Inštinkt a svedomie

Deň päťdesiaty druhý

„Ste listom Kristovým … (napísaným) nie na kamenných doskách, ale na živých doskách ľudských sŕdc“ (2 Kor 3; 3).

Brané všeobecne, dnes mužov nikto neučí, aby dôverovali svojim základným inštinktom, a dokonca ani to, aby im načúvali. Naša náboženská kultúra neprikladá tomu inštinktívnemu žiadnu hodnotu – opiera sa takmer výhradne o cerebrálne JA, či o vonkajší zákon (viz. Rim 2; 15). My, ktorí sme boli vychovávaní ako poslušný chlapci z kostola (poslušní katolícki chlapci), sme sa učili inštinktívne stránky svojej povahy nie len potlačovať, ale hlavne im ani neveriť.

Výsledkom je, že je nám odoprený vyváženejší, nuancovanejší a vnútornejší zmysel pre dobro a zlo – skutočné svedomie. Nevieme, čo je dobro a čo je zlo, pretože sa spoliehame takmer výhradne na teórie a výlučne na vonkajšie zákony. Nastal čas, aby muži zostúpili hlbšie, než kam siaha zákon zapísaný na kameni, tak ako to vyššie hovorí Pavol. Musíme si znovu osvojiť „ľudské srdcia“, aby sme dokázali rozlišovať, čo je skutočné a čo neskutočné, čo je dobré a čo je zlé.

Bola v mojom živote doba, kedy som dôveroval svojim inštinktom? Pokiaľ áno, k čomu to viedlo?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Pridaj komentár