Deň päťdesiaty prvý

„Nebo ani peklo nie sú nejaké odložené odmeny a tresty, nebo i peklo sú v prvej rade teraz!“

„Život žitý len kvôli odmene či strávený snahou vyhnúť sa trestu nám umožnil, aby sme žili ako neprítomní prenajímatelia vlastných životov. Životom sa len pretĺkame, istý si prísľubom nebeskej odmeny, keď urobíme, čo môžeme. A tak v nedeľu chodíme do kostola – za to neskôr dostaneme odmenu a úspešne sa vyhneme trestu. To je ale len akási poisťovacia obdoba náboženstva, nie skutočná sloboda ani láska. Boh pre nás nie je teraz, ale vždycky až neskôr.

Veriť by sme mali pre vieru samotnú: vieru, že Boh je Boh, že Boh je dobrý a že Boh je – napriek všetkému zdaniu – na našej strane. Božie priateľstvo je svojou vlastnou odmenou už teraz. Pokiaľ ho máte teraz, budete ho mať i potom, a tomu sa hovorí nebo. Pokiaľ ho nemáte teraz, potom po ňom evidentne moc netúžite, a to je peklo. Nebo ani peklo nie sú nejaké odložené odmeny a tresty, nebo i peklo sú v prvej rade teraz.

Má moja viera korene predovšetkým v trestoch a odmenách, alebo som zakúsil vieru opretú o samotné spoločenstvo so svojim stvoriteľom?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.