„“Och, nie! Teraz už rozumiem.”

Už si niekedy staval dom? Najprv sa položí základ, potom steny, strecha, okná a vchodové dvere; a nakoniec interiér. Sú tam aj všetky tie skryté veci, ako odpadový systém, kúrenie a elektrina. Staviteľ vie všetko o dome, aj ako funguje. Všetci ostatní z nás vieme iba zapnúť vypínač a je svetlo. 

Jób sa sťažoval a obviňoval Boha (Jób 10), a chcel sa “súdiť s Bohom”.  (Jób 13, 3; 23,1-7). Chcel, aby mu Boh vysvetlil jeho utrpenie a potvrdil jeho nevinu. Avšak v tomto čítaní, namiesto toho, aby Jób vypočúval Boha, Boh začal vypočúvať Jóba. Boh je majster staviteľ, ktorý vie všetko o svojom stvorenstve. Oproti tomu je Jób ako ten človek, ktorý len zažne svetlo, ale nemá žiadne porozumenie ako veci fungujú. Boh sa spýtal: “Uvedomil si si šírku zeme? Povedz, ak si ju celú spoznal!” Jób si uvedomil, ako málo rozumel, a aké malé sú jeho vedomosti. Uvidel Božiu múdrosť a vládu nad všetkým a nemal slov, ktorými by vedel odpovedať. Všetko, čo dokázal spraviť, bolo veriť v Božiu dobrotu. Bol si niekedy v takej situácii, keď si si uvedomil, že slová, ktoré si vyslovil boli nevhodné, a tak ako Jób si si zakryl ústa rukou? “Och, nie! Teraz už rozumiem.”

Je to akoby sme videli cez sklo len čiastočne, kým príde ten moment porozumenia. Dovtedy je odpoveďou len vytrvalo dôverovať Božej dobrote, nezlomne dúfať, a márnivo milovať. (1 Kor. 13, 12-13 – preklad Biblie The message). Nedávno, keď bola vonku hmla, uvedomila som si, že veci boli skryté, nejasné, tak trochu ako v živote. Ja nevidím veci jasne, ale Boh áno, a jedného dňa všetko bude jasné. 

Boh vie ako funguje jeho stvorenie. Vie o nás všetko, všetky detaily našich životov. Nič nie je skryté; on pozná naše myšlienky, naše skutky a čomu veríme. Bdel nad nami od nášho počatia až po dnešný deň. Ale takisto ako Jób, my ho nevidíme a možno si neuvedomujeme jeho prítomnosť. Jób by nikdy nebol prežil svoje utrpenie bez tej neviditeľnej a nehmatateľnej Božej ruky, ktorá ho podporovala. Tak ako bol s Jóbom, Boh je aj s nami, vedie nás a drží. Namiesto aby sme to videli ako reštriktívne a odstrašujúce, môžeme odpočívať v bezpečí jeho súcitu a milosrdenstva, keď veríme v Božiu dobrotu (pozri Jakubov list 5, 11). Cítiš útechu alebo vinu, keď si uvedomíš, že Otec vie všetko? Chceš sa k nemu rozbehnúť, alebo by si sa radšej skryl? 

Keď som si čítala Knihu Jóba, kapitoly 38 a 39, uvedomila som si, ako málo som chápala a rozpoznávala vznešenosť a moc Boha. Možno by si si tiež mohol v modlitbe čítať tieto kapitoly a uvidíš, čo ti Otec ukáže. Ako Izaiáš prehlásil v kapitole 55, 8-9, jeho múdrosť a jeho cesty sú tak odlišné od našich. Keď dôverujem Božej dobrote, pokoj vládne v mojom srdci.“

Vlastná úvaha

Stalo sa mi, že som očakával… Očakával som bezpečné prostredie… Očakával som spätnú väzbu – pozitívnu spätnú väzbu… Zdalo sa mi, že okolnosti k tomu boli priaznivé…
Napriek tomu, že to bolo nazvané spätnou väzbou, dostal som tvrdú negatívnu kritiku, ktorá začínala podprahovo silne negatívne emocionálne podfarbenými požiadavkami a bola zakončená výčitkou z minulosti, z veci, ktorú som považoval za uzavretú…
Moje očakávanie sa tvrdo stretlo s realitou druhého človeka a okolností…
Vyvolalo to vo mne strach, pretože som to vnímal ako prekvapivý a neočakávaný útok, agresívny výpad…
Vyvolalo to vo mne hanbu, pretože sa to odohrávalo v prostredí, kde som mal očakávanie bezpečia a zároveň bolo verejné, vnímalo som to ako verejné poníženie…
Vyvolalo to vo mne vinu, pretože som si uvedomil vlastné rezervy a dôvod svojho predchádzajúceho nepokoja. Boli to skutočne moje nevhodné rozhodnutia, ktoré spôsobili túto situáciu. Až neskôr som do tohto tvrdenia dosadil dôležité slovíčko „AJ“: „Aj moje nevhodné rozhodnutia, aj nevhodné rozhodnutia niekoľkých iných ľudí“; no na mnou prežívanej emócii viny to nič nezmenilo…
Vyvolalo to vo mne hnev, hnev ako reakciu na strach z útoku, hnev ako popud do protiútoku – energiu do protiakcie, hnev ako reakciu na pociťovanú krivdu, hnev ako ventil frustrácie z nepochopenia…

1. Dotýkalo sa to môjho nastavenia: „Mám hodnotu, keď robím veci správne – perfektne – na 100%.“
Pravda je, že mám hodnotu bez ohľadu na to, či robím chyby! Môžem robiť chyby!

2. Dotýkalo sa to môjho nastavenia: „Mám hodnotu, keď sú ľudia okolo mňa spokojní, keď napĺňam ich očakávania.“
Pravda je, že mám hodnotu bez ohľadu na to, či uspokojím očakávania ľudí okolo mňa.

3. Dotýkalo sa to môjho nastavenia: „Mám hodnotu, keď podám výkon, keď splním úlohu.“
Pravda je, že mám hodnotu bez ohľadu na to, či sú úlohy splnené alebo nie, bez ohľadu na to, či podám výkon alebo nie.

4. Dotýkalo sa to môjho nastavenia: „Som v bezpečí, ak sú okolnosti pokojné.“
Pravda je, že som v bezpečí a môžem prežívať bezpečie bez ohľadu na okolnosti.

5. Dotýkalo sa to môjho nastavenia: „Mám hodnotu, ak som uznávaný druhými ľuďmi, ak som v ich očiach niekto.“
Pravda je, že mám hodnotu bez ohľadu na to, čo si druhý ľudia myslia, bez ohľadu na to, či ma druhý ľudia uznávajú, alebo nie.

6. Dotýkalo sa to môjho nastavenia: „Som v bezpečí, keď mám okolo seba ľudí, ktorým plne dôverujem.“
Pravda je, že som v bezpečí či už sú okolo mňa dôveryhodný ľudia, alebo nie.

7. Dotýkalo sa to môjho nastavenia: „Mám hodnotu, keď robím dobré veci.“
Pravda je, že mám hodnotu bez ohľadu na to, čo robím.

8. Dotýkalo sa to môjho nastavenia: „Mám hodnotu, keď som rešpektovaný.“
Pravda je, že mám hodnotu bez ohľadu na to, či ma niekto rešpektuje, alebo nie.