Deň osemdesiaty piaty

„Každí, kto má svedomie, sa skôr či neskôr musí sám seba spýtať, prečo je v našom svete toľko útlaku, nespravodlivosti a ľudskej krutosti. Prečo tak veľká časť ľudstva hladuje? Prečo nie sú „kresťanské“ štáty o nič lepšie, a často sú naopak dokonca horšie, než iné krajiny, čo sa rovnosti, milosrdenstva a spravodlivosti týka? Takáto otázka možno človeka donúti, aby sa pozrel na rolu nadnárodných korporácií, vojensko-priemyselného komplexu alebo ľudskej hriešnosti. Potom sa v ňom možno ozve varovný signál – „Toto sú politické reči!“ – a ďalšieho spytovania sa radšej zriekne.

Dobre to vystihol svätec arcibiskup brazílskeho mesta Recife – Dom Helder Camara. Ten povedal: „Keď nakŕmim chudobných, nazvú ma svätcom. Keď sa spýtam, prečo chudobní vôbec existujú, nazvú ma komunistom.“ Doma Heldera som stretol len raz, krátko predtým, než zomrel, a bol to jeden z hŕstky tých, ktorých som kedy stretol, kto skutočne vypadal, že žiari radosťou a pokojom! Sýtil chudobných a pritom sa pýtal „prečo?“ a „musí to takto byť?“.

Kam ma doposiaľ zaviedlo moje svedomie?
Čomu sa musím postaviť?“

#MužskáSpiritualita#NaPrahuPremeny#DennéMeditáciePreMužov#RichardRohr#Maskulinita#Meditácia#DuchovnáLiteratúra

Vlastná úvaha

Toto konanie na jednje strane a na druhej strane ustavičné pýtanie sa „prečo?“, to hýbe mojim srdcom. Myslím, že toto je správna cesta nie len v bezprostrednej službe, ale i v mnohých momentoch života.