Všetky príspevky Ľuboš Tkáčik

Al-Anon 05. marec

Al-Anon

Modlitba vyrovnanosti:

„Bože, daj mi
vyrovnanosť,
aby som prijal to, čo zmeniť nemôžem,
odvahu,
aby som zmenil to, čo zmeniť môžem
a múdrosť,
aby som vedel odlíšiť jedno od druhého.“

„Trvalo mi dosť dlho, kým som si uvedomil, že dvanásť krokov a modlitba vyrovnanosti by sa dali aplikovať do všetkých mojich problémov bez ohľadu na to, či súviseli so závislosťou (alkoholizmom) alebo nie. Teraz, keď sa tieto pomôcky snažím využívať každý deň, zdá sa mi, akoby sa môj život presúval od jedného zázraku k druhému! Poznám radosť z toho, že môžem každý deň začínať s očakávaním v dôvere, že má pre mňa dobré veci. Ak sa vyskytne kríza alebo nejaký problém, postavím ho do svetla modlitby vyrovnanosti a vytiahnem z neho žihadlo skôr, ako mi môže ublížiť.

Pripomienka na dnešný deň

Keď sme posilňovaní filozofiou Svojpomocnej skupiny Dvanástich krokov, zisťujeme, že sme schopní pozerať sa na veci správnym pohľadom. Nedovolíme, aby sa k nám príliš priblížili pre prípad, že by na seba vzali hrôzostrašné rozmery, ktoré neodrážajú ich skutočný charakter.

Modlitba

“Modlím sa, aby som prijal s vyrovnanou mysľou veci, ktoré nemôžem zmeniť s vedomím, že je zbytočné neustupovať tomu, čo je neodvratné. Modlím sa, aby som postupoval rozhodne pri veciach, ktoré sa musia zmeniť.”

Božia spravodlivosť

Deň päťdesiaty tretí

„Mnoho mužov verí, že Boh je nahnevaný rodič na nebi, božstvo definované trestajúcou spravodlivosťou, ktoré všetko na svete napraví mstivou odvetou. Lenže Božej spravodlivosti sa nedosahuje trestom, ale oným božským popudom, ktorý sa nazýva milosť. Milosť nám umožňuje nastoliť vnútornú rovnováhu a harmóniu a obnoviť spojenie s tým, čo je: s Bohom. Nazývame to „obnovujúcou spravodlivosťou“, namiesto ľudskej trestajúcej spravodlivosti, ktorú si tak často premietame i do Boha. Tým ale sťahujeme Boha na svoju malichernú úroveň.

Boh „ospravedlňuje“, to znamená: Boh potvrdzuje stvorenie nie rodičovským trestaním zvonku, ale pozitívnym pobádaním a premenou zvnútra. Môže snáď Boh milovať menej, než milujú dobrý rodičia na tomto svete? Nie, Boh musí byť väčší i než tá najväčšia láska, akú ste kedy zakúsili. Toto je ono hlboké a hlavné zjavenie židovsko-kresťanského Písma. Pokiaľ toto základné posolstvo nepochopíme, prekrútime tým všetko ostatné, a výsledok môže byť dokonca ničivý.

Zakúsil som Božiu spravodlivosť v zmysle pozitívneho popudu zvnútra? Čo mi bráni zakúšať Boha týmto spôsobom?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Al-Anon 04. marec

Al-Anon

„Nebudem zdrvený, ak život nebude plynúť hladko, hoci som si istý, že aktívna fáza závislosti je už minulosťou a každý zo zúčastnených si vo svojom živote rozvíja program dvanástich krokov. Hoci mnohé spory a nezhody mohli medzi nami spôsobiť trhlinu, teraz sa môžeme tešiť na nový život ako rodina.

Stále sa musím brániť pred netrpezlivosťou, zlyhaním, keď samého seba ľutujem, pred odporom voči slovám a činom iných. Nadovšetko si nesmiem dovoliť mučivé výlety do trpkej minulosti. Teraz, keď vnímam signály nebezpečenstva, viem, že sa každý deň zlepšujem.

Pripomienka na dnešný deň

Každý deň začnem modlitbami vďaky za to, že sa splnilo toľko veľa. Viem, že moja Vyššia moc bude aj naďalej poskytovať svetlo múdrosti do môjho úsilia o vyrovnanosť.

Myšlienka

“Svetlo je naozaj príjemné a očiam je milé pozerať sa na slnko.” (Kazateľ)“

Inštinkt a svedomie

Deň päťdesiaty druhý

„Ste listom Kristovým … (napísaným) nie na kamenných doskách, ale na živých doskách ľudských sŕdc“ (2 Kor 3; 3).

Brané všeobecne, dnes mužov nikto neučí, aby dôverovali svojim základným inštinktom, a dokonca ani to, aby im načúvali. Naša náboženská kultúra neprikladá tomu inštinktívnemu žiadnu hodnotu – opiera sa takmer výhradne o cerebrálne JA, či o vonkajší zákon (viz. Rim 2; 15). My, ktorí sme boli vychovávaní ako poslušný chlapci z kostola (poslušní katolícki chlapci), sme sa učili inštinktívne stránky svojej povahy nie len potlačovať, ale hlavne im ani neveriť.

Výsledkom je, že je nám odoprený vyváženejší, nuancovanejší a vnútornejší zmysel pre dobro a zlo – skutočné svedomie. Nevieme, čo je dobro a čo je zlo, pretože sa spoliehame takmer výhradne na teórie a výlučne na vonkajšie zákony. Nastal čas, aby muži zostúpili hlbšie, než kam siaha zákon zapísaný na kameni, tak ako to vyššie hovorí Pavol. Musíme si znovu osvojiť „ľudské srdcia“, aby sme dokázali rozlišovať, čo je skutočné a čo neskutočné, čo je dobré a čo je zlé.

Bola v mojom živote doba, kedy som dôveroval svojim inštinktom? Pokiaľ áno, k čomu to viedlo?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Al-Anon 03. marec

Al-Anon

„Počas desivých dní zoči voči závislosti bol pre nás strach z toho, čo sa deje s našou rodinou, určite tou najdôležitejšou vecou na svete. Ako by to mohlo byť ináč? Zžili sme sa s tým. Vedeli sme, že vonku je iný svet, kde žijú ľudia v určitom poriadku a pokoji, ale keď sme si na to pomysleli, bolo to len s bolestivým závistlivým bodnutím. Tápali sme v problémoch, ktoré nedávali nijaký priestor na to, aby sme mysleli na niečo iné.

V Svojpomocnej skupine zisťujeme, že existuje východisko zo situácie, ktorá sa javí ako beznádejná. Nachádzame priateľov, ktorí nám pomáhajú a povzbudzujú nás; nachádzame aj príležitosť, aby sme pomáhali iným. A tak sa pomaly šplháme von z diery, o ktorej sme sa domnievali, že sme v nej pochovaní.

Pripomienka na dnešný deň

Keď nám konečne došlo, že Skupina má niečo, čo môžeme využiť, vyskakujeme z beznádeje k nádeji a dôvere. Vzdávame sa zúfalstva, chytáme záblesk nádeje – a potom to už vieme. Je na nás, aby sme to vo svojich životoch uplatňovali.

Modlitba

“Dovoľ mi uvedomiť si, že program Skupina nie je zázračným liekom, ktorý okamžite vylieči všetky moje neduhy, ale je to návod ako žiť, ktorý mi poslúži presne do tej miery, do akej ho budem uplatňovať.”

Božie priateľstvo

Deň päťdesiaty prvý

„Nebo ani peklo nie sú nejaké odložené odmeny a tresty, nebo i peklo sú v prvej rade teraz!“

„Život žitý len kvôli odmene či strávený snahou vyhnúť sa trestu nám umožnil, aby sme žili ako neprítomní prenajímatelia vlastných životov. Životom sa len pretĺkame, istý si prísľubom nebeskej odmeny, keď urobíme, čo môžeme. A tak v nedeľu chodíme do kostola – za to neskôr dostaneme odmenu a úspešne sa vyhneme trestu. To je ale len akási poisťovacia obdoba náboženstva, nie skutočná sloboda ani láska. Boh pre nás nie je teraz, ale vždycky až neskôr.

Veriť by sme mali pre vieru samotnú: vieru, že Boh je Boh, že Boh je dobrý a že Boh je – napriek všetkému zdaniu – na našej strane. Božie priateľstvo je svojou vlastnou odmenou už teraz. Pokiaľ ho máte teraz, budete ho mať i potom, a tomu sa hovorí nebo. Pokiaľ ho nemáte teraz, potom po ňom evidentne moc netúžite, a to je peklo. Nebo ani peklo nie sú nejaké odložené odmeny a tresty, nebo i peklo sú v prvej rade teraz.

Má moja viera korene predovšetkým v trestoch a odmenách, alebo som zakúsil vieru opretú o samotné spoločenstvo so svojim stvoriteľom?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Al-Anon 02. marec

Al-Anon

„Stretnutia Svojpomocnej skupiny Dvanástich krokov sú plné prekvapení. Ľudia, ktorí sa usmievajú a vďačne si pripomínajú svoje požehnania môžu byť tí, ktorí majú doma tie najhoršie problémy. Napriek tomu majú odvahu odvrátiť od nich svoju myseľ a prísť do Skupiny, aby sa tu učili a pomáhali iným. Ako mohli nájsť túto vyrovnanosť? Musí to byť preto, lebo nie sú závislí na svojich ohraničených možnostiach, ale na sile, ktorá je väčšia ako sú oni a ktorej dôverujú. Budem robiť všetko pre dosiahnutie tohto daru vyrovnanosti a dohliadnem, aby všetky moje činy hovorili o mojej vnútornej dôvere.

Pripomienka na dnešný deň

Je to rozdiel v ľuďoch a nie tvrdosť ich skúšok, čo sa najdramatickejšie prejavuje v Skupine. Toto by mi malo potvrdiť, že spôsob, ako pristupujeme k svojim problémom je dôležitý aj napriek tomu, že nás mohli zdolať predtým, než sme sa naučili, ako ich riešiť.

Myšlienka

“S Božou pomocou prijmem to, čo zmeniť nemôžem – s odvahou, vyrovnanosťou a dobrým humorom.”

Širší vesmír

Deň päťdesiaty

„Muž potrebuje počuť nie len to, že je milovaný a že je syn, ale potrebuje taktiež veriť, že je milovaný syn „Boží“.“

„Sekulárna kultúra nás pripravuje o proces postupného sprístupňovania hlbšieho zmyslu nášho života. Bez funkčného vyprávania, do ktorého môžeme náš vlastný malý príbeh vsadiť, blúdime vo vlastnej bezvýznamnosti. Preto tá najlepšia reakcia na mužský prechodový rituál znie rovnako, ako keď Ježiš pochopil: „Ja som milovaný syn!“ Bez transcendentného spojenia zostáva každý z nás trčať vo svojej vlastnej malej psyché a lopotne sa pokúša sám vymyslieť zmysel a vybudovať si identitu len svojimi vlastnými prostriedkami. Keď táto snaha nevyhnuteľne zlyhá – pretože nič takého sami dokázať nemôžeme -, trpíme hanbou a pocitom vlastnej porážky. Alebo sa pokúšame predstierať, že náš malý svet štátu, etnika, tímu či vyznania je v skutočnosti stredom celého sveta. To môže mať strašné následky.

Potrebujem širší vesmír, v ktorom môžeme naplňovať svoj vlastný význam, a väčší príbeh, v ktorom nájdeme zmysel. Muž potrebuje počuť nie len to, že je milovaný a že je syn, ale potrebuje taktiež veriť, že je milovaný syn „Boží“.

Aký má kultúra okolo mňa vplyv na moje hľadanie hlbšieho zmysli? Našiel som zmysel v nejakom širšom príbehu, a ak áno, ako k tomu došlo?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Al-Anon 01. marec

Al-Anon

„V Svojpomocnej skupine Dvanástich krokov sa dozvedáme, že bez pokory nemôže dôjsť k pokroku. Táto myšlienka je pre mnohých najprv zavádzajúca a takmer vždy v nás spôsobuje tvrdohlavý odpor. Hovoríme: “Čože?! Mám byť poslušným otrokom mojej situácie a prijať všetko, čo príde, nech je to akokoľvek ponižujúce?” Nie! Skutočná pokora neznamená poddať sa nepeknému, deštruktívnemu spôsobu života! Znamená to poddať sa Božej vôli, čo je veľmi odlišné. Pokora nás pripravuje na to, aby sme si uvedomili, aká je pre nás Božia vôľa; ukazuje nám úžitok, ktorý získavame z toho, keď nekonáme svojvoľne. Konečne pochopíme, ako naša svojvôľa zvyšovala naše utrpenie.

Pripomienka na dnešný deň

Postoj skutočnej pokory (pravdy o sebe, druhých, svete a Bohu – ktorá nezostáva v intelekte, ale ju kúsok po kúsku, deň po dni žijeme) nám udeľuje dôstojnosť a nadhľad a dáva nám silu uskutočniť inteligentný duchovný krok v riešení našich problémov.

Citát

“Pokorte sa teda pod mocnú ruku Božiu … všetky svoje starosti zverte Jemu, lebo On sa o vás stará. On dáva pokorným milosť.” (Prvý list Petrov)“

Moja úvaha

Pokora nemá mnoho spoločného s ponížením. Poníženie nás tlačí pod to, kým sme a opäť nás uvádza do klamstva o sebe – do pýchy (falošnej pokory). Naopak pokora je tým poznávaním a žitím Božej vôle – lebo to je pravda o nás. „Pokoriť sa pod mocnou božou rukou“ potom neznamená ponižovať sa pod krutovládou svojvoľného despotu. Znamená uznať ako najlepšiu voľbu práve vôľu Dobrého Boha. Pretože On má všetko v rukách. On je ten „kto sa o nás stará“. „On preniká pohľadom priepasti a hlbiny“ a to aj hlbočiny naši sŕdc. Takto Ten, kto je sám Múdrosťou a Pravdou „dáva pokorným milosť“… On sám ich vedie po Jeho Ceste.

V jednej piesni sa spieva: „Ja sa zriekam svojich právd, už nechcem pyšný stáť, chcem nový život mať!“

Zakúsiť vlastnú skúsenosť

Deň štyridsiaty deviaty

„Väčšina dnešných mužov, predovšetkým tých trochu „prevzdelaných“, žije väčšinou vo svojej hlave. Snažíme sa všetko pochopiť. V dôsledku toho často nie sme ochotný život skutočne zakúšať, pretože chceme najskôr, ešte pred samotnou skúsenosťou, poznať jej účel a zmysel. Trpíme  príliš silnou túžbou ovládať a máme slabú vieru v princíp „nechať veci plynúť“ a „dovoliť Bohu jednať“. Aby sme ale niečomumohli skutočne porozumieť, musíme sa poddať skúsenosti, napriek tomu, že vždy predom nerozumieme tomu, aká skúsenosť že nás to čaká.

Nádhera posvätného príbehu spočíva v tom, že nie je vedený potrebou ovládať ani podávať vysvetlenia. Tým takýto príbeh umožňuje duši, aby v ňom rástla a pohybovala sa medzi rôznymi úrovňami významu. Pamätajte si jedno: trvať na čisto doslovnom podaní faktov vedie vždycky ku strate zmyslu. Mytológia a posvätné texty sa nás snažia viesť a umožniť nám prežiť vlastnú skúsenosť. Skrz vlastnú skúsenosť objavíme, že stretnutie nie je len možné, ale taktiež žiaduce. My však máme často problém zakúsiť vlastnú skúsenosť.

Ako som sa posunul od obyčajného žitia vo vlastnej hlave k plnšiemu zakúšaniu života?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.