Deň dvadsiaty tretí

„Je nevyhnutné, aby sme materiálnemu svetu vrátili jeho moc, dôležitosť, jeho dušu i jeho posvätnosť. Celá táto planéta je vskutku kúzelnou krajinou. Sv. František by vedome nešliapol ani na húseničku, ale radšej by ju zdvihol a položil vedľa cesty.

Sv. František z Assisi bol prvý kresťan, ktorý oslovoval ostatných tvorov „brat“ a „sestra“. Zvieratá, slnko, mesiac, rastliny i samotný vzduch vnímal ako tvory s dušou, s ktorými nadväzoval vzťah, nie ako púhe a obyčajné predmety k používaniu. V súčasnom svete, ktorý akútne trpí tým, čo spisovateľ Richard Louv nazýva „poruchou vyvolanou nedostatkom prírody“, je význam Františkovho prístupu nedoceniteľný. Zabudli sme, ako čítať a uctievať prvé zjavenie, ktorého sa nám od Boha dostalo.

Zbožné videnie prírody bude počiatkom skutočného osvietenia, spočívajúceho v konkrétnej láske k tomuto stromu, radosti z tohto zvieraťa, vnímavosti voči tomuto vánku a schopnosti vidieť Boha v tejto bolesti. A následne, obratom sa bude človek pýtať, aké všeobecné spoločenstvo sa to neustále rozvíja medzi ním a všetkým ostatným. Ide o to najveľkorysejšie a najlepšie všeobecné spoločenstvo svätcov.

S ktorými súčasťami stvorenia zakusujem zdieľané spoločenstvo?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Deň dvadsiaty druhý

„Základom pre morálku bude v budúcnosti predovšetkým Zem a povaha samotného kozmu, a nie náboženstvo (ktoré v tomto zmysle zatiaľ príliš dobrú prácu neodviedlo). Táto planéta, na ktorej všetci stojíme, nám povie, že musíme žiť prostý – jednoduchý život a že musíme žiť život zbožný, ktorý napĺňa práca a tvorivosť, namiesto výlučne konzumu a ničenia. A ak jer samo stvorenie Božím telom – viditeľným prejavom toho, kto je Boh –, nenavrátili by sme sa potom zase domov?

Toto poňatie morálky neznamená nejakú formu uctievania Zeme. Prijíma však Zem ako súčasť Božieho sebaprejavu, ako zjavenie posvätnej prírody, a teda ako niečo, čo je treba ctiť, rešpektovať a vo všetkých fyzických ohľadoch o to dôkladnejšie sa o ňu starať s rozumom i srdcom.

Príroda sama je prvé, najstaršie a najjasnejšie Božie Písmo.

Čo som sa od sveta prírody dozvedel o Bohu?

Ako sa môže môj život stať prostejším – jednoduchším a zbožnejším?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Deň dvadsiaty prvý

„Vzdelanie, sekulárne i náboženské, zásobuje ľudí už množstvo rokov ľahkými odpoveďami na otázky, ktoré si sami ani nepokladali. Ľudia tieto odpovede prijímajú príliš ľahko, a ony sa potom ponoria asi tak centimeter hlboko. Ba čo horšie, niektoré z týchto povrchných odpovedí sa pre určitých ľudí stanú pravdami, ktoré potom omieľajú po celý zvyšok života. Tento druh ľahko nadobudnutého poznania sa môže vytratiť rovnako rýchlo, ako sa objavil. Prečo? Pretože ide o poznanie, po ktorom sme neprahli a netúžili.

Ľahké odpovede nám občas slúžia k tomu, aby sme sa vyhli skutočným otázkam. Pretože už poznáme odpoveď, prestávame hľadať. Namiesto toho, aby sme vykročili na náročnú cestu ťažko vydobývanej viery, sedíme na zadku a nepohneme sa z miesta.

Mnoho mužov už dávno nevyrazilo na žiadnu cestu. Zmierili sa s jednoduchými odpoveďami skôr, než sa pobili s hlbokými otázkami.

Aké ľahké odpovede  som úprimne preskúmal a potom ich odkopol z cesty na svojej duchovnej púti?

Aké ľahké odpovede mi umožňujú, aby som sa ďalej vyhýbal zápasu a túžbe?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Deň dvadsiaty

„Nikde v Biblii sa netvrdí, že by primárna autorita spočívala v Písme či v náukách samotných. Tie slúžia len k tomu, aby ukazovali samé za seba k tvrdým faktom reality, k životu samotnému, a odtiaľto potom k skutočným stretnutiam s Bohom.

Cieľom Písma, rovnako ako všetkých posvätných textov, je nasmerovať nás priamo k tomu, čo konajú postavy, o ktorých sa hovorí. Nech už sa jedná o Mojžiša, Mohameda, proroka Ezechiela, Buddhu alebo kohokoľvek iného – tí všetci museli prijať zodpovednosť za to, čo im život nachystal. Je možné, že svoju cestu nastúpili na popud posvätných textov, zvyčajne k tomu ale dochádza na základe nejakého stretnutia, a táto skúsenosť im potom umožňuje zostať na ceste, dodáva im vášnivosť a udržuje smer. Nie sú to myšlienky, čo nás premieňa na hlbokej rovine. Mení nás stretnutie s „iným“.

Keď sa potom títo ľudia vrátia zo svojej cesty, ktorú uskutočnili v reálnom živote, nachádzajú v Písme či náukách veľkú útechu. Nikdy nedopustite, aby sa nejaký vieroučný systém stal bariérou, ktorá vám bude brániť milovať, žiť či poznávať Boha sami za seba.

Akým spôsobom je posvätný text súčasťou môjho života?

Akým spôsobom hodlám vstúpiť do týchto posvätných príbehov práve teraz?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Deň devätnásty

„Jednou z najťažších prekážok, s ktorými sa dnešní muži stretávajú, je nedostatok vhodných sprievodcov, ktorí by nám pomáhali na našej ceste. Existuje žalostne málo učiteľov, ktorí tou cestou sami prešli a potom sa vrátili, aby ňou previedli nás. To, čo potrebujeme, sú v istom zmysle otcovské postavy: muži, ktorí na tejto ceste pokročili o kúsok ďalej – a ktorí sa z druhej strany vrátili šťastní a múdri.

Dnes je bežné, že poznáme viac starých ľudí než tých skutočných starešinov, od ktorých by sme sa mohli niečo naučiť. Ako muži túžime po učiteľoch – a to v každej fáze našej cesty – , ktorým môžeme veriť a môžeme sa na nich spoľahnúť.

Kto sú moji učitelia? Koho učím ja?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.