Richard Rohr:

„Niektoré východné náboženstvá, hlavne budhizmus, dôkladne preskúmali prirodzenosť Hlavy ako centra. To je, myslím si, jeden z dôvodov, prečo to Thomasa Mertona priťahovalo k štúdiu istých budhistických praktík. S čím všetci (východné tradície) súhlasia je, že prirodzenosťou Mysle je úplné ticho, stíšenie a priestor. Bezhraničné ticho, pokoj, jasnosť, naveky vekov amen. Preto by som povedal, že centrum hlavy nám dáva možnosť cítiť, rozpoznať Večnú prítomnosť, ktorá je práve tu, uprostred javu….  

A máme tu proces otvárania sa tichu, obrovskej slobode, pokoju, jasnosti duše, ducha…Vidíš, že tvoje myšlienky sa dejú. (Avšak) to, čo ich obklopuje a je v ich vnútri je tento nesmierny pokoj a tíš. A ….táto tíš nie je nečinná…Tíš…prináša pocit, že viem, rozlišujem, rozumiem, prináša múdrosť. Don (Riso) a ja sme ho nazvali pocitom, že máme sprievodcu, kde ti je akosj jasné, že nejde ani tak o myslenie. Je to čosi ako spontánne spoznanie pravdy/reality, ktoré jednoducho prichádza. Nemusíš ho plánovať. Ako keď sa iba uvoľníš a zrazu – aha, tu je to. Rovno v mysli.

Ak túto Prítomnosť bezprostredne poznáš, preživaš ju ako základ všetkého a najmä základ seba samého. A keď toto vieš, vieš tiež, že to, kým si, je práve jej výrazom – jadro toho, kým si, nemožno zraniť, nedá sa ti odňať.

Zostaň kde si, otvor sa tichu a vedz, že to čo hľadáš je už tu a má v sebe všetko – to, čo robíš, každý krok tvojej cesty, vedie ťa, podporuje ťa v tvojom vnútri, okolo teba. Nemôžeš to stratiť! A vždy ťa podrží.“