Archív značiek: Na prahu premeny

Keď pravda a láska trpia 

Deň osemdesiaty ôsmy

„S človekom, ktorý na stranu svojho argumentu naverbuje Boha, nie je možné debatovať. Koniec koncov, kto by sa chcel hádať s Bohom?

Takýto človek predpokladá, že Boha vlastní a že dokonale rozumie Božej vôli, kdežto vy nie. Odkiaľ sa v ňom berie takáto arogancia? Často sa tento postoj objavuje u ľudí s premrštenými náboženskými postojmi. Takýto potom neprepočuteľne a jasne hlásajú, že vás nepotrebujú ani vás nemusia rešpektovať. Oni už svoje odpovede našli a našli už i spásu – bez vás –, pretože oni majú Boha v kapse. Z Boha sa stal predmet. Prestal fungovať v milujúcom vzťahu ako Druhý, ktorý dokáže ľudskú bytosť premeniť.

Tento neblahý prístup k Bohu vtlačil náboženstvu všeobecne, a kresťanstvu obzvlášť, v očiach väčšiny sveta – a hlavne mladšej generácie – negatívnu podobu. Ako sa takýto obraz líši od Ježišovho všetkozahŕňajúceho postoja, od jeho pokory a súcitenia! Všimli ste si niekedy, že Ježiš sa na hriešnikov len zriedkakedy hnevá? Ježiš sa hnevá len na tých, ktorí si myslia, že nie sú hriešnici.

Skúsil som niekedy použiť Boha, aby som presadil svoj argument? Pokiaľ áno, aký to prinieslo výsledok?“  

#MužskáSpiritualita#NaPrahuPremeny#DennéMeditáciePreMužov#RichardRohr#Maskulinita#Meditácia#DuchovnáLiteratúra

Symboly lojality

Deň osemdesiaty siedmy

„Všetky skupiny potrebujú určité symboly lojality, vďaka ktorým držia pohromade: Tóru, Korán, Knihu Mormon alebo Bibliu. Pre mňa je úplne zarážajúce, ako vzácne tieto skupiny nasledujú to, čo je písané vo vnútri ich posvätných kníh – väčšinou sa jednoducho hádajú o to, čo to pre nich znamená. Tým ale omnoho skôr len bránime svoju identitu, než aby sme hájili večnú pravdu, ktorú milujeme.

Po nejakej dobe si uvedomíme, že naša lojalita sa z prevažnej časti vzťahuje iba k symbolu. Lenže táto lojalita nám dodáva integritu psychicky i ako skupine – a tak sa neodvážime ani vo vlastnom vedomí popierať, že v neho veríme. Svoju vieru naopak hlasno vyhlasujeme, hoci nedostatok lásky v nás často odhaľuje pravý opak.

Nesmieme dopustiť, aby sa z Biblie stal iba symbol – prápor, ktorým mávame, aby sme druhým dokázali, že stojíme na správnej strane. Prápory a symboly sú často na prekážku úprimným vzťahom. Dôležitejšia je realita, ktorú ten symbol v skutočnosti predstavuje.

Akú realitu pre mňa predstavuje Biblia?

#MužskáSpiritualita#NaPrahuPremeny#DennéMeditáciePreMužov#RichardRohr#Maskulinita#Meditácia#DuchovnáLiteratúra

Vnútorná autorita

Deň osemdesiaty šiesty

„V katolíckej tradícii mávajú ľudia tendenciu vkladať dôveru do cirkevnej hierarchie. Pýtajú sa: „Čo na toto hovorí cirkev?“ Zabúdajú, že cirkev sú oni. V protestantskej tradícii sa ľudia obracajú ako na prvú a poslednú autoritu na Bibliu. Ako cirkev, tak Biblia sú zdroje pravdy, ktoré je treba hlboko rešpektovať, zostáva však stále spraviť ďalší krok k vnútornému stvrdeniu Ducha. Pred zodpovednosťou načúvať tomuto vnútornému stvrdeniu nesmieme uhýbať. Nezabúdajme, že celý zmysel „novej zmluvy“, ktorú po prvý krát prisľúbil Jeremiáš a plne ju potvrdil Ježiš a cirkev, spočíval v tom, že zákon už naďalej nebude vonkajší, ale bude napísaný na srdce (Jer 31; 31 – 34).

Je to Duch svätý vyliaty do našich sŕdc (Rim 5; 5), ktorý ľuďom prepožičiava zdravú a pevnú vnútornú autoritu, a základom tejto autority je skúsenosť Božej lásky. Len tí, kto sú obdarení touto vnútornou autoritou, dokážu používať správne aj vonkajšiu autoritu. Všetci ostatní sa proti vonkajšej autorite buď búria, alebo ju využívajú k tomu, aby sa vyhli vlastnej duchovnej ceste.

Čo alebo koho pokladám za autoritu a prečo?

#MužskáSpiritualita#NaPrahuPremeny#DennéMeditáciePreMužov#RichardRohr#Maskulinita#Meditácia#DuchovnáLiteratúra

Keď sa viera stane skutočnou

Deň osemdesiaty piaty

„Každí, kto má svedomie, sa skôr či neskôr musí sám seba spýtať, prečo je v našom svete toľko útlaku, nespravodlivosti a ľudskej krutosti. Prečo tak veľká časť ľudstva hladuje? Prečo nie sú „kresťanské“ štáty o nič lepšie, a často sú naopak dokonca horšie, než iné krajiny, čo sa rovnosti, milosrdenstva a spravodlivosti týka? Takáto otázka možno človeka donúti, aby sa pozrel na rolu nadnárodných korporácií, vojensko-priemyselného komplexu alebo ľudskej hriešnosti. Potom sa v ňom možno ozve varovný signál – „Toto sú politické reči!“ – a ďalšieho spytovania sa radšej zriekne.

Dobre to vystihol svätec arcibiskup brazílskeho mesta Recife – Dom Helder Camara. Ten povedal: „Keď nakŕmim chudobných, nazvú ma svätcom. Keď sa spýtam, prečo chudobní vôbec existujú, nazvú ma komunistom.“ Doma Heldera som stretol len raz, krátko predtým, než zomrel, a bol to jeden z hŕstky tých, ktorých som kedy stretol, kto skutočne vypadal, že žiari radosťou a pokojom! Sýtil chudobných a pritom sa pýtal „prečo?“ a „musí to takto byť?“.

Kam ma doposiaľ zaviedlo moje svedomie?
Čomu sa musím postaviť?

#MužskáSpiritualita#NaPrahuPremeny#DennéMeditáciePreMužov#RichardRohr#Maskulinita#Meditácia#DuchovnáLiteratúra

Vlastná úvaha

Toto konanie na jednje strane a na druhej strane ustavičné pýtanie sa „prečo?“, to hýbe mojim srdcom. Myslím, že toto je správna cesta nie len v bezprostrednej službe, ale i v mnohých momentoch života.

Na dne

Deň osemdesiaty štvrtý

„Pravdu nájdeme omnoho skôr na dne či na okraji vecí (myslená sociálna, politická, ekonomická štruktúra) než na vrchole alebo v centre. Ľudia na vrchole i tí v strede si vždycky musia príliš vecí dokazovať a musia toho príliš mnoho chrániť. Áno, i ľudia na okraji alebo na dne môžu prepadnúť zahorknutiu a chamtivosti, ale život na dne či na hrane často dáva vysokú mieru súcitenia a plodí mnoho vidiacich.

Tí, kto sú na vrchole, sa v duchovnej oblasti často učia len veľmi pomaly; pre úspešných môže byť veľmi ťažké vôbec započuť posolstvo evanjelia. Tí na dne majú z hľadiska smerovania k pravde a k otázkam pravdy a spravodlivosti náskok. Z tohto predpokladu vychádzal aj Ježiš: „Blahoslavení chudobní v duchu“ (Mt 5; 3). Ako nám to mohlo uniknúť? Nemohlo to byť napríklad preto, že máme vrchol radšej než pravdu?

Aké aspekty môjho života mi môžu brániť, aby som sa obrátil tvárou v tvár k pravde?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 108.

#MužskáSpiritualita#NaPrahuPremeny#DennéMeditáciePreMužov#RichardRohr#Maskulinita#Meditácia#DuchovnáLiteratúra

Sami na to nestačíme

Deň osemdesiaty tretí

„Boh vyplňuje medzeru ľudských nedostatkov kozmickým aktom milosti a milosrdenstva. Svätý Pavol označuje tento veľký skutok slovom Kristu. Podľa Pavla existuje Kristus od večnosti a v Ježišovi sa stal iba viditeľným. Kristus je veľké Božie milosrdenstvo, veľký Boží plán a Božia ochota vyplniť všetky nedostatky ľudského hriechu, ľudskej porušenosti, chudoby a zlyhania. Boží plán nespočíva v tom, žeby Boh nejako rozhnevane upratoval potom, čo je skutok dokonaný. Božím plánom je od samého počiatku spása, nie len púha reakcia na naše omyly (prečítajte si prvé kapitoly listu Efezanom a Kolosanom). Kristus bol od samého zažiatku Božím plánom k dosiahnutiu úplného a konečného víťazstva. Sme spasený milosťou a Božou nepodmienenou láskou. Všetci bez výnimky.

Tak prečo robíme z evanjelia padnutú súťaž o zásluhy? Veď kto z nás je skutočne hodný? Pápež? Ja? Vy? Prečo nedokážeme prijať, že Boh nás NEmiluje za to, že sa zmeníme? Boh nás miluje preto, aby sme sa mohli zmeniť. Boh nás nemiluje preto, že sme dobrí. Boh nás miluje preto, že Boh je dobrý.

Nakoľko dôverujem Božiemu milosrdenstvu, že sa postará o všetky moje nedostatky a hriechy?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 107.

#MužskáSpiritualita#NaPrahuPremeny#DennéMeditáciePreMužov#RichardRohr#Maskulinita#Meditácia#DuchovnáLiteratúra

Homosexuálni a heterosexuálni muži

Deň osemdesiaty druhý

„Jedna z oblastí, ktoré potrebujú uzdravenie, sa nachádza vo vzťahu medzi heterosexuálnymi a homosexuálnymi mužmi. Heterosexuálni muži musia uznať a ctiť skúsenosť svojich homosexuálnych bratov. Homosexuáli majú svoju vlastnú cestu, ktorou si musia prejsť, a pokiaľ majú dostať zrkadlenie od nepodmienenej Božej lásky, potom takmer určite príde od iného muža. Prečo by sme im to mali upierať? Alebo prečo by sme ich mali chcieť vykázať do podzemia?

Ani Ježišovi nevadilo, keď mu iný muž položil hlavu na hruď, a autori evanjelií sa nebáli o tom hovoriť, rovnako ako sa ani dotyčný „milovaný učeník“ nebál tým chváliť.

Láska ku rovnakému pohlaviu nezmizne zo sveta len preto, že sa dualistickej západnej civilizácii a cirkvám nepáči alebo nie sú ochotné sa ňou zaoberať. V túto chvíľu však už nestačí iba tolerancia. Je potrebný rešpekt, porozumenie a skutočná láska k našim homosexuálnym bratom. To je záležitosť spravodlivosti, ľudských práv a prostej, jednoduchej lásky.

Cítim sa pokojný či pociťujem úctu alebo otvorenosť tvárou v tvár mužom, ktorých sexuálna orientácia sa líši od mojej?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 106.

#MužskáSpiritualita#NaPrahuPremeny#DennéMeditáciePreMužov#RichardRohr#Maskulinita#Meditácia#DuchovnáLiteratúra

Neduálne myslenie

Deň osemdesiat prvý

„V niektorých domorodých amerických kultúrach sa homosexuáli stávali šamanmi či liečiteľmi celej komunity, pretože spojovali mužské a ženské kvality v jednej osobe. V mnohých častiach Indie je homosexuality považovaná jednoducho za tretí rod. Západné dualistické myslenie toto veľmi ťažko spracováva. Do našich kategórií buď – alebo to nezapadá. A pritom iné kultúry v tom istom jednoducho vidia jav odlišného rádu.

Každý z nás musí v priebehu života prijať a zlúčiť mužské i ženské aspekty svojej osobnosti, a rovnako tak dokážeme všetci veľmi zdravo a životodarne milovať obidva rody. A pokiaľ niektorí kresťania tvrdia, že homosexuáli sú „nižšieho“ rádu, má pre nich svätý Pavol záväzný príkaz: „A práve tie údy tela, ktoré sa zdajú menej významné, sú nevyhnutné, a ktoré pokladáme za menej čestné, tým preukazujeme zvláštnu česť, a neslušné slušnejšie zahaľujeme.“ (1 Kor 12; 22 – 23).

Nakoľko som schopný milovať a prijímať obidva aspekty svojej osobnosti, mužské i ženské?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 105.

#MužskáSpiritualita#NaPrahuPremeny#DennéMeditáciePreMužov#RichardRohr#Maskulinita#Meditácia#DuchovnáLiteratúra

Pravé náboženstvo

Deň osemdesiaty

Náboženstvo sa často rodí v mystike a končí v politike. Začalo to s Mojžišom a vedie to trebárs až k súdobému postrehu Kena Wilbera, podľa ktorého spiritualita vždycky „začína elitársky a končí egalitársky“. Problém je, že príliš mnoho ľudí zostáva vo východziom bode elitárstva.

Kde som videl, ako sa náboženstvo premieňa v politiku?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 104.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra

Zvnútra

Deň sedemdesiaty deviaty

„Súčasťou dnešného mužského problému je, že naše náboženské inštitúcie nám neotvárajú cestu k skutočným stretnutiam s posvätnom, a dokonca ani s našou vlastnou celosťou. Dostávame hlavne pravidlá a príkazy, smernice a pekné obrázky, ktorých účelom je formovať náboženské identity a hranice. Všetky tieto veci sa odohrávajú vonku mimo vlastného ja. Tým pádom nijak neprispievajú k rozvoju podstatného vnútorného života.

Opravdické, skutočné šťastie, ako skutočné osvietenie, vždycky prebieha zvnútra von. Keď trávime príliš mnoho času vonku, mávame tendenciu vonku už zostať a zameniť formy, rituály, dogmy a slová za skutočný prežitok milosti, milosrdenstva či Boha.

Keby som mal možnosť navrhnúť podobu skutočného stretnutia s božským, ako by to vypadalo?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 103.