Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca
Štvrtok 02.04. 2020.
Evanjelium podľa Jána − Jn 8, 51-59
„Ježiš povedal Židom: „Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky.“
Židia mu povedali: „Teraz už vieme, že si posadnutý zlým duchom. Abrahám zomrel aj proroci, a ty hovoríš: ‚Kto zachová moje slovo, neokúsi smrť naveky.‘ Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Kýmže sa robíš?“
Ježiš odpovedal: „Ak sa oslavujem ja sám, moja sláva nestojí za nič. Ale oslavuje ma môj Otec, o ktorom vy hovoríte: ‚On je náš Boh,‘ a nepoznáte ho. Ale ja ho poznám. A keby som povedal: Nepoznám ho, bol by som luhár ako vy. Ale ja ho poznám a jeho slovo zachovávam. Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa.“
Židia mu vraveli: „Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a videl si Abraháma?“
Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, Ja Som.“
Na to zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.“
Zamyslenie:
„V týchto častiach Písma Ježiš žiada, aby jeho poslucháči zaujali k nemu postoj. To isté žiada od teba i odo mňa. ‚Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo neuvidí smrť naveky.‘ Jeho poslucháči sú ohromení a dospeli k záveru, že je posadnutý. Pripomínajú mu, že Abrahám zomrel, a tiež aj všetci proroci. Hovoria, ‚Kto si myslíš, že si?‘ Musíš byť šialený!
Ježiš nepotrebuje, aby mu to pripomínali, pretože si tú udalosť pamätá. Keď Boh hovoril s Abrahámom, Ježiš tam bol tiež. Ako je to možné? Pretože sú večne zjednotení. Ježiš raz povedal: ‚Ja a Otec sme jedno.‘ Žalmista nám pripomína, že Pán večne pamätá na svoju zmluvu; takže Ježiš nikdy nezabudne na zmluvu, ktorá bola uzavretá s Abrahámom. Toto je alternatívna perspektíva. Ježiš nie je posadnutý ani šialený; on je Boh. Ale uvidia jeho poslucháči pravdu? Boží prísľub Abrahámovi, potvrdený Izákovi, bude záväzný pre tisíce generácií. A aký je to prísľub? ‚A tebe i tvojmu potomstvu po tebe dám krajinu, v ktorej si ako prišelec, celú zem Kanaán do večného vlastníctva; a budem vašim Bohom.‘ Izraelčania žijú aj teraz v krajine Kanaán. Abrahámovi tiež povedal, ‚Ale aj ty zachovaj moju zmluvu, ty aj tvoje potomstvo po tebe vo všetkých pokoleniach.‘ Izraelčania boli povinní preukázať obriezkou, že boli oddelení pre Boha.
Židia nemohli prijať Ježišovo tvrdenie, že Boh je jeho Otcom. Ani to, že bol s Abrahámom, ktorý sa radoval, že vidí jeho deň. Ani to, že on je JA SOM, čo znamená, že je Boh. Tak zdvihli kamene, aby ho zabili. Rozhodli, že Ježiš bol hodný smrti, pretože sa robil rovným Bohu. Ale čo je zvláštne, nemôžu ho zabiť, pretože Ježiš sa skryl a odišiel z chrámového nádvoria. Neokúsil smrť!
Veríte v Ježiša? Veríte, že nikdy neuvidíte smrť? Mnohí kresťania nevedia, čo naozaj veria. Veria v Ježiša, ale tiež veria, že uvidia smrť. Ale Ježiš nám nedal takúto možnosť voľby. Prečo neveriť tomu, čo povedal; že nikdy neuvidíte smrť. Vaša duša bude žiť naveky. Ježiš vás chce konfrontovať s rozhodnutím. Urobte správne rozhodnutie a budete pokojní a plní nádeje až do chvíle, keď poviete svoje posledné Zdravas Mária. Urobte zlé rozhodnutie a strach zo smrti ukradne vaše životné šťastie. Buďte šťastní, nebojte sa.
Ako sa Covid šíri národmi, môžeme si byť istí, že náš Boh dodržiava svoje zmluvy. Môže byť užitočné preskúmať prísľuby, ktoré vám dal. Jedným z užitočných je pre mňa Žalm 62. „On je moja pevnosť, nikdy sa nezakolíšem.“ To sú slová piesne, ktoré boli pre mňa silné v mojich ťažkých chvíľach. Ich sila je stále so mnou. Zvlášť, keď ich spievam a vyhlasujem ako jeho pravdu. Sú vzaté z Žalmu 62. Možno by ste mohli aj vy vyhlásiť ich pravdu.
Žalm 62, 7-9
[7] Iba on je moje útočište a moja spása, moja opora, nezakolíšem sa.
[8] V Bohu je moja spása i sláva; Boh je moja sila a v Bohu je moje útočište.
[9] Dúfajte v neho, ľudia, v každom čase, pred ním si srdce otvorte; Boh je naše útočište.“
#Zamyslenie #Hoxarovci #ZamyslenieManželovHoxarovcov #DennéZamyslenie #OtcovoSrdce #Otec #Syn #Ježiš #Abrahám #JaSom #Boh #SmrťNaveky #Viera #KtoZachováMojeSlovo #NeuvidíSmrťNaveky #Kameňovanie #Chrám #Odišiel
Vlastná úvaha:
Prvé, čo ma zarazilo bolo, že Ježiš hovorí: „neuvidí smrť naveky“ a židia hoc Ho citujú predsa hovoria „neokúsi smrť naveky“. Ježiš hovorí: „Kto zachová moje slovo“. Židia nezachovali Jeho slovo ani na krátku chvíľu. Možno ani nepočúvali poriadne Jeho slovo. Možno už mali v hlavách svoj plán. Možno počúvali len to, čo chceli počuť. Ale konflikt eskaluje ďalej, keď Ježiš označuje židov za luhárov: „bol by som luhár ako vy“. Ježiš používa slová samotných židov „vy hovoríte: -On je náš Boh,- a nepoznáte ho.“
Druhé, nad čím som sa zamyslel, bolo, že Abrahámovi Boh povedal: „Tebe a tvojmu potomstvu po tebe dám krajinu, v ktorej si ako cudzinec; celú zem Kanaán do večného vlastníctva a budem ich Bohom.“ Ak veríme Bohu, ak veríme Božiemu slovu, sme Abrahámovo potomstvo. Na Zemi sme ako pútnici na ceste. Vo svete sme cudzinci. A predsa Boh hovorí, že Svet, Zem, „Kanaán“, nám dáva do večného vlastníctva. Zmluva, ktorú uzatvára Boh s Abrahámom má len jednu stranu: Boh uzatvára zmluvu s Abrahámom a hovorí: „budem ich Bohom.“
Tretí moment mojej úvahy je v slovách: „Na to zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.“ Ježiš, ktorý sa skrýva. Ježiš, ktorý vychádza z chrámu. Ježiš, ktorého idú kameňovať – už len vrhnúť kameň z ruky. Kedy idem kameňovať Ježiša? Kedy Ho nútim skryť sa predo mnou? Kedy kvôli mne On odchádza z chrámu? Je to môj hriech? Je to moja slabosť?
„Kto zachováva moje slovo, neuvidí smrť naveky.“ „…oslavuje ma môj Otec,… ja ho poznám… a jeho slovo zachovávam.“ „Ja Som.“ Veríme tomu? Veríme Jemu? Myslím, že to, čo skutočne dokáže vyhnať Ježiša zo srdca človeka – z Jeho chrámu, je neveriť. Odmietnuť veriť. Spraviť opak toho, čo spravil Abram. Zrieknuť sa práva byť Abrahámovým potomstvom.