Z Otcovho Srdca

Milujeme, lebo on nás miloval prvý. Otec nás priťahuje k Ježišovi, ktorý nás potom vedie naspäť k Otcovi. Všetko začína pri Otcovi.   

V roku 1993 sme sa s Robertom zúčastnili veľkej kresťanskej konferencie. V jej priebehu sme dostali pozvanie prísť dopredu, aby sme sa stretli s Ježišom. Niečo v mojom vnútri chcelo odpovedať, ale zároveň som mala strach z toho, čo sa stane. Nakoniec som nazbierala odvahu postaviť sa a ísť dopredu. Niekto sa za mňa modlil, ale nezdalo sa, že by sa niečo stalo. Avšak po tri mesiace po tejto udalosti som sa cítila akoby zahalená do tepla, útechy a lásky. Jeho láska sa ma dotkla.   

O niečo neskôr som sa pýtala Otca, kde bol v tom čase. Vo svojej predstavivosti som ho videla stáť v uličke s rukou natiahnutou smerom ku mne. Vzala som ho za ruku a on ma viedol dopredu. Bolo to ako otec, ktorý vedie svoju dcéru uličkou, aby sa stretla so svojím ženíchom. Bol to pre mňa veľmi vzácny moment. Otcova láska sa dotýkala môjho srdca. On ma miloval prvý a pritiahol ma k Ježišovi.

Jeho láska musí naplniť moje srdce, aby som mohla milovať iných ľudí. Je to ako vlhké drevo. Potrebuje teplo, aby vyschlo skôr, ako sa vznieti a vytvorí poriadny oheň. Jeho láska potrebuje zohriať moje srdce, potom jeho láska spôsobí v mojom srdci vzplanutie, ktoré sa dá preniesť na iných ľudí. Milujem, pretože ma miloval prvý. Božia láska mi umožňuje milovať iných ľudí. Jeho láska vyháňa strach.

Keď ideme v aute a vidíme policajné auto, vždy skontrolujeme svoju rýchlosť. Bojíme sa toho, čo sa stane, ak ideme príliš rýchlo a očakávame trest. Pre mnohých je vzťah s Otcom rovnaký. Ak urobím niečo zlé alebo ma niekto chytí, očakávam trest. Strach súvisí s trestom, pretože strach súvisí so zákonom. Ale dokonalá láska vyháňa strach. Ak je policajt v aute náhodou zároveň mojim otcom, tak namiesto očakávania zlých vecí sa budem usmievať a mávať. To isté platí aj pre Boha Otca. Je to môj otec. Viem, že ma miluje a nechce ma trestať. V jeho láske si môžem potom pokojne odpočinúť a odovzdávať ju iným ľuďom. 

Keď príjmeme jeho lásku, potom je oveľa ľahšie milovať iných. Nie je to bremeno, ale potešenie. Sme stvorení Otcom. Sme adoptovaní ako jeho deti. Prijímame jeho lásku a rozdávame ju. Nie je to záťaž, nie niečo, čo musíme urobiť, ale niečo, čo chceme robiť. Láska urobí pre druhého oveľa viac, ako vyžaduje poslušnosť.

Raz som počula príbeh o dáme, ktorá v deň svojej svadby dostala od manžela zoznam požiadaviek. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažila, nedokázala splniť jeho požiadavky. O niečo neskôr zomrel a ona sa znovu vydala. Neskôr triedila nejaké papiere a narazila na pôvodný zoznam od svojho prvého manžela. Na svoje prekvapenie bez problémov plnila všetko na zozname. Láska znamenala, že to nebolo bremeno. Keď budete požiadaní, aby ste robili veci, robte to, čo môžete, s láskou a nebudete tou snahou zaťažení. Môžeme slúžiť iným, keď je to ako bremeno, ale oveľa lepšie im budeme slúžiť, keď ich budeme milovať.

Stretli ste sa s Ježišom? Možno by ste chceli využiť svoju predstavivosť a opýtať sa Otca, kde bol v tom čase.

Mohli by ste tiež požiadať Otca, aby vo vašom srdci zapálil plameň lásky, aby ste ju mohli odovzdať ostatným.