Štvrtok 14.1.2021

„Počúvala som, ako arcibiskup z Canterbury hovorí k národu na Nový rok. Počas covidovej krízy pracoval ako dobrovoľník v jednej z londýnskych nemocníc. Niekedy plnil očakávané povinnosti požehnania, modlitby a prijímania, ale okrem toho si s ľuďmi aj zažartoval, niekedy s nimi len tak sedel, niekedy sa načiahol a niekoho chytil za ruku. Jeho odkaz rozpoznal smútok a žiaľ spojený s covidom, ale potom ponúkol aj nádej. Nádej je v každej držanej ruke, každom dotyku, každom vyslovenom slove a každom druhu lásky. 

V dnešnom čítaní vidíme Ježiša, ktorý sa načiahol a dotkol malomocného. Malomocný žiada o uzdravenie a Ježiš mohol povedať len láskavé slovo a ten človek by bol uzdravený. Ale tento muž potreboval viac než uzdravenie svojej kožu. Potreboval, aby sa uzdravilo jeho srdce. Bol odmietaný a izolovaný tak dlho, až jeho srdce stvrdlo a znecitlivelo. 

Naše srdcia sa zatvrdili v reakcii na skúšky a hádky. Meriba znamená hádky, Massa skúšky. Všetci sme mali zložité okolnosti, ktoré spôsobili, že sme si zatvrdili srdce. Musíme sa stretnúť s Ježišom a prijať jeho liečivý pohľad, dotyk alebo slová; jeho lásku v akcii. 

Nedávno som počula o niekom, kto upiekol bochník chleba pre suseda. Nevedel, že susedovi došiel chlieb a nemohol ísť do obchodu. To je Ježišova láska v akcii. Môžete byť Ježišovými očami, nohami alebo rukami a osloviť niekoho? Aký malý prejav láskavosti by ste mohli urobiť pre niekoho z vašich blízkych?“