Archív značiek: Sociálna práca

Sociálna politika

Sociálna politika

Je cieľavedomá činnosť
štátu, organizácií, inštitúcií, subjektov,
ktorá zabraňuje vzniku sociálnej nerovnováhy,
vytvára priestor spolupodieľania sa na vyváženom vývoji
jednotlivca, rodín, skupín, komunít a celej spoločnosti.

Princípy sociálnej politiky (4)

  • Princíp spravodlivosti
  • Princíp solidarity
  • Princíp subsidiarity
  • Princíp participácie

Funkcie sociálnej politiky (5)

  • Ochranná funkcia
  • Prerozdeľovacia funkcia
  • Regulačná funkcia
  • Hospodárska funkcia
  • Spoločenská funkcia

Nástroje sociálnej politiky

  • Právo
  • Financie
  • Inštitúcie
  • Regulácie
  • Finančné a vecné dávky

Úlohy sociálnej politiky (3)

– reagovať na sociálne riziká
– reagovať na negatívne dôsledky
– eliminovať sociálne tvrdosti.

Aktéri sociálnej politiky

Sociálna politika sa realizuje prostredníctvom určitých subjektov, z ktorých ako hlavný vystupuje štát. Štát určuje obsah, ciele, úlohy i chápanie sociálnej politiky v rôznych etapách rozvoja spoločnosti. Na nižších stupňoch či úrovniach riadenia, ale aj v jednotlivých územných celkoch pôsobí veľa ďalších subjektov. Subjekty koncipujú, pripravujú a realizujú sociálnu politiku v rámci svojej pôsobnosti.

  • Štát a jeho orgány
  • VUC
  • Mestá
  • Obce
  • Zamestnávatelia
  • Zamestnávateľské a zamestnanecké odborové orgány
  • Charitatívne organizácie
  • Organizácie občianskych iniciatív
  • Cirkev
  • Občania

Prvky sociálnej politiky

Základné prvky sociálnej politiky reagujú na vybrané neželané situácie občanov: sociálna pomoc; predchádzajú a zmierňujú neželané dopady životných sociálnych udalostí u občanov: sociálna podpora; pripravujú podmienky a riešia očakávané sociálne udalosti: dôchodkové a zdravotné poistenie; podporujú žiaducu sociálnu zmenu: zdravotnícka politika, politika zamestnanosti, rodinná politika, bytová politika, systém vzdelávania.

Štátna sociálna ochrana

Je najkomplexnejším systémom, v ktorom pôsobí sociálne zabezpečenie ako komplexný systém inštitúcií, nástrojov a vzťahov, ktoré plnia 4 funkcie:

  • Sociálne funkcie
  • Ekonomické funkcie
  • Psychologické funkcie
  • Etické funkcie

Je spôsob starostlivosti o zabezpečenie všetkých podmienok pre život občanov: prirodzený rozvoj, riadnu výchovu a ochranu oprávnených záujmov, ochranu detí a mladistvých, zdravotne postihnutých, pomoc starším, ochranu migrujúcim pracovníkom, zabezpečenie práv zamestnaných…

Štátne sociálne politiky

Vzťah sociálnej práce a sociálnej politiky

Sociálnu prácu chápeme ako súčasť sociálnej politiky, najmä v oblasti ekonomických dotácií štátu. Vzťah medzi sociálnou politikou a sociálnou prácou môžeme porovnať aj na realizačnej úrovni. Sociálna politika sa realizuje na úrovni vlády, parlamentu či na jednotlivých rezortných ministerstvách.
Sociálna práca sa realizuje na problémovej úrovni v priamom kontakte s klientom.
Sociálnu prácu chápeme ako konkrétnu činnosť sociálneho pracovníka i jednotlivých sociálnych inštitúcií na realizácií sociálnej politiky na jednotlivých úrovniach v rôznych oblastiach a etapách života človeka.
Sociálna práca je zaradená medzi pomáhajúce profesie, teda profesionálne konanie sociálnych pracovníkov, ktoré je zamerané na poskytovanie pomoci, sprevádzanie a obnovovanie prirodzených sociálnych kompetencií jednotlivca, rodiny, skupiny alebo komunity.


Metódy, techniky, metodiky a delenie metód sociálnej práce

Metódy aplikovanej sociálnej práce

Metóda

Metóda je pracovný nástroj sociálnej práce. Pojem metóda sa chápe i ako spôsob alebo cesta, ktorá nás dovedie k vopred stanovenému cieľu. O metóde sa stále uvažuje ako o určitej vecnej, logickej a časovej postupnosti prítomnej v praktickej činnosti sociálneho pracovníka.

Podľa Robertis je metóda spôsob postupovania sociálneho pracovníka, ktorý sa začína prvým stretnutím s klientom a trvá do skončenia práce s ním.

Podľa Strieženca je metóda postup, návod, ktorým dospievame k výsledku, súhrn pochodov  a pravidiel k dosiahnutiu žiaduceho cieľa.

Podľa Levickej je metóda overený sled poskytnutých krokov, prostredníctvom ktorých sa klient pod vedením sociálneho pracovníka usiluje dosiahnuť vytýčený cieľ.

V definovaní metód sociálnej práce existujú 2 prístupy:

– prístup charakteristický snahou definovať metódu na základe jej vonkajších charakteristík (de Robertis)

– prístup orientovaný na objasnenie, opísanie, analyzovanie jednotlivých krokov (Charvátová)

Deľba metód

Podľa skupín:

SP využíva metódy, ktoré sa dajú zaradiť do 3 skupín:

Metódy všeobecné používané

Metódy všeobecné používané takmer vo všetkých spoločensko-vedných disciplínach, samozrejme po ich aplikácii na konkrétnu oblasť poznania

  • Analytická metóda;
  • Logická metóda;
  • Induktívna metóda;
  • Genetická metóda;
  • Deduktívna metóda;
  • Empirická metóda;
  • Výskumná metóda;

Metódy spoločné viacerým vedným disciplínam

Metódy spoločné viacerým vedným disciplínam , používané predovšetkým v psychológii, pedagogike, sociológii

  • Hodnotenie;
  • Heuristika;
  • Zážitková metóda;

Metódy vlastné SP

Metódy vlastné SP , vznikli priamo v oblasti praxe soc. práce

  • Metódy časové;
  • Metódy demografické;
  • Metódy statusové;
  • Metódy výkonné;
  • Metódy činnostné;

Delenie metód z časového hľadiska

Klasické metódy

  • Sociálna práca s jednotlivcom = prípadová sociálna práca = case work;
  • Sociálna práca so skupinou;
  • Sociálna práca s komunitou;

Moderné metódy

  • Sociálny managment;
  • Sociálne projektovanie;
  • sociálne plánovanie;

Delenie metód z demografického hľadiska

Deliacich faktorov je viacero.

Podľa veku

  • SP s deťmi;
  • SP s mládežou;
  • SP s dospelou populáciou;
  • SP s občanmi vyššieho veku;

Podľa pohlavia

  • SP so ženami;
  • SP s mužmi;

Podľa príslušnosť k etniku

  • SP etnickými skupinami;
  • SP s Rómami;

Delenie metód zo statusového hľadiska

deliaci faktor je postavenie klienta v spoločnosti.

  • SP so zamestnanými;
  • SP s bezdomovcami;
  • SP s migrantami;
  • SP so spoločensky neprispôsobivými osobami;

Delenie metód z hľadiska miesta výkonu

  • SP terénna;
  • SP inštitucionálna;
  • SP komunitná;
  • SP ambulantná;

Delenie metód z hľadisko druhu vykonávanej činnosti (aktivity)

služby, poradenstvo, prevencia, soc. právna ochrana, poistenie, dávky, supervízia, penitencionárna a postpenitencionárna starostlivosť, mediácia, terapia, intervencia, výskum…

V praxi sa nepoužívajú čisté metódy, každá metóda má v sebe i prvky iných metód.

Hainessove delenie metód

Hainessove delenie metód (najakceptovanejšie delenie), vychádza z účasti klienta na realizácii danej metódy:

  • Metódy orientované na priame konanie;
  • Metódy orientované na nepriame konanie;

Priame (bezprostredné) metódy

Orientujú sa priamo na prácu s klientom. Patrí sem:

  1. Objasnenie – podporovanie: objasňovanie, podporovanie, sebaporozumenie;
  2. Informovanie – edukácia: informačná pomoc, materiálna pomoc, výchovná pomoc;
  3. Persuácia – poradenstvo, konfrontácia, persuázia;
  4. Dohľad – ovplyvňovanie pomocou autority;
  5. Rozširovanie kontaktov – tvorba nových možností: rozširovanie soc. siete;
  6. Štrukturovanie prac. vzťahov s klientom – štrukturovanie v čase, využívanie miesta, koncentrácia na hlavné ciele;

Nepriame metódy

Nepredpokladá sa pri nich účasť klienta:

1. organizácia- dokumentácia: organizácia priestoru, organizácia času, dokumentácia

2. programovanie a plánovanie metodického konania: vstupné fázy tvorby skupiny, organizácia delenia skupiny, aktivity napomáhajúce (tvorba programu skupiny)

3. metodické konanie zacielené na zmenu správania klienta

4. spolupráca s inými sociálnymi pracovníkmi: kontakt, koordinácia, tímová práca, konzultačná činnosť

5. metodické konanie na pozadí soc. inštitúcií: soc. pomoc, negociácia, lobovanie, lobovanie alebo hrozba

Prax soc. práce ukazuje, že k najdôležitejším cieľom soc. práce patrí:

– pomáhať jednotlivcovi i skupinám pomenovať a vyriešiť alebo aspoň minimalizovať problémy, vznikajúce z poruchy rovnováhy medzi klientom a prostredím

– poukazovať na potenciálne oblasti, v kt. môže prísť k poruche rovnováhe

– objavovať, poukazovať a rozvíjať na maximálne možnú mieru potenciál jednotlivca, skupiny a spoločnosti

Technika

Technika je návod na použitie metódy, pracovných postupov, ktoré slúži k naplneniu určitého cieľa. Je to spôsob, ktorý umožňuje klientovi v spolupráci so soc. pracovníkom niečo získať, dosiahnuť.

Podľa Hartla-Hartlovej je to činnosť alebo prac. postup, ktorý slúži k naplneniu vytýčeného cieľa.

Rozdiel medzi metódou a technikou

– metódu môžeme chápať ako cestu;
– techniku ako spôsob, ktorým cestu prekonáme;

Metodika

Metodika (metodológia) SP – predstavuje súhrn známych a vedecky akceptovaných metód, postupov a techník, ktoré sú používané v praktickej a teoretickej rovine sociálnej práce (Žilová).

Metodika je teda súbor pracovných metód alebo postupov, ktoré umožňujú, aby si z nich sociálny pracovník vybral najvhodnejší spôsob pomoci pre svojho klienta.

Definícia sociálnej práce

Sociálna práca / Veda / Definícia / Teória / Prax / Predmet / Cieľ / Metóda

„Sociálna práca je praktická profesia a vedecký odbor, podporuje sociálnu zmenu, sociálnu súdržnosť, práva a slobodu ľudí. Zásady sociálnej spravodlivosti, ľudských práv, kolektívnej zodpovednosti a rešpektovanie rozdielností sú základom sociálnej práce. S pomocou teórií sociálnej práce, sociálnych vied, humanitných odborov a tradičných (pôvodných) poznatkov, sociálna práca zapája ľudí a štruktúry do riešenia problémov života a do posilňovania sociálneho blaha“

IFSW (Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov) a IASSW (Medzinárodná asociácia škôl sociálnej práce) prijali na svojom Valnom zhromaždení v júli 2014 definíciu, podľa ktorej: „Sociálna práca je praktická profesia a akademická disciplína, ktorá podporuje
sociálnu zmenu a budovanie sociálnej súdržnosti, posilňovanie a oslobodzovanie ľudí. Sociálna práca centrálne stavia na princípoch ako sociálna spravodlivosť, ľudské práva, kolektívna zodpovednosť a rešpekt k rôznorodostiam. Stavajúc na teóriách sociálnej práce, sociálnych vied, humanity a dosiahnutých poznatkoch, sociálna práca podnecuje ľudí a štruktúry zameriavať sa na životné výzvy a podporuje blahobyt. Definícia sa môže adaptovať na pomery národnej a/alebo regionálnej
úrovne“ (IFSW, 2014, [on-line])