Deň sedemdesiaty siedmy

„Ako máme komunikovať s Bohom, ktorého nemôžeme vidieť? Na okamžik Ho v niečom alebo v niekom zahliadneme a pomyslíme si: Áno, to je ono. Chceme sa pozrieť bližšie, ale ono to nevydrží. Tak stratíme záujem, dokiaľ v nás zase niečo nevzbudí túžbu.

Ak žijeme opravdovo – skutočne a pokiaľ vytrváme na ceste duchovného hľadania, zakúsime častejšie osamelosť než jej opak. Táto osamelosť je nevyhnutná a pobáda nás na ceste vpred, nikto sa v nej však necíti dobre. Preto sa nám zdá ľahšie vytvárať si niečo, čím by sme túto dieru zaplnili: moralizmy a rôzne praktiky, ktorými si chceme prilákať Boha zase k sebe. Vymyslíme si nástroje umelej stimulácie, ktoré nám dajú klamný pocit uspokojenia. Ale aby sme dôverovali onomu prahnutiu, to nás nikto neučí. Ako povedal svätý Ján od Kríža a ja parafrázujem, Boh čaká len na bubliny vzduchoprázdna, ktoré by práve Boh mohol zaplniť. Ponúknite Bohu vákuum a odmietnite ho sami zaplniť.

Musíme sa naučiť, ako žiť s hladom po Bohu, pretože ten nám dodáva energiu k ceste samotnej.

Kedy som sa stretol s Bohom takým spôsobom, že som to prežíval ako lásku?
Kedy som bol so svojim životom najviac nespokojný?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov