Čo na zmeny v mojom živote povedia druhý? Všimnú si ich vôbec? Čo povedia na moje behanie, plávanie, turistiku, lozenie? Čo povedia, keď schudnem 20, 30, 40 kíl? A čo, keď budem veselý, radostný, usmievavý, tešiaci sa zo života, šťastný? Keď zmením spôsob komunikácie a zrazu poviem: „toto tvoje konanie ma uráža“, „teraz ma nahnevalo, čo si spravil“, „som smutný kvôli tomuto“, „som v práve, má to byť takto“. Čo povedia a čo si pomyslia, keď budem robiť to, čo považujem za nevyhnutné k tomu, aby som viac ako len prežíval a živoril, keď spravím, čo vidím ako potrebné k tomu, aby som naplno žil? Keď spravím potrebné a potom požiadam o prepáčenie, že som sa nespýtal predom, pretože „ľahšie sa prosí o odpustenie ako o dovolenie“. Potrebujem akútne lekára? Idem hneď za lekárom. V čase, keď je to možné, dodatočne oznámim, kde som bol… Nedopísané…
Všetky príspevky Ľuboš Tkáčik
Al-Anon 12. február
„Čo sa stane, keď mi všetky konštruktívne nápady z Al-Anon jednoducho z môjho vedomia uniknú? Prečo celkom moju myseľ nepreniknú? Prečo ich nemôžem absorbovať, aby u mňa skutočne fungovali?
Jeden z našich sloganov pozostáva z jediného slova: ROZMÝŠĽAJ! Ako to môžem robiť, ak nerobím nič iné, len rozprávam? Úžitok z krokov a sloganov môžem mať len vtedy, keď o nich budem premýšľať. Od iných sa môžem učiť len vtedy, ak sa naučím byť ticho a rozmýšľať o tom, čo počúvam. Impulzívni rečníci medzi nami sú tí, ktorí prijímajú z program Al-Anon najmenšiu pomoc a zároveň najmenej napredujú.
Pripomienka na dnešný deň
Podiel svojej konverzácie budem premyslene budovať a pamätať na to, že jej cieľom je pomôcť niekomu inému a zároveň pomôcť mne rozmýšľať oveľa jasnejšie. Budem počúvať iných a z toho, čo povedia, budem ťažiť nápomocné a poučné nápady.
Modlitba:“Modlím sa, aby som získal návyk počúvať a vo svojich rečiach sa obmedziť na niečo, čo by mohlo ostatným pomôcť. Uč ma využívať ticho.““
Vyvrieť do vedomia ako sopka
Deň tridsiaty druhý
„Tým jediným, čo môže spôsobiť, aby nevedomie spontánne vyvrelo do vedomia, bývajú najčastejšie nechcené stretnutia, bolestivé vzťahy a nové situácie, ktoré nemáme pod kontrolou – najčastejšie prežitky trúchlenia, veľkej lásky alebo nezvládateľného utrpenia. Tieto skúsenosti nás dotlačia k vedomiu. Nič menšie než zážitky tohoto typu nemá takú silu, aby dokázalo strhnúť pokrievku z našej dôkladne stráženej identity a odhalilo nám náš skutočný hriech.
Čo u mňa vyvolalo erupcie nevedomia?“
Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.
Al-Anon 11. február
„Prvý krok je jasné a zvučné vyjadrenie pravdivého stavu situácie závislého človeka. Nemali by sme vôbec pochybovať o tom, kde sa nachádzame. Čítanie prvej polovice tohto kroku – priznali sme svoju bezmocnosť nad závislosťou – môže v našich mysliach vyvolávať neustály odpor. Naša automatická reakcia môže vyzerať: “Ja nie, ja nie som bezmocný! Ja to dám do poriadku!” No tento krok pokračuje ďalej: “naše životy sa stali neovládateľné”. To popiera skutočnosť, že by sme boli schopní niečo s tým urobiť. Neprejavili sme už dosť jasne, že nemáme schopnosť zvládať svoj život?
Pripomienka na dnešný deň
Prvý krok nie je v nijakom prípade zúfalým výkrikom. Jednoducho poukazuje na naše ľudské ohraničenie. Pripravuje nás na to, aby sme sa stali pokornými a tak našli duchovné odpovede, ktoré umiestnia naše životy na celkom inú rovinu. Pripravuje nás na vyslobodenie z problémov, s ktorými si sami neporadíme.
Modlitba:
“Nedovoľ, aby moja tvrdohlavosť stála v ceste dosiahnutiu vyrovnanosti. Skôr, ako niečo môžem dosiahnuť, musím prijať skutočnosť, že potrebujem pomoc.”“
Kam nás vedie duša
Deň tridsiaty prvý
„Pretože nie je nič zahaleného, čo nebude jedného dňa odhalené, a nič skryté, čo nebude poznané.“ (Mt 10; 26)
Aký význam má hovoriť o prechádzaní rôznymi úrovňami vedomia? Nie je to len nejaká ďalšia psychobublina? Na túto otázku môžeme odpovedať i nasledujúcim spôsobom: pretože nie sme schopný porozumieť veciam, ktoré zostávajú skryté v nevedomí (a ktoré môžu byť zodpovedné trebárs až za deväťdesiat percent našich motívov, obáv, slepých miest a plánov), musíme ich nejako vniesť do vedomého sveta, aby sme ich mohli identifikovať a prevziať za ne zodpovednosť.
Nie je možné uzdraviť niečo, čo si nepriznávame. Náboženstvo používa pre tento skrytý, temný, „neposlušný“ aspekt našej povahy najčastejšie slovo „hriech“. Hriech je tá naša časť, ktorá je nepravdivá; je to akýkoľvek prípad, kedy zrádzame svoju pravú prirodzenosť a svoj najvlastnejší osud. V tomto najhlbšom zmysle sme vskutku všetci hriešnici a väčšinu času jednáme z tejto svojej hriešnosti. Podľa výkladu svätého Gregora z Nizie znamená hriech jednoducho odmietnutie rastu.
Kedy som zakúsil prechod z jednej úrovne vedomia do inej?
Čo tento posun vo mne spôsobilo?“
Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.
Al-Anon 10.február
„Do skupiny som išiel – tak ako mnohí z nás – s prekonávajúcou túžbou vyliať svoje problémy a vyrozprávať sa. Bolo to ako zahataná rieka, na ktorej zrazu uvoľnia hrádzu. A hoci som pocítil určitú úľavu, zanechalo to za sebou prázdnotu, akési neuspokojenie.
Potom som si jedného dňa uvedomil, prečo to bolo tak. Keď neustále rozprávam, nič nové neprijímam. Využívam ten istý starý deštruktívny myšlienkový materiál, ktorý mi tak dlho bránil v tom, aby som sa niekam pohol.
Keď som chcel získať nové nápady, musel som mať zatvorené ústa a otvorené uši. Zistil som, že mi to dáva nový pohľad na moje problémy a riešenia prichádzajú oveľa ľahšie.
Pripomienka na dnešný deň
Stretnutia skupiny sú prameňmi nápomocných myšlienok; ak nepočúvam, nemôžem ich prijímať. Neustále rozprávanie by mi zabránilo v získaní pomoci, ktorú v skupine hľadám. Mal by som zostať tak a nerobiť s tým nič?
Modlitba:
“Modlím sa, aby som si neustále pripomínal, že skupina má pre mňa dôležité dary, ktoré môžem prijať len tým, že si budem udržiavať pokoj a dovolím ostatným, aby rozprávali.”“
Niektorí to nazývajú osvietenie
Deň tridsiaty
„V klasických duchovných rozprávaniach z celého sveta prechádza hľadajúci muž niekoľkými úrovňami, ktorým sa dnes obvykle hovorí úrovne vedomia. Putuje od prostého, jednoduchého vedomia ku komplexnému vedomiu a nakoniec k osvietenému vedomiu, ktoré opäť vypadá prekvapivo prosto a jednoducho.
Prvá prostota sa druhá prostota sú však v skutočnosti úplne odlišné. Prvá prostota je nevyhnuteľne naivná a neskúsená. Muž v prvej fáze taktiež musí vo svojom živote rozlišovať – prirodzené od duchovného, svetlo od tieňa, problémy od ľahkých chvíľ. Ke´d ale dospeje k osvieteniu a onej druhej prostote, vie už začleňovať, prijímať a odpúšťať negatívne stránky, problémy i rozpory, ktoré sa odhalili v prostrednej fáze.
Mohli by sme to formulovať taktiež nasledovne: starneme a pritom žijeme, milujeme, hrešíme, zlyhávame, odpúšťame, čítame, čakáme, bojujeme a hľadáme, pričom predpokladáme, že je správne, aby sme toto všetko vykonávali iba vlastnými silami. Nakoniec však objavíme Zdroj i vedomie, a keď v túto širšiu skutočnosť zložíme svoju dôveru, život sa stane opäť prostým a jednoduchým.
Ako by som výstižne popísal fázy, ktorými som už prešiel?“
Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.
Al-Anon 9. február
„Pomohlo by mi, keby som vedel, prečo závislí pokračuje vo svojom konaní až do takej miery, že všetko okolo neho je nejakým spôsobom poškodené? Ak užíva drogu preto, aby sa zbavil bolesti z otrasných zážitkov z detstva, ktoré si dokonca ani nepamätá, ako môže byť takáto bolesť lokalizovaná a odstránená? Určite to nedokážeme my, pretože my sme amatéri, ktorí sú navyše do tejto veci ešte citovo zapletení. Trvalo by to dlhé roky a stálo tisícky dolárov hodných psychiatrie a dokonca ešte aj vtedy by výsledok bol neistý. No aspoň poznanie, že trpí, by mi malo brániť v tom, aby som ho odsudzoval.
Pripomienka na dnešný deň
Stačí mi vedieť, že tento nešťastný človek s problémom môže získať pomoc v svojpomocnej skupine, kde našlo uspokojivú abstinenciu toľko veľa rôznych závislých. Stačí mi vedieť, že svoj zmätok môžem prekonať programom skupiny.
“Dovoľ mi správať sa takým spôsobom, aby som nemal dôvod vyčítať si to, že som zlú situáciu ešte zhoršil. Aspoň toto mám vo svojej moci: zlepšiť to.““
Rozdať vlastné zlato
Deň dvadsiaty deviaty
„Ježiš svojim učeníkom často zakazoval hovoriť o zázrakoch, ktoré Ho videli konať. Taktiež tých, ktorých uzdravil, nabádal: „Nikomu o tom nehovorte.“ Keď my v našom Centre pre akciu a kontempláciu sprevádzame mužov iniciačnými rituálmi či inými intenzívnymi skúsenosťami, hovoríme im, aby o tom, čím prešli, niekoľko týždňov s nikým nerozprávali, ani s manželkou. Hovoríme im: „Nerozdávajte svoje zlato, dokým nie je skutočne vaše!“
Ak raz niečo vložíme do slov, ako by sme to zafixovali na film, zarazili to na danej úrovni, a tým sa často zamedzí ďalšiemu rastu. Slovami svoju skúsenosť človek polapí a omnoho viac by úprimne nemal ani očakávať. Namiesto pokračujúcej skúsenosti sa z nej stáva skôr majetok ega. Potom nemôže dôjsť k postupnému rozvíjaniu ani k hlbšej syntéze, z ktorých sa stáva skutočné zlato, vaše vlastné zlato, zlato nadobro integrované, a človek príde o ten kúsoček, ktorý už mal.
Preto nikdy nevydávajte svoje najhlbšie skúsenosti, kým ste ich neintegrovali ako svoje vlastné.
Ako obvykle používam svoje zlato?“
Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.
Chrániť vlastné zlato
Deň dvadsiaty ôsmy
„„Pretože každému, kto má, totiž bude dané a pridané; kto nemá, bude odňaté i to, čo má.“ (Mt 25; 29)
Dokým neobjavíme svoju vlastnú identitu a nadanie, mávame sklony idealizovať si druhých, napodobňovať ich a stavať ich na piedestál. A svoju silu delegujeme na nich, namiesto toho aby sme ju hľadali v sebe a čerpali zo svojich vlastných zdrojov. Ide o istý typ milostného vzplanutia, anglicky infatuation – z latinského ignis fatuus, „falošný oheň“, ktorý nás nakoniec sklame a rozčaruje.
Často sa zamiluvávame do ľudí, ktorí zdanlivo vládnu nejakou silou, po ktorej sami túžime: fyzickou príťažlivosťou, peniazmi, postavením, talentom alebo vplyvom. Uctievame druhých za to, že niečo dočasne vykonávajú za nás, tým sa ale nestretáme s vlastnou hodnotou a s vlastným základom. Svoje zlato budeme skôr alebo neskôr z tejto dosť neistej úschovne aj tak musieť vyzdvihnúť. Ak tak neučiníme, zostaneme večne chudobný.
Kde je práve teraz moje zlato?“
Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.