Deň dvadsiaty štvrtý

„Svoj život na tejto zemi berieme príliš na ľahkú váhu. Dovoľujeme ničenie Božieho stvorenia a spolupodieľame sa na ňom, napriek tomu, že zaň nesieme ako jeho správcovia zodpovednosť. K desivejším aspektom dnešného sveta patrí to, ako ľahko sa zmierujeme so zabíjaním ľudí, zvierat a všetkého, čo rastie, i Zeme samotnej. Čo to vypovedá o úrovni našej duchovnej vyspelosti? Ničíme, a pritom istotne intuitívne tušíme, že zabíjanie je opakom lásky a úcty k Bohu, ktorý je Bohom života.

Vieme, že božskosť sa prejavuje vo všetkej stvorenej kráse a múdrosti, ktorá nás obklopuje. Napriek tomu práve my, ktorí by sme mali v rámci veľkej reťaze bytia predstavovať vyšší článok, ním nie vždy sme a často jednáme dosť sebestredne. Život je koniec-koncov jeden a náš postoj ku ktorejkoľvek z jeho častí má dopad na naše postoje všeobecne. Sv. Pavol hovorí, že slabším častiam tela by sme mali preukazovať „zvláštnu česť“ (1 Kor 12, 23). Pokiaľ sa však k takémuto článku veľkej reťaze života chováme s neúctou a ničíme ho, pretrhne sa celá reťaz a posvätno sa vytratí všade.

Akú osobnú skúsenosť mám so stvorením ako s posvätným?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Deň dvadsiaty tretí

„Je nevyhnutné, aby sme materiálnemu svetu vrátili jeho moc, dôležitosť, jeho dušu i jeho posvätnosť. Celá táto planéta je vskutku kúzelnou krajinou. Sv. František by vedome nešliapol ani na húseničku, ale radšej by ju zdvihol a položil vedľa cesty.

Sv. František z Assisi bol prvý kresťan, ktorý oslovoval ostatných tvorov „brat“ a „sestra“. Zvieratá, slnko, mesiac, rastliny i samotný vzduch vnímal ako tvory s dušou, s ktorými nadväzoval vzťah, nie ako púhe a obyčajné predmety k používaniu. V súčasnom svete, ktorý akútne trpí tým, čo spisovateľ Richard Louv nazýva „poruchou vyvolanou nedostatkom prírody“, je význam Františkovho prístupu nedoceniteľný. Zabudli sme, ako čítať a uctievať prvé zjavenie, ktorého sa nám od Boha dostalo.

Zbožné videnie prírody bude počiatkom skutočného osvietenia, spočívajúceho v konkrétnej láske k tomuto stromu, radosti z tohto zvieraťa, vnímavosti voči tomuto vánku a schopnosti vidieť Boha v tejto bolesti. A následne, obratom sa bude človek pýtať, aké všeobecné spoločenstvo sa to neustále rozvíja medzi ním a všetkým ostatným. Ide o to najveľkorysejšie a najlepšie všeobecné spoločenstvo svätcov.

S ktorými súčasťami stvorenia zakusujem zdieľané spoločenstvo?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Deň dvadsiaty druhý

„Základom pre morálku bude v budúcnosti predovšetkým Zem a povaha samotného kozmu, a nie náboženstvo (ktoré v tomto zmysle zatiaľ príliš dobrú prácu neodviedlo). Táto planéta, na ktorej všetci stojíme, nám povie, že musíme žiť prostý – jednoduchý život a že musíme žiť život zbožný, ktorý napĺňa práca a tvorivosť, namiesto výlučne konzumu a ničenia. A ak jer samo stvorenie Božím telom – viditeľným prejavom toho, kto je Boh –, nenavrátili by sme sa potom zase domov?

Toto poňatie morálky neznamená nejakú formu uctievania Zeme. Prijíma však Zem ako súčasť Božieho sebaprejavu, ako zjavenie posvätnej prírody, a teda ako niečo, čo je treba ctiť, rešpektovať a vo všetkých fyzických ohľadoch o to dôkladnejšie sa o ňu starať s rozumom i srdcom.

Príroda sama je prvé, najstaršie a najjasnejšie Božie Písmo.

Čo som sa od sveta prírody dozvedel o Bohu?

Ako sa môže môj život stať prostejším – jednoduchším a zbožnejším?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Deň dvadsiaty prvý

„Vzdelanie, sekulárne i náboženské, zásobuje ľudí už množstvo rokov ľahkými odpoveďami na otázky, ktoré si sami ani nepokladali. Ľudia tieto odpovede prijímajú príliš ľahko, a ony sa potom ponoria asi tak centimeter hlboko. Ba čo horšie, niektoré z týchto povrchných odpovedí sa pre určitých ľudí stanú pravdami, ktoré potom omieľajú po celý zvyšok života. Tento druh ľahko nadobudnutého poznania sa môže vytratiť rovnako rýchlo, ako sa objavil. Prečo? Pretože ide o poznanie, po ktorom sme neprahli a netúžili.

Ľahké odpovede nám občas slúžia k tomu, aby sme sa vyhli skutočným otázkam. Pretože už poznáme odpoveď, prestávame hľadať. Namiesto toho, aby sme vykročili na náročnú cestu ťažko vydobývanej viery, sedíme na zadku a nepohneme sa z miesta.

Mnoho mužov už dávno nevyrazilo na žiadnu cestu. Zmierili sa s jednoduchými odpoveďami skôr, než sa pobili s hlbokými otázkami.

Aké ľahké odpovede  som úprimne preskúmal a potom ich odkopol z cesty na svojej duchovnej púti?

Aké ľahké odpovede mi umožňujú, aby som sa ďalej vyhýbal zápasu a túžbe?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Deň dvadsiaty

„Nikde v Biblii sa netvrdí, že by primárna autorita spočívala v Písme či v náukách samotných. Tie slúžia len k tomu, aby ukazovali samé za seba k tvrdým faktom reality, k životu samotnému, a odtiaľto potom k skutočným stretnutiam s Bohom.

Cieľom Písma, rovnako ako všetkých posvätných textov, je nasmerovať nás priamo k tomu, čo konajú postavy, o ktorých sa hovorí. Nech už sa jedná o Mojžiša, Mohameda, proroka Ezechiela, Buddhu alebo kohokoľvek iného – tí všetci museli prijať zodpovednosť za to, čo im život nachystal. Je možné, že svoju cestu nastúpili na popud posvätných textov, zvyčajne k tomu ale dochádza na základe nejakého stretnutia, a táto skúsenosť im potom umožňuje zostať na ceste, dodáva im vášnivosť a udržuje smer. Nie sú to myšlienky, čo nás premieňa na hlbokej rovine. Mení nás stretnutie s „iným“.

Keď sa potom títo ľudia vrátia zo svojej cesty, ktorú uskutočnili v reálnom živote, nachádzajú v Písme či náukách veľkú útechu. Nikdy nedopustite, aby sa nejaký vieroučný systém stal bariérou, ktorá vám bude brániť milovať, žiť či poznávať Boha sami za seba.

Akým spôsobom je posvätný text súčasťou môjho života?

Akým spôsobom hodlám vstúpiť do týchto posvätných príbehov práve teraz?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Deň devätnásty

„Jednou z najťažších prekážok, s ktorými sa dnešní muži stretávajú, je nedostatok vhodných sprievodcov, ktorí by nám pomáhali na našej ceste. Existuje žalostne málo učiteľov, ktorí tou cestou sami prešli a potom sa vrátili, aby ňou previedli nás. To, čo potrebujeme, sú v istom zmysle otcovské postavy: muži, ktorí na tejto ceste pokročili o kúsok ďalej – a ktorí sa z druhej strany vrátili šťastní a múdri.

Dnes je bežné, že poznáme viac starých ľudí než tých skutočných starešinov, od ktorých by sme sa mohli niečo naučiť. Ako muži túžime po učiteľoch – a to v každej fáze našej cesty – , ktorým môžeme veriť a môžeme sa na nich spoľahnúť.

Kto sú moji učitelia? Koho učím ja?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Deň osemnásty

„Pokiaľ chce muž skutočne poznať, čo má robiť, kvôli čomu sa ocitol na Zemi, mal by si položiť nasledujúcu otázku: „Čo keď tá činnosť, pre ktorú som bol stvorený a ktorú mám konať, nespočíva v tom, aby som zarábal veľa peňazí?“ Pokiaľ nie sme ochotní prijať nižší plat, potom pravdepodobne nie sme pripravení vydať sa na výpravu.

Skúšam si predstaviť, aké dilema museli riešiť Peter s Ondrejom, ktorých jediným živobytím bolo rybárčenie. Ježiš im povie, aby zahodili svoje siete a „oni hneď zanechali siete a išli za Ním“ (Mt 4; 20) Museli spraviť riskantný krok od prostého zamestnania k pravému povolaniu. Väčšina z nás si myslí, že to, čo nám bráni vykročiť na cestu, sú naše donebavolajúce hriechy, avšak veľmi často sú to dobré veci, ktoré nás nepúšťajú k veciam lepším či najlepším – také dobré veci, ako je konformita a pohodlná práca.

Keby som ja bol jedným z dvanástich apoštolov, vyzvaným, aby som opustil všetko, čo poznám, a nasledoval cudzieho človeka do úplne neistej budúcnosti, ako by som zareagoval?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Deň sedemnásty

„Existuje určitá prázdnota, ktorá vzniká v dôsledku absencie otcovskej energie. Táto otcovská bolesť začala byť akútna v dobe priemyslovej revolúcie, kedy otcovia odchádzali včas ráno do práce a vracali sa domov vyčerpaný až hlboko v noci. Dnes táto situácia pokračuje všade tam, kde majú otcovia zamestnanie, ktoré ich núti tráviť čas na cestách alebo dochádzať do kancelárií v centre mesta.

Pokiaľ otec a syn nemajú dostatok času, ktorý by mohli tráviť bok po boku, nedôjde medzi nimi k predaniu zdravej mužskej energie. Pokiaľ si potom syn nenájde nejaký zdravý spôsob, ako tento nedostatok energie vyliečiť či kompenzovať, zaplní sa toto uprázdnené miesto v jeho vnútri neistotou, depresiou, hnevom a horšími vecami.

Ak nepredá dospelý muž chlapcovi pozitívny model, môže sa stať, že pre chlapca bude v dospelosti ťažké nadväzovať vzťahy. Môže prežívať smútky, ktoré ho v strednom veku začnú úplne drviť – gniaviť. Môže mať problémy so sebadôverou, jasným úsudkom a so správnym výkladom životných situácií. Môže sa stať, že sa nevyzná vo vlastných pocitoch a že nebude vedieť súcitiť s druhými. Môže tiež byť tak silno odpojený od svojich najhlbších pocitov, že sa nikdy nenaučí plakať. K riešeniu týchto problémov vedú lekcie, ktoré dokážu poskytnúť len muži.

Kam môžem ísť ako muž, aby som našiel zdravé spôsoby, ako utíšiť smútok prameniaci z hladu po otcovi?

Čo môžem urobiť, aby tento pocit straty nezakusovali moji synovia?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.