie sa o ňu starať s rozumom i srdcom.

Príroda sama je prvé, najstaršie a najjasnejšie Božie Písmo.

Čo som sa od sveta prírody dozvedel o Bohu?

Ako sa môže môj život stať prostejším – jednoduchším a zbožnejším?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Al-Anon 1. február

„Urobiť „prvý“ krok nie je záležitosťou toho, že si prečítam slová „priznali sme, že sme bezmocní…“, ale záležitosťou toho, že si tieto slová vštiepim tak hlboko do môjho vedomia, že toto priznanie bude súčasťou môjho spôsobu myslenia a cítenia.

Tento „prvý“ krok môžem čítať a opakovať hoc aj stokrát a napriek tomu ho vo svojom živote nebudem uplatňovať… Až keď skutočne prijmem fakt, že nemám nijakú moc nad iným človekom, nebudem sa už snažiť nútiť človeka s problémom, alebo kohokoľvek iného, aby robil to, čo od neho chcem.

Dosiahol som už takéto zmýšľanie? Dokážem sa tohto problému vzdať?

Pripomienka na dnešný deň

Pozriem sa späť na všetky veci, ktoré som urobil preto, aby som zabránil závislému v pokračovaní jeho závislosti. Dosiahol som tým nejaké zlepšenie v nadávkach, plači, sťažnostiach, obviňovaní, zdôvodňovaní, žiadostiach alebo vyhrážkach? Mám sa dnes lepšie preto, že som premýšľal o týchto márnych gestách? Je môj „človek s problémom“ bližšie k zdraviu alebo je situácia ešte horšia?

„Modlím sa za múdrosť uvedomiť si, že pokrok začína len vtedy, keď som pripravený odpútať sa od myšlienky, že ja sám môžem ovládať a vyriešiť problém niekoho iného.“

Hlbšie otázky

Deň dvadsiaty prvý

„Vzdelanie, sekulárne i náboženské, zásobuje ľudí už množstvo rokov ľahkými odpoveďami na otázky, ktoré si sami ani nepokladali. Ľudia tieto odpovede prijímajú príliš ľahko, a ony sa potom ponoria asi tak centimeter hlboko. Ba čo horšie, niektoré z týchto povrchných odpovedí sa pre určitých ľudí stanú pravdami, ktoré potom omieľajú po celý zvyšok života. Tento druh ľahko nadobudnutého poznania sa môže vytratiť rovnako rýchlo, ako sa objavil. Prečo? Pretože ide o poznanie, po ktorom sme neprahli a netúžili.

Ľahké odpovede nám občas slúžia k tomu, aby sme sa vyhli skutočným otázkam. Pretože už poznáme odpoveď, prestávame hľadať. Namiesto toho, aby sme vykročili na náročnú cestu ťažko vydobývanej viery, sedíme na zadku a nepohneme sa z miesta.

Mnoho mužov už dávno nevyrazilo na žiadnu cestu. Zmierili sa s jednoduchými odpoveďami skôr, než sa pobili s hlbokými otázkami.

Aké ľahké odpovede  som úprimne preskúmal a potom ich odkopol z cesty na svojej duchovnej púti?

Aké ľahké odpovede mi umožňujú, aby som sa ďalej vyhýbal zápasu a túžbe?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.