Archív značiek: Autorita

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na utorok 27.07. 2021.

Vložiť komentár

„Včera sme rozoberali, ako Boh zveril autoritu a múdrosť Mojžišovi, aby mohol byť otcom svojim “deťom“ (Izraelitom) a aby ich viedol. Dnes máme konkrétnu ilustráciu tohto viacgeneračného vzťahu. Mojžiš volal na Pána a Pán odpovedal opisom svojej vlastnej podstaty. Na prvý pohľad sa však môže zdať, že v tom, čo Pán povedal, je rozpor. Všimol si si to? „Pán, Pán je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný.” Zatiaľ to znie dobre. „On preukazuje milosrdenstvo tisícom, odpúšťa neprávosť, zločiny a hriech…“ Čím ďalej, tým lepšie. “…ale nič nenecháva nepotrestané: on navštevuje vinu otcov na deťoch a detných deťoch až do tretieho a štvrtého pokolenia!“ Čo? Ako môže Pán odpustiť tisíckam generácií a zároveň trestať deti a vnúčatá, a to nielen za ich vlastnú skúsenosť, ale aj za hriechy ich otcov? Toto je potrebné preskúmať, keďže Boh si nemôže protirečiť a nie je nespravodlivý – hoci na prvý pohľad to tak nevyzerá.

Existujú dve rôzne veci: Božia prirodzenosť a ľudská prirodzenosť. Boh je vo svojej prirodzenosti odpúšťajúca osoba. Koniec koncov, Ježiš je dokonalým vyobrazením Boha a pri niekoľkých príležitostiach povedal: „Tvoje hriechy sú odpustené.“ Nepovedal: „Ale za hriech tvojho otca ťa potrestám.“ O čo tu teda ide? Boh je vo svojej prirodzenosti odpúšťajúci. A človek prirodzene viacgeneračný. To znamená, že zvyky a názory rodičov sa prenášajú na ich deti rovnako ako ich fyzický vzhľad. Ak majú rodičia deštruktívne myslenie, prenesú toto myslenie na svoje deti, dokonca aj na tretiu alebo štvrtú generáciu. Izraeliti v púšti chceli uctievať zlaté vyobrazenie teľaťa. Ich deti a vnuci chceli uctievať modly, ktoré objavili v Kanaáne. Izraeliti rozmýšľali ako otroci a ich deti a vnuci rozmýšľali ako otroci, hoci boli slobodní. Chceli len taký vzťah s Bohom, aký má pán so svojimi otrokmi: „Povedz nám, čo chce, a my to urobíme.“ A boli potrestaní tým, že nemali vzťah s milujúcim Otcom. Vidíme teda, že existujú vzorce deštruktívneho správania, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Príkladom je alkoholizmus, zneužívanie, drogy, hnev, zrada… Možno ich pozoruješ na ostatných, alebo sú prítomné v tvojej vlastnej rodine.

Vidíš to? Boh je vo svojej podstate odpúšťajúci, ale my svojou vlastnou prirodzenosťou uvaľujeme tresty až na tretiu alebo štvrtú generáciu. Boh teda nie je rozporuplný ani nespravodlivý, ale my môžeme byť a máme duchovný vplyv – či už dobrý alebo zlý – na tri alebo štyri generácie po nás. Čo sa z toho teda môžeme naučiť? Je naozaj dobré prijímať od Boha autoritu a múdrosť, a nie riadiť sa svojím vlastným úsudkom. Tak bude odpustenie prúdiť na tisíc generácií.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca 23.09. 2020.

Vložiť komentár

„Nedávno som sa rozprávala s priateľkou. Práve predniesla kázeň o autorite. Pripomenula ľuďom Eliáša. V 1. knihe Kráľov 17 vyhlásil, že okrem toho, keď on povie, nebude najbližších pár rokov pršať. A nepršalo. Mal autoritu. V roku 1940, počas druhej svetovej vojny, čelila Británia strate všetkých svojich vojsk v Európe. Kráľ vyzval pred Dunkirkom na Národný deň modlitieb. Počasie sa zmenilo a 90% vojakov bolo počas deviatich dní bezpečne evakuovaných. V obidvoch týchto prípadoch dal Boh ľuďom autoritu nad počasím.

Ježiš na veľké počudovanie ľudí ukázal svoju autoritu nad démonmi a chorobami. V tomto čítaní vysiela svojich učeníkov s autoritou nad démonmi a chorobami, a oni uzdravovali ľudí. Neskôr vyšle sedemdesiatich dvoch s rovnakou autoritou a s rovnakými výsledkami. Boh sa nemení a aj my máme od Boha danú autoritu. Bola som prekvapená, keď som sa s ľuďmi modlila proti démonickej ríši, že démoni uznávajú moju autoritu a podriaďujú sa. To len ukazuje moju malú vieru, ale mení sa to, moja viera rastie.

Ježiš povedal svojim učeníkom, aby si na cestu nebrali nič. Keď ideme na cestu, zbalím všetko vrátane kuchynského drezu! Je to také anglické porekadlo, ktoré znamená, že nič nezostane doma a vezmú sa aj nepotrebné veci. Keď sme prišli na Slovensko, zvykli sme si zbaliť dva veľké kufre, batoh a príručnú batožinu, až kým Robert nepovedal, že je toho priveľa. Bola som rada, keď som bola pripravená na všetko, čo by sa mohlo stať. Bol to odraz mojej potreby byť pripravená a mať kontrolu. Ale nedávno so mnou Otec hovoril o vzdaní sa kontroly. Pomocou rôznych imaginatívnych cvičení som si uvedomila svoje odhodlanie, sebestačnosť, spoliehanie na seba a kontrolu. Budem mu radšej dôverovať, než mať všetko pod kontrolou? Nechám sa radšej “unášať”, než plánovať všetky možné scenáre?

Otec mi ukázal, že nemusím brať toľko vecí, pretože on je mojou ochranou a podporou. Nemusím brať žiadne peniaze ani chlieb, pretože on sa o mňa postará a nakŕmi ma fyzicky aj duchovne. Na preukázanie svojej pozície alebo autority nepotrebujem plášť, pretože mi on dáva svoju autoritu. Nepotrebujem tašku, pretože on má všetky moje zdroje. Je všetkým, čo potrebujem. Je „JA SOM“ a to stačí. Učím sa vzdávať sa svojej kontroly a dôverovať mu. Život sa mení k lepšiemu.

Žehnám vás, aby ste spoznali autoritu, ktorú vám dáva Boh a kráčali v nej. Žehnám vám, aby ste sa zbavili kontroly a dôverovali mu. Je to vzrušujúca a zábavná cesta.“

Meditácie pre mužov

Kto tú cestu vážne prejde?

Vložiť komentár

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň sto dvadsiaty štvrtý

„Je iróniou, že Američania, národ, ktorý sa teší tej najväčšej nekritickej chvále, prežívajú život tak chvatne, bez toho, aby ho preskúmali, bez toho, aby mali čas na skutočnú duševnú prácu. Politici, herci, športovci, rockové hviezdy, vplyvní biznismeni – všetci títo majú sotva čas, aby si prešli svojou vnútornou cestou. Nie je moc dôvod veriť, že sa ktorýkoľvek z nich konfrontoval so svojim vlastným tieňom, čo je pre duchovnú zrelosť nevyhnutné. Toto sú ľudia, ktorí vedú náš svet – a väčšina z nich sú muži.

Musíme sa stať generáciou mužov, ktorá vykúpi meno moci, ktorá vykúpi stav autority a vykúpi tvár múdrosti. V našej organizácii MALE (Men as Learners and Elders) chápeme ako svoje poslanie navrátiť západnej civilizácii behom piatich generácií prax mužskej iniciácie. Chceme pôsobiť súčasne naliehavo i veľmi pokorne.

Akú autoritu prirodzene vzbudzujem vďaka vnútornej práci, ktorú konám?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 148.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Rysy

Rys 1.

Vložiť komentár

Rys 1 Stali sme sa izolovanými a bojíme sa druhých, obzvlášť autoritatívnych osôb. Dospelé deti často skrývajú svoje strachy. Strach, alebo niekedy hrôza, je jedným z prepojovacích vlákien, ktoré spájajú 14 znakov dohromady. Dve z prvých troch znakov opisuje náš strach z ľudí. Zatiaľ čo veľa dospelých detí sa javí ako veselé, užitočné alebo sebestačné, najviac žijú v strachu zo svojich rodičov a partnerov a obávajú sa aj zamestnávateľa.Niektorí sa neustále báli nedostatku financií, predstavovali si zdravotné problémy alebo svetovú katastrofu. Majú pocit hroziacej skazy alebo že sa zdá, že nič nefunguje. Dokonca aj zdanlivo odvážne dospelé dieťa, ktoré ukazuje odvahu, môže zakrýva hlboký pocit, že sa necíti bezpečne alebo hodné lásky.Podstatou týchto myšlienok je obyčajne strach zo zahanbenia alebo opustenia. Hanba je hlboký pocit, že naša duša je v podstate chybná. Opustenie znamená viac, než byť nechaný osamote alebo ponechaný za dverami. Hanba a opustenie sú dva z najlepšie identifikovateľných rysov dysfunkčných domovov. Okrem iných faktorov existujú ďalšie dve z podmienok, ktoré pomáhajú produkovať dospelé dieťa, nezávisle na tom či alkohol alebo drogy v domácnosti sú alebo nie. Dospelé deti zo všetkých typov rodín nielen že majú hlboký pocit hanby, ale veria, že sú hanbou. V niektorých prípadoch hanba dospelého dieťaťa je až taká prenikavá, že môže paralyzovať telo aj myseľ človeka. Dospelé deti popisujú „ útok hanby“ , ktorý im môže spôsobiť telesné ochorenie alebo návrat do detského veku. Počas návratu sa dospelé dieťa cíti fyzicky malé. Dokonca aj videnie môže byť ovplyvnené, keď hanba zaútočí na telo. Intenzívny pocit hanby môže spôsobiť, že priestor sa zdá byť deformovaný a osvetlenie sa zdá byť podivné. Veľa dospelých detí má počas týchto okamihov ťažkosti s úplným dýchaním. Opustenie môže mať veľa foriem. Jedna foriem je, že rodičia jednoducho nechajú dieťa samé a nevrátia sa. Alebo to môže zahŕňať rodičovský perfekcionizmus, podľa ktorého chovanie dieťaťa nikdy nie je dostatočne dobré. Rodičia opúšťajú svoje dieťa aj keď zabudnú dieťa pochváliť, alebo keď nespoznajú snahu dieťaťa sa im zapáčiť. Namiesto toho rodičia veľmi rýchlo kritizujú a naprávajú chovanie dieťaťa, ale zriedka si nájdu čas na to, aby ho pochválili alebo v ňom budovali dôveru v správne rozhodnutia. V dôsledku tohto mnoho dospelých detí má v sebe zabudovaného kritického rodiča. Vnútorný kritický rodič vyčíta a podkopáva dieťa takmer na každom kroku. Kritický vnútorný rodič je forma seba opustenia. Hanba a opustenie. To je to, ako nás naše dysfunkčné rodiny v detstve kontrolovali. Videli sme našich rodičov ako autority, ktorým nemôžeme dôverovať.