Nedeľa 25.10.2020
„Kniha Prísloví v kapitole 16,2 hovorí, ‘Človeku sa môže zdať, že sú jeho cesty čisté napospol, ale Pán je ten, čo posudzuje pohnútky.’ Toto príslovie ukazuje, že nebeské kráľovstvo má úplne iné priority než tento svet. V očiach sveta spravodlivosť pozostáva z robenia správnych vecí. Ale v nebeskom kráľovstve ide o to, či máme správne pohnútky pre to, čo robíme. Dnešné čítania nám veľa hovoria o pohnútkach, ktoré Otec schvaľuje, a o pohnútkach, ktoré sú pre neho sklamaním.
Hovoria nám, aby sme nesužovali a neutláčali cudzincov, ale prečo? V očiach sveta to znamená, že nemáme byť neláskaví alebo nenávistní voči ľuďom, ktorí nie sú ako my, alebo ich zneužívať. Ale to nie je ten motív, ktorý si Otec želá. Hovorí Izraelitom, ‘Aj vy ste boli cudzincami v Egypte.’ Inými slovami, Mali by ste mať súcit s týmito ľuďmi, lebo viete aké to je. Celé Božie kráľovstvo je o vzťahoch založených na spojení sŕdc. A s ľuďmi sa môžete spojiť na úrovni srdca, ak ste s nimi zdieľali ich utrpenie.
Hovoria nám, aby sme nekrivdili žiadnej vdove ani sirote. To znamená, že nemáme používať moc voči bezmocným, ale prečo? V očiach sveta to znamená nebyť krutí alebo nemilosrdní voči tým, ktorým nemá kto pomôcť. Ale v nebeskom kráľovstve je ten dôvod iný. Pán bude určite počuť ich nárek. A bude nešťastný, lebo ich miluje. Takže lekcia je taká, že ak skutočne milujeme Boha, potom budeme milovať aj tých, ktorých on miluje. Aj my sme boli kedysi sirotami, ale potom sme sa v našich srdciach stali Božími deťmi. Takže láska vystiera ruky na pomoc vdovám a sirotám, aby sa aj oni stali Božími deťmi; a medzi nimi a nami bude rásť spojenie sŕdc.
Ježiš nám v Matúšovom evanjeliu hovorí to isté. Ktoré prikázanie je najdôležitejšie? Miluj Boha, miluj svojho blížneho a miluj seba samého. Inými slovami, nech je tvojim cieľom byť požehnaním a byť požehnaný. Prečo je láska najlepšou pohnútkou? Pretože nič tak účinne nebuduje spojenie srdca s iným človekom ako láska. Niektorí ľudia sú požehnaním, ale nie sú požehnaní. Namáhajú sa v službe druhým, ale nemajú z toho radosť. Toto nebuduje spojenie sŕdc. Iní sú požehnaní, ale nie sú požehnaním. Robia to, čo chcú, ale pritom zraňujú druhých. Tým sa tiež nepodarí vybudovať spojenie sŕdc. Ale Božie deti sú požehnaním pre Boha a sú ním požehnané, lebo majú spojenie na úrovni srdca. A naopak, stávajú sa požehnaním, nakoľko sú požehnaní svojou láskou k druhým. Podľa Pavlových slov, ‘Vy ste napodobňovali nás i Pána.’
Teda každý, kto miluje Boha, bude zachovávať jeho slová (lebo to chce) a Otec príde k nemu. Tento druh lásky je základom, ktorý vedie k pokoju a šťastiu vo všetkých vzťahoch. Uvažuj o týchto čítaniach a uplatni ich na dva svoje vzťahy. Rozmýšľaj o dobrom vzťahu a obohať ho tým, že budeš dávať viac než dostávaš. Rozmýšľaj o zlom vzťahu a obohať ho požehnaním toho človeka. Solúnčania robili práve toto a stali sa tým známymi v celom Macedónsku a Grécku. Prečo? Lebo každý je hladný po láske a hladný po vzťahoch na úrovni sŕdc.“