Exodus 90 37. deň

BOH JE PÁNOM VŠETKÉHO
Denný smerovník
6. Týždeň: Si na severozápadnom brehu Červeného mora

Izraeliti sa ocitajú v pasci medzi armádou a vodnou masou. Nachádzame sa na podobnom mieste; medzi našimi bývalými zvykmi a každodennými disciplínami cvičení. Ak teraz prestaneme, budeme znovu zotročení. Zostaň pevný vo svojej viere.

Položky skutkov:

  1. Nájdi si čas na dobrú spoveď.
  2. Drž sa meditácií.
  3. Vstúp do Slova.
  4. Modli sa, aby Pán vyslobodil Teba a Tvoje bratstvo.
  5. Modli sa za slobodu všetkých mužov Exodu, tak ako sa oni modlia za Teba.

Otče náš…

Čítanie: Exodus 15:1-21
Vtedy Mojžiš a Izraeliti zaspievali Pánovi túto pieseň: „Spievať budem Pánovi, lebo vznešený, slávne vznešený je: koňa i povoz zmietol do mora. Moja sila a moja udatnosť je Pán a stal sa mi spásou. Toto je môj Boh, budem ho velebiť, Boh môjho otca, budem ho chváliť. Pán je bojovník, Pán je jeho meno. Faraónove vozy a jeho vojsko zmietol do mora a jeho vyberaní vodcovia sa potopili v Červenom mori. Vlny ich pokryli, klesli sťa kameň do hlbín. Tvoja pravica, Pane, čo vynikáš mocou, tvoja pravica, Pane, nepriateľa zasiahla. Svojou nesmiernou vznešenosťou zničil si svojich protivníkov, vyslal si svoj hnev, čo ich strávil sťa plevu. Dychom tvojho rozhorčenia nahromadili sa vody, prúdy ako hrádza stáli, nakopili sa vprostred mora vlny. Nepriateľ si povedal: »Zaútočím, dochytím, rozdelím korisť, uhasí sa moje zúrenie. Vytasím svoj meč, zmocní sa ich moja ruka.« Zadul si svojím vetrom: pokrylo ich more, potopili sa sťa olovo vo vodách búrlivých. Kto je rovný tebe medzi bohmi, Pane, kto je rovný tebe, čo vynikáš svätosťou? Si hrozný v pochvalných činoch a robíš zázraky. Vystrel si svoju pravicu a zem ich prehltla. Vo svojej priazni si viedol ľud, čo si vykúpil, svojou silou si ho viedol k svojmu svätému príbytku. Dopočuli sa národy a zhrozili sa: obyvateľov Filištínska pochytila hrôza. Vtedy sa preľakli kniežatá Edomu, vojvodcov moabských prenikol strach. Stŕpli kanaánski obyvatelia všetci, doľahla na nich úzkosť a strach: pre silu tvojho ramena stuhli na kameň. Tak prechádzal tvoj ľud, Pane, tak prechádzal ľud, ktorý si si prisvojil. Voviedol si ich a osadil si ich na svojom vlastnom vrchu, na mieste, ktoré si prichystal za bývanie sebe, Pane, vo svätyni, ktorej základy kládli tvoje ruky. Pán bude kraľovať naveky a navždy!“ Keď teda faraónove kone s vozmi a záprahmi vošli do mora, Pán dal morským vodám privaliť sa na nich, kým Izraeliti prešli stredom mora po suchu. Aj Áronova sestra, prorokyňa Mária, vzala do rúk bubienok a všetky ženy išli za ňou s bubienkami a s tancom. Mária im predspevovala: „Spievajte Pánovi, lebo je veľmi vznešený! Koňa i pohoniča hodil do mora.“

Zamyslenie:

Konečne po tak dlhom konflikte si židovský národ užíva veľký dar slobody. Takto premožení, aj Mojžiš aj jeho sestra Miriam, prepuknú do spievania piesne, ktorá sa spieva vždy po tom, čo Boh oslobodí človeka zo zúfalstva a smrti. Je to nová pieseň. Nová pieseň sa spieva vždy, keď Pán prinesie nejaké nové vyslobodenie (Napríklad: Mojžiš po červenom mori, Dávid po tom, čo bol oslobodení od svojich nepriateľov…). Môžme to vidieť aj po Kristovom víťazstve na kríži v knihe Zjavenia: „…a spievali novú pieseň: „Hoden si vziať knihu a otvoriť jej pečate, lebo si bol zabitý a svojou krvou si Bohu vykúpil ľudí z každého kmeňa, jazyka, ľudu a národa a urobil si ich kráľovstvom a kňazmi nášmu Bohu; a budú kraľovať
na zemi.“ (Zjv 5,9-10) Kristus bol zabitý a svojou krvou oslobodil celé ľudstvo z moci zla. Sloveso „vyslobodiť“ sa vzťahuje na prvý Exodus, vyslobodenie Izraela z egyptského otroctva. Mojžiš spieva: „Kto je rovný tebe medzi bohmi, Pane, kto je rovný tebe, čo vynikáš svätosťou? Si hrozný v pochvalných činoch a robíš zázraky. ystrel si svoju pravicu a zem ich prehltla.“ Boh oslobodzuje jeho ľud od nadvlády a vplyvu mnohých bohov Egypta – realizuje to, čo mal v úmysle urobiť od začiatku. Mali by sme uvažovať o mnohých „bohoch“, ktorí stále pokračujú vo vláde nad našimi životmi. Exodus má zlomiť naše puto s týmito bohmi a usporiadať naše životy k jedinému pravému Bohu. Človek je veľkolepý (ang. magnificent) – slovo odvodené z latinčiny: magnus = „veľký“ a facere = „robiť“. Človek sa stal veľkolepým, pretože bol stvorený pre Boha … iba pre Boha. To je osud človeka. Prijmi preto Exodus a oddeľ sa od falošných a prázdnych bohov, ktorí nás sužujú v tomto svete. A je príliš veľa toho, čo by sme mali dosiahnuť sami so sebou, mali by sme, s veľkou dôverou, prosiť Boha, aby nás oslobodil zo zovretia všetkého, čo je nepravdivé a čo útočí na Boha, ktorý nás stvoril a nikdy nás neprestane zahŕňať všetkými dobrými vecami.

Pridaj komentár