„Do skupiny som išiel – tak ako mnohí z nás – s prekonávajúcou túžbou vyliať svoje problémy a vyrozprávať sa. Bolo to ako zahataná rieka, na ktorej zrazu uvoľnia hrádzu. A hoci som pocítil určitú úľavu, zanechalo to za sebou prázdnotu, akési neuspokojenie.
Potom som si jedného dňa uvedomil, prečo to bolo tak. Keď neustále rozprávam, nič nové neprijímam. Využívam ten istý starý deštruktívny myšlienkový materiál, ktorý mi tak dlho bránil v tom, aby som sa niekam pohol.
Keď som chcel získať nové nápady, musel som mať zatvorené ústa a otvorené uši. Zistil som, že mi to dáva nový pohľad na moje problémy a riešenia prichádzajú oveľa ľahšie.
Pripomienka na dnešný deň
Stretnutia skupiny sú prameňmi nápomocných myšlienok; ak nepočúvam, nemôžem ich prijímať. Neustále rozprávanie by mi zabránilo v získaní pomoci, ktorú v skupine hľadám. Mal by som zostať tak a nerobiť s tým nič?
Modlitba:
“Modlím sa, aby som si neustále pripomínal, že skupina má pre mňa dôležité dary, ktoré môžem prijať len tým, že si budem udržiavať pokoj a dovolím ostatným, aby rozprávali.”“