„Nemôžeme vysvetliť utrpenie, ale môžeme dôverovať v Božiu dobrotu.

Žalm 27,13 to vyjadruje slovami „Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich“. Dávid vo svojich zložitých okolnostiach volal po zľutovaní a súcite. Hovoril o svojej túžbe stretnúť sa s Bohom. Vyhlásil svoju vieru v Božiu dobrotu a z tohto miesta bol schopný čakať na Boha. Keď trpíme, čakanie sa môže javiť ako večnosť.

Jóbovi priatelia pokračovali v jeho obviňovaní z hriešnosti. Všetci sa obrátili proti nemu: jeho manželka, jeho priatelia a známi, jeho služobníci, deti na ulici, hostia; všetci. Jeho výkrik bol tiež “majte so mnou zľutovanie”. Jób potreboval súcit a útechu.

Ľudia, ktorí trpia, nech už sú dôvody akékoľvek, potrebujú porozumenie, súcit a útechu. Môže byť ťažké vedieť, čo povedať alebo ako reagovať. Niekedy je jednoduchšie prejsť cez cestu a predstierať, že ste nevideli osobu, ktorá bojuje. Niekedy je jednoduchšie neodpovedať na telefón alebo predstierať, že nepočujete. Niekedy ste schopní zvládnuť iba svoje vlastné problémy bez toho, aby ste počúvali o ťažkostiach niekoho iného. Boli chvíle, keď som robila všetky tieto veci. Ak sa vás niečo z toho týka, vedzte, že Boh vám rozumie a neodsudzuje vás.

Existuje mnoho spôsobov, ako pomôcť niekomu, kto trpí, a tu je zopár z nich: Buďte pri ňom a počúvajte. Nemusíte mať odpoveď. Môžete dokonca povedať, že neviete, ako problém vyriešiť, ale že vám to nie je jedno. Láskyplný dotyk, pohľad alebo slovo môžu ukázať, že vám na ňom záleží, alebo malý darček či kartička, ktoré vyjadria, že na neho myslíte. Ponuka modliť sa s otázkou, za čo by sa chcel modliť. Nepredpokladajte, že to, čo vidíte ako jeho potrebu, bude to, za čo sa chce modliť.

Našou úlohou nie je zachrániť ho alebo vyriešiť problém. Našou úlohou je milovať najlepšie, ako vieme. Je dobré poznať naše obmedzenia a stanoviť zdravé hranice. Nedávno mi niekto zavolal a požiadal ma, aby som sa za ňu modlila a zavolala jej. Vedela som, že by som možno nezvládla jej telefonáty, pretože má veľké potreby. Poslala som jej teda správu, že sa za ňu modlím a o mesiac jej zavolám. Zdá sa to ako dlhá doba, ale tomuto záväzku viem povedať „áno“.

Keď Jób zažíval odmietnutie a obviňovanie, možno v najťažšej chvíli, zavolal a mal úžasnú skúsenosť s Božou dobrotou. Vyhlásil svoju vieru a dôveru v Boha: „Viem, že môj vykupiteľ žije a že na konci bude stáť na zemi”. Vedel, že po smrti ho vo svojom tele uvidí na vlastné oči. Vyhlasuje svoju vieru vo vzkriesenie mŕtvych, Ježišov príhovor a lepší život, ktorý ho čaká.

Keď som trpela bolestivou vyskočenou platničkou a zdanlivo bez pokroku, bolo mi najhoršie. Pamätám si, ako som volala k Bohu. „Už to nezvládam. Čokoľvek chceš, urobím to”. Môj okamih odovzdania; dôvera v Božiu dobrotu. Zdalo sa, že sa nič nedeje, ale od tej doby nastal pomalý pokrok a zotavenie sa začalo.

Spoznávate sa v niektorej z týchto situácií? Modlím sa, aby ste sa stretli s Božou dobrotou.“